5. júna 2020 • Správa z trhu

Americké akcie rastú aj napriek nepokojom, pandémii a rekordnej nezamestnanosti

Ani rabovanie a násilie v uliciach, už viac ako 100 000 obetí pandémie, 43 miliónov nezamestnaných a najväčší prepad HDP v histórii nezastavili americké akcie v raste. Môžu rásť aj naďalej alebo ich nevyhnutne čaká veľký prepad?

Hlavné americké akciové indexy rastú takmer nepretržite už od druhej polovice marca. Za túto dobu si stihli pripísať už viac ako 40% a vymazali takmer všetky straty z úvodných prudkých prepadov po vypuknutí pandémie. S&P 500 a Dow Jones delí od predošlých maxím iba niekoľko percent. NASDAQ dokonca už dosiahol v priebehu štvrtku nové maximá.

Ako sme už podrobne popísali v jednom z predošlých článkov, samotný rast akcií uprostred najhoršieho ekonomického kolapsu v modernej histórii nie je v skutočnosti až tak prekvapivý a má racionálne príčiny (hoci iné, ako by mnoho ľudí očakávalo).

Pripomeňme, že vývoj akciových trhov dnes neodráža ani tak výkon reálnej ekonomiky ako skôr vývoj likvidity vo finančnom systéme. A keďže hlavné centrálne banky na čele s americkým Fedom zareagovali na krízu masívnym kvantitatívnym uvoľňovaním, tzv. tlačením peňazí, tak sa trhy momentálne „kúpu“ v prebytočnej likvidite, ktorá hľadá umiestnenie.

Keby boli akcie spotrebným tovarom, dnešný nárast ich cien, hnaný prílevom nových peňazí, by sa nazýval infláciou. Keďže však ide o investičné aktíva, hovorí sa  o „raste“ príp. „posilňovaní“.

Kľúčovú rolu hrá aj zloženie akciových indexov. Tie totiž zahŕňajú akcie najväčších a najsilnejších firiem v ekonomike, ktoré sú v najlepšej pozícii prežiť „ťažké časy“ či už vďaka veľkým rezervám, dobrému prístupu k financovaniu alebo pomoci od vlády. Rastúce percento firiem v hlavných amerických akciových indexoch je navyše z technologického sektora, ktorý je súčasnou krízou najmenej zasiahnutý, ba dokonca z nej profituje.

Navyše, akciový trh na protesty a demonštrácie zväčša vôbec nereaguje, keďže ich vplyv na ekonomiku (a zvlášť najväčšie firmy zahrnuté v akciových indexoch) je pomerne malý. Jedno alebo dve percentá z HDP v situácii, keď sa za druhý kvartál očakáva v najhoršom scenári až 50% pokles, nezmenia celkový výhľad. Americký akciový trh rástol dokonca aj v roku 1968, počas obdobia najväčších občianskych nepokojov po vražde Martina Luthera Kinga.

Správy o vytrvalom raste amerických akcií na pozadí rozbitých výkladov, rabovania a násilia v uliciach, ekonomickej krízy, pokračujúcej pandémie a rekordného rastu nezamestnanosti majú napriek tomu silný nádych absurdnosti a pripomínajú „posledné dni Ríma“. Súčasný rast akciového trhu si aj medzi investormi vyslúžil titul „najnenávidenejšie akciové rally v histórii“.

To, samozrejme, samé o sebe nie je dostatočný dôvod na to, aby akcie zrazu zmenili smer a zamierili nadol. Súčasná situácia však napriek tomu predstavuje výbušný mix faktorov, ktoré môžu mať výrazne negatívny dopad aj na akciové trhy a ukončiť nenávidenú rally. Zdá sa, že investori zatiaľ toto riziko podceňujú.

Nepokoje prišli v najnevhodnejšom čase

Súčasné nepokoje prišli v tom najnevhodnejšom čase. Mnohé americké štáty boli práve vo fáze znovuotvárania ekonomiky po nútenom „vypnutí“ kvôli koronavírusu. Protesty a rabovanie však tieto plány vážne ohrozujú a to hneď dvoma spôsobmi. Na jednej strane je to násilie a zákaz vychádzania, ktoré samozrejme ľuďom bránia v tom, aby sa vrátili do obchodov a reštaurácii. Teda presnejšie, aby sa tam vrátili spôsobom, ktorý bude ich majiteľom prinášať príjem.

