16. marca 2022 • Správa z trhu

Ako sa zmenilo Slovensko od vstupu do EÚ?

Mnoho ľudí spochybňuje a podkopáva dôležitosť nášho členstva v Únii. Neustále sa sťažujú, že nám vstup nič dobrého nepriniesol a viac do zoskupenia vkladáme než dostávame. Opak je však pravdou a v realite sa život v našej krajine posunul míľovými krokmi vpred. Onedlho to bude už 18 rokov, čo sa stali krajiny V4 súčasťou EÚ. Na Slovensku sa za tento čas dramaticky zlepšila životná úroveň, aj keď je pravdou, že stále sme nedobehli tých najlepších.

Samozrejme, nič sa nezmení zo dňa na deň a všetko chce svoj čas. Členstvo nám prinieslo nespočetne veľa výhod. Napríklad sme získali prístup na pracovný a obchodný trh EÚ, sme súčasťou eurozóny (naši podnikatelia netrpia kurzovými stratami v eurozóne), spotrebitelia požívajú predtým nevídanú právnu ochranu, zrušili sa vysoké poplatky pri volaniach v rámci EÚ, máme lacnejšie bankovníctvo, naši študenti študujú v zahraničí (Erasmus), získavame eurofondy a mnoho ďalších benefitov.

Dôležité čísla

Slovensko v období 2004 až 2020 získalo z európskych štrukturálnych a investičných fondov 29,5 mld. EUR. Okrem toho, stále viac dostávame z európskeho rozpočtu ako do neho vkladáme. Vďaka stimulom sme obnovili a postavili takmer 2 250 km ciest, podporilo sa viac ako 940 výskumných projektov, 157 000 ľudom sa pomohlo s prístupom ku kvalitnejším vodným a kanalizačným sieťam a Erasmus+ umožnil štúdium v zahraničí približne 40 000 vysokoškolákom. Naše členstvo je aj pozvánkou pre zahraničných investorov a okolo 90 % priamych zahraničných investícií pochádza z členských krajín. Spotrebiteľské práva sú v EÚ jednotné a zakúpený tovar má dvojročnú záruku. Toto je iba zopár dôležitých a konkrétnych zmien, ktoré sa uskutočnili vďaka podpore EÚ.

Vývoj minimálnej mzdy v krajinách V4

Minimálna mzda sa na Slovensku zvýšila o 337 %, pričom za ten istý čas vzrástla vo Francúzsku o 32 %. Darilo sa aj ostatným členom V4. V Česku si polepšili o 215 %, v Maďarsku o 168 % a v Poľsku o 273 %. V reálnych cenách, teda po zohľadnení inflácie, je to v prípade Slovenska nárast o 100 %. Francúzsko si reálne pripísalo 13 %. Pri pohľade na priemernú mzdu si Slováci prilepšili nominálne o 108 % a reálne o 51 %.

Nezamestnanosť krajín V4

Slovensko pred vstupom do EÚ trpelo vysokou nezamestnanosťou na úrovni 16 %, Česko malo takmer 10 %, Poľsko až 20 % a Maďarsko iba 6 %. Dnes tieto krajiny patria medzi štáty s najnižšou nezamestnanosťou, čomu do veľkej miery pomohlo práve členstvo v Únii. Slovensko má aktuálne nezamestnanosť v pásme 7 %, Poľsko 5,5 %, Maďarsko 3,8 % a Česko 3,5 %, čo je najnižšia nezamestnanosť v európskom priestore.

Inflačné tlaky neboli jednotné

Pandémia koronavírusu spôsobila viacero ekonomických škôd, ktoré neskôr zapríčinili nárast inflácie. Z tohto dôvodu má dnes Slovensko a Maďarsko podobne vysokú infláciu, ako pri vstupe do EÚ. V našom prípade to bolo viac ako 8 % a pre Maďarsko takmer 7 %. Česi a Poliaci mali nižšiu infláciu než dnes, a to na úrovni okolo 2 %. Aktuálne je situácia nepriaznivá a v porovnaní s rokom 2004 má vyššiu cenovú hladinu celý blok V4. Dnes teda prevládajú vyššie ceny, než tomu bolo v minulej dekáde a olej do ohňa prilieva aj vojna na Ukrajine.

Reálne HDP na hlavu

Zoskupenie V4 naozaj patrilo medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky, o čom svedčí aj rast reálneho HDP na hlavu. V prípade Slovenska to bol nárast od vstupu o 67 %, Česka o 39,5 %, Poľska o 85 % a Maďarska o 43 %. Nemecká ekonomika je najväčšia v EÚ a napriek tomu rástla omnoho pomalšie, pripísala si „iba“ 20 %.

Ľudia ohrození chudobou alebo sociálne vylúčení

Aj v tomto ukazovateli sme si výrazne polepšili a od roku 2005 do 2020 (od kedy sú dostupné údaje) sa nám znížil počet osôb ohrozených chudobou z 32 % na 14,8 %. V Poľsku je rozdiel ešte markantnejší a zlepšenie je z 45,3 % na 17,3 %, v Maďarsku z 32,1 % na 17,8 % a v Česku z 19,6 % na 11,9 %. Toto je veľmi významný prvok, ktorý jednoznačne potvrdzuje správne smerovanie V4 v EÚ. Opäť pre porovnanie, v Nemecku sa v tomto období situácia zhoršila a z 18,4 % je dnes ohrozených až 24 %.

Dlh krajín V4 k HDP

Verejný dlh krajín sa v absolútnom čísle zvyšoval, avšak s rastom ekonomiky sa v percentuálnom vyjadrení príliš nezmenil. Od vstupu sa Slovensku zvýšil verejný dlh k HDP o približne 20 percentuálnych bodov, v Česku o 10 percentuálnych bodov, v Maďarsku o 20 percentuálnych bodov a v Poľsku približne o 10 percentuálnych bodov. Nebyť koronakrízy, dlhy krajín V4 by boli na veľmi podobných úrovniach ako pri vstupe do Únie. Všeobecne sa zadlženie krajín vo svete zvýšilo, keďže pandémia zasiahla celosvetovú ekonomiku. Členovia OECD majú podľa posledných dostupných údajov priemerný dlh voči HDP na úrovni 94 %.

Dlhá cesta pred nami

Aj keď sme sa výrazne posunuli a naša životná úroveň vzrástla, máme ešte veľmi dlhú cestu pred sebou, ak chceme dobehnúť tých najlepších. Na Slovensku sa mohlo toho urobiť výrazne viac a dnes sme mohli byť na tom omnoho lepšie, ale z histórie sa treba poučiť a pozerať sa do budúcnosti. Ďalší rast si bude vyžadovať mnohé reformy, ktoré sa musia zamerať na podnikateľský sektor a naštartovanie hospodárstva. Politici by mali pochopiť, že jedine prilákaním zahraničných investícií, respektíve zahraničného kapitálu sa môže naša životná úroveň zlepšiť. Sústrediť sa treba aj na reformy v školstve a zdravotníctve, lebo len zdravý a vzdelaný národ vie dlhodobo prosperovať.

Majte prehľad o stave svojich investícií

Prihláste sa do klientskej zóny, kde nájdete komplexný prehľad svojich investícií.

Prejsť do klientskej zóny