29. apríla 2021 • Správa z trhu

Biden plánuje zvýšiť daň z výnosov. Hrozí americkým akciám výpredaj?

Nový $1,8 biliónový plán prezidenta Bidena na podporu amerických rodín a vzdelávania by mal byť z časti financovaný aj zvýšením daní z príjmov a kapitálových výnosov pre najbohatšie príjmové skupiny. Ako na tento návrh reagovali americké akciové trhy? Hrozí im výpredaj, ak sa ho Bidenovi podarí presadiť?

Prezident Biden počas včerajšieho slávnostného prejavu v Kongrese oficiálne predstavil ambiciózny $1,8 bil. plán na podporu amerických rodín a vzdelávania nazvaný „ American Families Plan“. Ide už o tretí veľký podporný a reformný program, ktorý prezident predstavil počas prvých 100 dní v úrade. Predchádzal mu záchranný balík ekonomickej pomoci v hodnote 1,9 bilióna USD a 2,3 biliónový plán na obnovu americkej infraštruktúry, ktorý ešte čaká na schválenie.

Nový plán obsahuje opatrenia na zlepšenie prístupu ku vzdelávaniu a uľahčenie starostlivosti o deti. Počíta napríklad so zavedením platených rodičovských dovoleniek, daňovými bonusmi na deti, daňovými úľavami pre nízkopríjmové skupiny, programom na školenie učiteľov či bezplatnými predškolskými zariadeniami. Tieto opatrenia by pritom mali byť z časti financované zvýšením daní pre najvyššie príjmové skupiny. Práve táto časť plánu je dnes, prirodzene, v centre pozornosti investorov a analytici sa snažia odhadnúť jej dopady na akciové trhy.

Vyššia daň z príjmov aj z kapitálových výnosov

Plánované zvýšenie daní zahŕňa zvýšenie hraničnej dane z príjmov pre najvyššiu príjmovú skupinu a zvýšenie dane z kapitálových ziskov, takisto iba pre najvyššiu príjmovú skupinu. Počíta sa tiež so zlepšením vymáhania daní a opatreniami na zamedzenie niektorých foriem daňovej optimalizácie.

Hraničná daň z príjmu pre domácnosti v najvyššej príjmovej skupine, teda s príjmom presahujúcim 400 000 USD ročne, by mala byť zvýšená z dnešných 37% na 39,6%. Ide tak vlastne o návrat ku stavu z roku 2017 pred Trumpovou daňovou reformou, ktorá túto daň znížila z dovtedajších 39,6% na súčasných 37%.

Nejde teda o nejaké dramatické zvýšenie a z historického hľadiska ide stále skôr o nízku hodnotu. Pohľad na vývoj tejto daňovej sadzby pritom ukazuje, že vyššia hraničná sadzba dane pre najvyššiu príjmovú skupinu nie je prekážkou ekonomického rastu. Keď americká ekonomika po druhej svetovej vojne zažívala svoje zlaté roky najsilnejšieho rastu, táto sadzba bola až na úrovni 91%.

Zvýšenie hraničnej dane príjmu tak nie je pre trhy skutočným znepokojením, hoci nikoho v danej príjmovej kategórii samozrejme neteší. Potenciálne väčšie a bezprostrednejšie dopady na trhy však môže mať zvýšenie dane z kapitálových ziskov, s ktorým Bidenov plán takisto počíta.

Daň z kapitálových výnosov je v súčasnosti v Spojených štátoch na úrovni 20%, resp. 23,8% ak započítame aj špeciálnu daňovú prirážku na Obamacare. Kapitálové výnosy sa tak zdaňujú nižšou sadzbou ako iné príjmy. Prezident Biden považuje tento stav za nespravodlivý. Slovami A. Dunn z prezidentovho tímu: „Prezident si je vedomý toho, že s našim daňovým systémom niečo nie je v poriadku, keď príjmy manažéra hedžového fondu zarábajúceho stovky miliónov dolárov podliehajú nižšej daňovej sadzbe ako plat údržbára v jeho kancelárii alebo upratovačky v jeho vile. (Prezident) preto podnikne kroky – kroky podporované americkou verejnosťou – aby do nášho daňového systému vrátil spravodlivosť“.

Biden navrhuje zdvojnásobiť daň z kapitálových výnosov pre ľudí zarábajúcich viac ako 1 milión dolárov ročne, aby sa dostala na rovnakú úroveň, ako je plánovaná hraničná sadzby dane z príjmov pre túto príjmovú kategóriu – teda až na 39,6%. Kapitálové výnosy najbohatších Američanov by sa tak zdaňovali rovnakou sadzbou ako ich iné príjmy.

Hrozba vyšších daní zatiaľ nevystrašila trhy

Navrhované zvýšenie dane z kapitálových výnosov môže mať teoreticky materiálny dopad nielen na investorov, ktorých sa priamo týka vzhľadom na veľkosť ich príjmov, ale aj na akciové trhy ako celok. Investori, ktorí by tejto zvýšenej dani podliehali, sa totiž môžu rozhodnúť uzavrieť časť ziskových pozícii ešte pred jej zavedením, aby sa ich zisky zdanili ešte pôvodnou nižšou sadzbou. Ak by takéto predaje tesne pred zvýšením dane dosiahli dostatočný objem, ťahali by nadol celý trh a spôsobili by straty aj ostatným investorom. Treba sa však takéhoto scenára obávať?

