TÝŽDENNÝ KOMENTÁR
13.09.2019

ECB predstavila balík stimulov na podporu ekonomiky

Údaje k 13.09.2019
-0,07%S&P 500 
-2,113 007,39 
0,32%EURO STOXX 50 
11,363 550,11 
1,05%NIKKEI 225 
230,8821 988,29 
0,05%EURUSD 
0,00061,108 
-0,53%Zlato 
-7,911 492,9 
-0,44%Ropa WTI 
-0,2454,85 
-1,49%Bundy 
-2,569356172,44 

Rastúca hrozba recesie, kopiace sa externé riziká a stále sa zhoršujúci inflačný výhľad prinútili ECB predstaviť na štvrtkovom zasadnutí veľký balík monetárnych stimulov na podporu hospodárskeho rastu v eurozóne.

Ide tak o prvé výrazné uvoľnenie menovej politiky ECB od marca 2016. Trhy takýto krok všeobecne očakávali, avšak analytici si neboli istí rozsahom plánovaných stimulov. K najvýznamnejším opatreniam ECB patrí zníženie depozitnej úrokovej sadzby o 0,1% na -0,5% a opätovné obnovenie programu nákupu dlhopisov tzv. kvantitatívne uvoľňovanie v rozsahu 20 mld. EUR mesačne a to na zatiaľ neobmedzenú dobu. ECB zároveň zatraktívnila úvery pre banky v rámci tretieho kola TLTRO znížením úrokovej sadzby a predlžením splatnosti na tri roky. Banky podporila tiež zavedením dvojstupňového systému bankových depozít, ktorý zabezpečí, že časť prebytočnej likvidity bánk nebude podliehať čerstvo zníženej zápornej depozitnej sadzbe ECB. Tento krok má z časti kompenzovať negatívne dopady záporných úrokových sadzieb na finančnú situáciu európskych bánk. Významným krokom bola aj zmena výhľadu v oblasti úrokových sadzieb. Úrokové sadzby podľa ECB neporastú až pokým sa inflácia výrazne nepriblíži k 2% cieľu. To sa však zdá v najbližších rokoch nepravdepodobné. Čerstvá prognóza ECB počíta s tým, že inflácia dosiahne v tomto roku iba 1,2%. V nasledujúcom roku by pritom mala ešte ďalej poklesnúť na 1% a až v roku 2021 by mala konečne narásť a to na 1,5%. Najnovšia prognóza ECB ohľadom hospodárskeho rastu v eurozóne je podobne pochmúrna ako tá inflačná. Ekonomika eurozóny by podľa odhadov ECB mala v tomto roku dosiahnuť iba 1,1% rast, v nasledujúcom 1,2% a v roku 2021 by malo nastať mierne zvýšenie na 1,4%.

AKCIOVÝ TRH

Akciové trhy po celom svete mali dobrý týždeň. Pomohlo im predovšetkým stredajšie rozhodnutie Trumpa odložiť zavedenie nových cieľ o 15 dní ako „gesto dobrej vôle“ v obchodných rokovaniach. Tento krok predstavuje po týždňoch eskalácie významné uvoľnenie napätia v americko-čínskom obchodnom konflikte a naznačuje, že Trump už môže byť naklonený uzavretiu obchodnej dohody. Európskym akciám pomohli aj stimuly od ECB. Americké akciové indexy sa po silnom raste v ostatných dňoch dostali na dohľad historických maxím. Index S&P 500 získal od začiatku týždňa 1,04% a Dow Jones až 1,44%. Oba indexy tak delí od historických maxím menej ako 1%. Paneurópsky index Euro Stoxx 600 posilnil o 1,34%. Z pohľadu sektorov sa darilo najmä základným materiálom (5,39%) a bankám (+5,09%) potešeným zavedením dvojstupňového systému depozít v ECB. Ázijským akciám sa takisto darilo. Index Šanghajskej burzy získal 1,05%, juhokórejský KOSPI 2% a japonský Nikkei 225 podporený oslabením jenu až 2,6%.

