6. apríla 2022 • Správa z trhu

Ako je EÚ závislá na ruských komoditách a aké sú alternatívy?

Už dnes EÚ cíti nedostatok strategických surovín, a to viac ako kedykoľvek predtým. Únii prioritne hrozí nedostatok zemného plynu, ropy, jadrového paliva a mnoho iných kľúčových komodít. Tieto suroviny sa do istej miery dovážajú z Ruskej federácie, ktorá sa však do budúcna vykresľuje ako nestabilný partner, pokiaľ bude vojensky napádať suverénne krajiny. Budovanie závislosti prebiehalo dlhé roky a výsledkom je približne 41 % dovoz plynu, 27 % ropy, 20 % uránu a takmer 47 % uhlia. Celková odkázanosť na energetických surovinách zo zahraničia je vo výške 60 %, čo je strategicky neprijateľné. Z toho dôvodu začal Brusel výrazne tlačiť na rozvoj obnoviteľných zdrojov. Aktuálne to je jediný spôsob, ako sa dá dosiahnuť energetická nezávislosť a udržateľný ekonomický rast.

Samozrejme, EÚ nedováža iba energetické komodity, ale aj rôzne kovy a poľnohospodárske suroviny. Ruská federácia tu však nemá tak dominantné postavenie ako pri energiách. Medzi základné dovážané kovy patrí železo, hliník, meď, paládium, lítium a iné. Najväčším dovozcom železnej rudy je Brazília (30 %), naopak Rusko (3,6 %) patrí medzi najmenších. Čo sa tyká importu surového hliníka, dominantným dovozcom je Guinea (40 %), pričom Rusko sa nepodieľa ani jedným percentom.

Okrem toho, približne 50 % hliníka, ktorý sa v Únii využije pochádza z recyklácie. Hlavným dovozcom medi je Brazília (18,5 %) a opäť Ruská federácia nemá ani jednopercentný podiel. Paládium je taktiež podstatná komodita v automobilovom sektore a približne 31 % importu pochádza z Ruska a takmer 28 % z USA. Lítium, podstatný prvok na výrobu batérii, je do veľkej miery dovážaný z Ruska (46 %) a Švajčiarska (34 %). V prípade kobaltu je hlavným importérom USA, ktoré sa podieľa na dovoze 66 % a Rusko prakticky nulou.

Rusko a Ukrajina patria medzi najväčších pestovateľov pšenice, avšak dovoz do EÚ je do veľkej miery zanedbateľný. Významným importérom pre Úniu je hlavne Kanada (65 %) a USA (25 %). Ukrajina je ale významným dodávateľom obilnín ako celku (40 %). Sem spadá pšenica, jačmeň, kukurica, ryža, raž, ovos a cirok. Dominantný dovozcom nespracovaného dreva je Rusko (82 %), ale na druhú stranu, EÚ exportuje drevo v objeme 62 % dovozu z Moskvy.

Kto má najväčšiu produkciu a zásoby ropy, plynu, uhlia a uránu?

Najväčším ťažbárom ropy na svete sú Spojené štáty americké s dennou ťažbou 16,5 mil. barelov čierneho zlata (18,6 % celosvetovej ťažby). Pri pohľade na pôsobivé umiestnenie sa môže zdať, že USA je silný hráč v ropnom odvetví, ale táto ťažba pokrýva iba ich vlastnú spotrebu. Problémom je aj fakt, že pri takto dramatickej ťažbe sa americké ropné ložiská minú do 10 rokov. Druhé miesto obsadila Saudská Arábia s ťažbou 11 mil. barelov ropy za deň a trojicu uzatvára Rusko s 10 mil. barelmi. Zaujímavosťou je, že najväčšie preukázateľné zásoby má Venezuela, v objeme 303 miliárd barelov, čo je 17,5 % ropy na svete. Druhé najväčšie náleziská ropy ovláda Saudská Arábia (297,5 miliárd barelov) a tretie vlastní Kanada (168,1 miliárd barelov).