Investori sa ho zatiaľ zjavne veľmi neobávajú. Informácie o plánovanom zvýšení kapitálovej dane sa prvýkrát dostali na verejnosť minulý štvrtok (22.4.). Americké akciové indexy reagovali na túto informáciu takmer 1% poklesom. Vzhľadom na nízku volatilitu v posledných týždňov išlo o najväčší pokles za celý mesiac. Zaujímavé je pritom, že prepad nenastal hneď, keď sa táto informácia objavila v článku v The New York Times, ale až niekoľko hodín potom, keď zablikala na Bloomberg terminály. Zdá sa tak, že „vystrašila“ viac automatické obchodné stratégie ako fyzické osoby.

Už nasledujúci deň sa však trhy upokojili, pokračovali v raste na nové maximá a nič na tom nezmenilo ani oficiálne predstavenie Bidenovho plánu. Pokračujúce výborné výsledky najväčších amerických firiem za prvý kvartál, silné makroekonomické dáta a  „spolupracujúci“ Fed dali investorom dostatok dôvodov na optimizmus.

Navyše v súčasnosti ani nie je jasné, či sa Bidenovi podarí toto zvýšenie daní presadiť. Demokrati majú dnes v Kongrese iba tú najtesnejšiu väčšinu a niektorí z nich údajne nie sú ochotní tento návrh podporiť.

Čo však, ak sa Bidenovi nakoniec predsa len podarí presadiť zvýšenie dane z kapitálových výnosov v aktuálne navrhovanej výške? Čakal by akciové trhy pokles?

Analytici sa touto otázkou zaoberajú už niekoľko mesiacov a prvé prognózy publikovali už pred Bidenovým zvolením. Zvyšovanie daní v prípade zvolenia Bidena bolo totiž všeobecne očakávané a daň z kapitálových výnosov je od začiatku považovaná za najhorúcejšieho kandidáta na navýšenie.

Nastane na trhoch výpredaj, ak Biden svoj plán presadí?

Prognózy dopadu zvýšenia tejto dane na akciové trhy vychádzajú najmä z reakcie investorov na posledné výrazné zvýšenie dane z kapitálových výnosov v roku 2013 a súčasného objemu nerealizovaného zisku v rukách investorov teoreticky podliehajúcich tejto dani.

Za aktuálne navrhovaných podmienok by sa zvýšenie dane z kapitálových ziskov dotklo cca. 0,32% amerických daňovníkov. Iba takéto percento platcov dane malo za predchádzajúci rok príjem presahujúci milión dolárov a súčasne vykázalo kapitálové zisky resp. straty.

Percentuálne nejde o veľké číslo, avšak netreba zabúdať na to, že vlastníctvo akcií je vysoko koncentrované práve medzi najvyššími príjmovými skupinami. Podľa údajov Fedu vlastní v súčasnosti 1% najbohatších Američanov 53% všetkých akcií. Najbohatších 10% vlastní takmer 90% akcií. Nižšie príjmové skupiny nedržia takmer žiadne akcie.

Vzhľadom na túto vysokú koncentráciu držby akcií v najvyšších príjmových skupinách tak môže mať aj reakcia 0,32% najbohatších Američanov teoreticky výrazný vplyv na celý trh. Ak by sa však ich reakcia výrazne nelíšila od predchádzajúcich zvýšení kapitálovej dane, trhy nečaká nijaký obrovský výpredaj.

Analytici z investičnej banky Goldman Sachs odhadujú, že nerealizované akciové kapitálové výnosy najbohatších Američanov v súčasnosti dosahujú 1 až 1,5 bilióna USD . To sú približne 3% celkovej kapitalizácie amerických akciových trhov a 30% priemerného mesačného zobchodovaného objemu S&P 500. Nie je však pravdepodobné, že by sa celý tento objem rozhodli realizovať pred zvýšením dane.

V roku 2013, pred zvýšením dane z kapitálových výnosov z 15% na 25%, predali najbohatší investori iba 1% svojho akciového portfólia, pričom hneď v nasledujúcom kvartáli prikúpili 4%. Ak by dotknuté príjmové skupiny predali aj dnes 1% svojho portfólia, predajný objem by podľa odhadov banky dosiahol 120 miliárd dolárov. JPMorgan odhaduje o niečo vyššie predaje v objeme 200 mld. dolárov.

Ak by sa predaje v objeme 120 až 200 mld. koncentrovali v jednom kvartáli tesne predtým, ako zvýšenie dane vstúpi do platnosti, mali by samé o sebe citeľný vplyv na hlavné akciové indexy a stiahli by ich o niekoľko percent nadol. Nejde však o také veľké objemy, aby ťahali akciové trhy nadol bez ohľadu na ďalšie faktory. V prípade inak pozitívneho vývoja na trhoch ich neutralizujú bežné nákupné toky.

Ak by teda bolo Bidenom navrhované zvýšenie dane z kapitálových ziskov schválené v súčasnej podobe, tak v kvartáli predtým ako vstúpi do platnosti, sa zrejme vyskytnú zvýšené predajné toky. Ak bude v tom čase panovať na trhoch pozitívna nálada, akciové trhy môžu rásť slabšie ako by rástli nebyť zvýšenej dane, avšak k nijakým dramatickým poklesom nedôjde. Ak však bude v tom čase na trhoch negatívna nálada, tak predajné toky vyvolané zvýšením dane zosilnia ich prepady.

Majte prehľad o stave svojich investícií

Prihláste sa do klientskej zóny, kde nájdete komplexný prehľad svojich investícií.

Prejsť do klientskej zóny