Druhým problémom je, že masové protesty môžu ľahko viesť k spusteniu druhej vlny koronavírusovej nákazy. Rabovanie navyše spôsobuje podnikom ďalšie škody. Starostka Chicaga Lori Lightfoot opísala túto tragickú situáciu nasledovne:

„Je hrozné, že podniky, ktoré sa po dlhom zatvorení pripravovali na otvorenie 3. júna, stavali terasy a pripravovali ďalšie veci, teraz zažívajú namiesto slávnostnej nálady chvíle zúfalstva.“

Platí, samozrejme, že čím sú podniky dlhšie zatvorené a čím väčšie sú ich straty z rabovania, tým sú bližšie k bankrotu. Pre veľké spoločnosti kótované na akciových trhoch síce tieto straty nebudú likvidačné, avšak dopytový šok pocítia. Platí tiež, že čím viac zbankrotovaných podnikov a ľudí, ktorí prišli o prácu a príjem, tým môžu byť nepokoje dlhšie a intenzívnejšie.

Senát navyše nepochopiteľne odložil rokovanie o ďalšom balíku pomoci, ktoré bolo pôvodne naplánované na tento týždeň. To tiež nepomôže opätovnému naštartovaniu ekonomiky ani upokojeniu atmosféry.

Rastúce spoločenské napätia a blížiace sa voľby

Ignorovanie nepokojov zo strany investorov sa z veľkej časti opiera aj o predpoklad, že sú iba dočasné a nebudú mať výrazný vplyv na politické dianie. Toto očakávanie sa však môže ukázať ako veľmi nesprávne.

Bezprostrednou príčinou súčasných nepokojov je síce smrť Georga Floyda, avšak je jasné, že táto udalosť bola iba „spúšťačom“. V situácii, keď v krajine pribudne za necelé tri mesiace takmer 43 miliónov nových nezamestnaných, prevažne spomedzi nízkopríjmových skupín obyvateľstva, ktoré boli krízou zasiahnuté najsilnejšie, spoločnosť je hlboko polarizovaná a majetková nerovnosť je najväčšia za minimálne 50 rokov, spúšťačom môže byť čokoľvek. Ak by aj súčasná vlna nepokojov čoskoro utíchla, je pravdepodobné, že vypuknú ďalšie.

Aj keby sa podarilo do konca leta nezamestnanosť zázračne znížiť o polovicu, stále bude na úrovniach z vrcholu predchádzajúcej krízy. Masívne „tlačenie peňazí“ zo strany centrálnych bánk navyše nafukuje ceny aktív vrátane akcií a tým ešte prehlbuje súčasnú majetkovú nerovnosť v americkej spoločnosti, keďže finančné aktíva sú koncentrované práve v rukách najbohatších vrstiev spoločnosti. Táto situácia tak vytvára doslova ideálne podmienky na stupňujúce sa spoločenské napätie a konflikty.

Navyše je pred voľbami. Americké prezidentské voľby sú naplánované na začiatok novembra. Súčasná situácia ich nepochybne výrazne ovplyvní. Zatiaľ sa zdá, že zvyšuje šance na víťazstvo kandidáta Demokratickej strany J. Bidena. Víťazstvo demokratov bude takmer určite znamenať zrušenie Trumpovej daňovej reformy, ktorá znížila efektívnu daňovú sadzbu firiem v indexe S&P 500 z 26% na 18%. Návrat daňovej sadzby na pôvodné úrovne by, prirodzene, znamenal zníženie budúcich očakávaných ziskov (podľa odhadu Goldman & Sachs v priemere o 11% na nasledujúci rok). Takýto krok by mal určite materiálny negatívny dopad na akciové trhy.

Otázniky v Bielom dome

Ďalším a možno najväčším rizikovým faktorom je súčasný obyvateľ Bieleho domu. Trumpovo správanie počas tejto krízy je ešte výbušnejšie a kontroverznejšie ako kedykoľvek predtým. To prináša veľkú neistotu a mnoho otázok. Odpovede na ne budú mať dôležitý dopad aj na ekonomiku a akciové trhy.

Bude odvádzať pozornosť od domácich problémov vyvolávaním medzinárodných konfliktov, predovšetkým eskaláciou konfliktu s Čínou vrátane zostrenia obchodnej vojny? Alebo sa naopak začne plne sústrediť na domácu politiku a nechá Číne, Rusku, Turecku, Iránu a Saudskej Arábii voľnú ruku pri riešení regionálnych i globálnych konfliktov?

Pridá svojimi reakciami na protesty olej do ohňa alebo ich ukončí? Ak sa bude cítiť oslabený, bude stupňovať svoje útoky na sociálne siete a technologické spoločnosti, ktoré majú dnes v akciových indexoch najväčšiu váhu? Bude sa snažiť rozbiť Amazon (ako sa už dnes vyhráža) kvôli kritickým článkom vo Washington Post vlastnenom takisto Bezosom? Pokúsia sa tieto monopoly rozbiť demokrati, ak vyhrajú voľby? A ak Trump prehrá voľby, bude výsledok akceptovať alebo vypukne ďalšia masívna vlna občianskych nepokojov?

Majte prehľad o stave svojich investícií

Prihláste sa do klientskej zóny, kde nájdete komplexný prehľad svojich investícií.

Prejsť do klientskej zóny