Dominantným ťažbárom zemného plynu je rovnako ako pri rope USA (23,7 % celosvetovej ťažby). Spojené štáty majú náleziská na ďalších 13 rokov, pri udržaní takto vysokej ťažbe zemného plynu. Rusko je druhé najvýznamnejšie (16,6 % celosvetovej ťažby) a trojicu uzatvára Irán (6,5 % celosvetovej ťažby). Najväčšími náleziskami plynu disponuje Ruská federácia (20 % svetových zásob). Irán má okrem tretej najväčšej ťažby aj druhé najväčšie náleziská (17 % svetových zásob) a tretie drží Katar (13 % svetových zásob).

Uhlie ako zástupca energetických surovín je najmenej prívetivé k životnému prostrediu. Využíva sa hlavne pri výrobe elektrickej energie. USA disponuje najväčšími ložiskami uhlia na svete v objeme 23,2 % svetových zásob. Nasleduje Ruská federácia s 15 % a tretiu priečku obsadila Austrália so 14 %.  Ako už bolo spomenuté, toto palivo je veľmi neekologické, a preto ho vyspelé krajiny postupne vylučujú zo svojho energetického mixu. Naopak Čína ako rozvíjajúca sa ekonomika, produkuje až 50 % celosvetovej produkcie, pričom viac ako 54 % aj sama spotrebuje.

Urán patrí medzi najnebezpečnejšie energetické komodity, aj keď elektrická energia vyrobená z nej sa považuje za ekologickú, respektíve vhodnú na prechod k úplne čistým zdrojom. Najvýznamnejším štátom v tejto oblasti je Kazachstan (41 % celosvetovej ťažby). Nasleduje Austrália (13 % celosvetovej ťažby) a Namíbia (11 % celosvetovej ťažby). Zaujímavosťou je, že Austrália kontroluje 28 % svetových nálezísk, Kazachstan 15 % a Kanada 9 %. Urán je však komplikovaná komodita, ktorú pred využitím na výrobu elektrickej energie treba „obohatiť“. To znamená, že sa musí väčšina vyťaženého uránu oddeliť (viac ako 99 %) a ponechá sa len jeden konkrétny izotop (menej ako 1 %). Tento proces je náročný a veľmi nebezpečný, najväčším „obohacovateľom“ uránu je Rusko.

Ako dlho nám vydržia energetické komodity?

Na túto otázku veľmi ťažko odpovedať, keďže sa neustále objavujú nové ložiská surovín. Nálezísk je však stále menej a menej. Ak by sa už nenašli žiadne ďalšie lokality s obsahom týchto nerastných surovín, tak by nám komodity pri aktuálnej spotrebe vydržali niekoľko dekád. Konkrétne nám ropa môže vydržať na ďalších 52 rokov, zemný plyn 47 rokov, uhlie 196 rokov a urán na 127 rokov. Každému by malo byť teda jasné, že svet musí začať pracovať na alternatívnych zdrojoch. Nestačí iba nahradiť aktuálnu spotrebu energií, ale aj vybudovať sklady a nové efektívnejšie technológie, ktoré na jednej strane viac energie vyprodukujú a na druhej strane menej spotrebujú. Technologická doba, do ktorej svet smeruje si bude jednoznačne vyžadovať vysoké nároky na energie.

Môže sa EÚ odtrhnúť od ruských komodít?

Od väčšiny ruských komodít sa Únia môže bez väčších problémov odrhnúť okamžite, avšak v prípade plynu to nie je reálne bez výrazných  ekonomických strát. EÚ dokáže prežiť bez ruského plynu, ale nedokáže ekonomicky prosperovať. To isté platí aj o Ruskej federácii, ktorá nedokáže hospodársky ustáť úplné prerušenie dodávok energetických surovín na západ. Symbióza sa budovala dlhé obdobie a aj jej búranie si bude vyžadovať určitý čas, ak nechceme finančne krvácať už aj tak v neistej dobe. Západ a jeho spojenci potrebujú ekonomickú silu, aby si udržali silu politického slova a schopnosť pomôcť Ukrajine po ukončení vojny.

Majte prehľad o stave svojich investícií

Prihláste sa do klientskej zóny, kde nájdete komplexný prehľad svojich investícií.

Prejsť do klientskej zóny