FOREXOVÝ TRH

Euro zažilo v deň zasadania ECB prudké pohyby oboma smermi. Bezprostredne po oznámení o znížení depozitnej sadzby a predstavení celého balíčka monetárnych stimulov prudko oslabilo až pod úroveň 1,1 EUR/USD. V priebehu menej ako hodiny teda stratilo až 0,8%. Následne, počas Draghiho tlačovej konferencie sa však trend obrátil, euro úvodné straty rýchlo vymazalo a deň zakončilo s 0,5% ziskom. Trhy reagovali najmä na Draghiho slová, že pravdepodobnosť recesie v eurozóne je stále malá a že ECB nemá v pláne zámerne oslabovať euro za účelom získania konkurenčnej výhody pre európske ekonomiky. Investorov zaujali aj informácie, že v otázke opätovného spustenia kvantitatívneho uvoľňovania nebol v ECB konsenzus. Euru v ostatných dňoch pomohlo aj uvoľnenie napätia v americko-čínskom obchodnom konflikte. V priebehu týždňa tak posilnilo voči väčšine hlavných svetových mien s výnimkou čínskeho juanu (-0,19%) a kórejského wonu (+0,55%), ktoré ťažili z uvoľnenia obchodného napätia ešte výraznejšie ako euro, ako i britskej libry (-0,11%), ktorej pomohla snaha parlamentu zabrániť premiérovi Johnsonovi opustiť EÚ bez dohody k 31. októbru. Najvýraznejšie posilnenie zaznamenalo voči bezpečným menám japonskému jenu (+1,45%) a švajčiarskemu franku (+0,59%), keďže tieto meny doplatili na opätovný nárast rizikového apetítu na trhoch. Voči doláru euro posilnilo o 0,34%. Medzi menami rozvíjajúcich sa trhov sme tento týždeň videli zaujímavé pohyby na tureckej líre. Turecká centrálna banka prekvapila vo štvrtok trhy prudkým znížením úrokových sadzieb – až o 3,25% z 19,75% na 16,5%. Takéto výrazné zníženie sadzieb by ešte pred pár mesiacmi viedlo k prudkému oslabeniu líry. Keďže však banka súčasne so znížením sadzieb ukázala, že inflácia pokračuje v poklese (aktuálne dosahuje 15% a do konca roka by mala poklesnúť na 13,9%), trhy toto zníženie akceptovali a líra, naopak, mierne posilnila. Voči euru si od začiatku týždňa pripísala 0,49%.

DLHOPISOVÝ TRH

Výnosy na väčšine štátnych dlhopisov tento týždeň pokračovali v raste vďaka uvoľneniu napätia v americko-čínskej obchodnej vojne a s tým súvisiacemu opätovnému nárastu dopytu po rizikovejších aktívach na úkor bezpečných. Európske dlhopisy síce bezprostredne po zasadnutí ECB narástli, avšak v priebehu následnej Draghiho tlačovej konferencie väčšinu týchto ziskov opäť vymazali a ich výnosy sú tak vyššie ako na začiatku týždňa.

KOMODITNÝ TRH

Komoditám sa tento týždeň prevažne darilo. Výnimkou však bola ropa a zlato. Ropa Brent stratila v priebehu týždňa 1,88% a WTI až 2,53%. Príčinou tohto poklesu boli popri externých rizikách najmä slová saudskoarabského ropného ministra, že OPEC+ neprijme minimálne do decembrového stretnutia žiadne dodatočné produkčné obmedzenia. Zlato tento týždeň doplatilo na zlepšenie rizikového apetítu na trhoch a stratilo 0,54%. Z podobných dôvodov oslabila aj platina (-0,62%). Iný prípad je však paládium. Tento drahý kov využívaný v automobilovom priemysle si v priebehu týždňa pripísal až 3,92% a vo štvrtok dosiahol nové historické maximá. Nahor ho vyhnali najmä obavy, že štrajky v juhoafrických baniach povedú k poklesu produkcie paládia a vyústia do jeho nedostatku na trhu. Z poľnohospodárskych komodít sa najviac darilo káve, ktorá vďaka uzatváraniu krátkych pozícii kvôli obavám zo sucha v Brazílii vystrelila nahor až o 7%. Silné zisky zaznamenala aj bavlna (+5,99%) a pšenica (+5,54%).