12. apríla 2021 • Správa z trhu

Bude dolár ďalej posilňovať?

Americký dolár od začiatku roka posilňuje. Vďačí za to rýchlemu zotavovaniu americkej ekonomiky a rastúcim reálnym výnosom. Bude v tomto trende pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch alebo ho obavy z rozpočtového deficitu a možného nárastu inflácie v rýchlo rastúcej ekonomike napokon stiahnu nadol?

Americký dolár bol v prvých týždňoch po vypuknutí pandémie koronavírusu prakticky jedinou svetovou menou, ktorá uprostred paniky posilňovala. Avšak hneď ako úvodná panika opadla, trend sa obrátil a dolár po väčšinu minulého roka oslaboval. Rolu zohralo upokojenie situácie podporené záplavou dolárovej likvidity, ktoré stabilizovalo rizikovejšie meny, optimizmus ohľadom eura a neskôr aj rastúce nádeje na začiatok zotavovania svetovej ekonomiky. Ekonomické oživovanie by totiž malo teoreticky najviac podporiť rizikovejšie meny rozvíjajúcich sa trhov, ktorým sa investori v neistých časoch vyhýbali.

Mnoho významných investičných bánk a analytikov preto prognózovalo, že oslabovanie doláru bude pokračovať aj v roku 2021. Zatiaľ je to však presne naopak. Dolár od začiatku roka výrazne posilnil a nezdá sa, že by mu dochádzala sila.

Súčasné posilňovanie dolára je dôsledkom rýchleho zotavovania americkej ekonomiky, ktoré tlačí nahor reálne výnosy:

Bude dolár pokračovať v posilňovaní aj v nasledujúcich mesiacoch alebo sa nakoniec predsa len naplnia pôvodné prognózy a dolár oslabí?

Silná ekonomika a rýchle očkovanie podporujú dolár

Najvýznamnejším faktorom hovoriacim v prospech ďalšieho posilňovania dolára je očakávaný lepší výkon americkej ekonomiky v porovnaní s väčšinou krajín.

Americká ekonomika utrpela v minulom roku menší prepad ako ostatné veľké svetové ekonomiky (s výnimkou Číny) a zdá sa, že v tomto roku má našliapnuté na omnoho silnejší rast. Medzinárodný menový fond jej prognózuje až 6,6% rast.

Americká ekonomika totiž v súčasnosti ťaží z masívnych verejných výdavkov na podporu ekonomiky a spotrebiteľského dopytu ako aj z rýchleho tempa vakcinácie. Priemerný denný počet zaočkovaných v Spojených štátoch dosahuje v týchto dňoch až 3 milióny a dá sa predpokladať, že krajina už do niekoľkých týždňov zaočkuje celú dospelú populáciu, ktorá o očkovanie prejaví záujem. Takéto rýchle tempo očkovania je, samozrejme, v ostrom kontraste s pomalým tempom vakcinácie v Európe a väčšine rozvojových krajín.

Rýchle tempo vakcinácie tak vedie k očakávaniu, že americká ekonomika sa už pred letom naplno otvorí. Spotrebitelia unavení pandémiou, ktorí sú vďaka masívnej štátnej podpore aj v relatívne dobrej finančnej situácii, následne vrhnú do ekonomiky  nahromadené úspory. Keď do tejto rovnice pridáme ešte nedávno predstavený nový $2,25 bil. plán J. Bidena na obnovu americkej infraštruktúry a možné odpustenie časti študentských dlhov, o ktorom sa takisto uvažuje, dostaneme recept na explozívny ekonomický rast.

Tento očakávaný silný rast americkej ekonomiky, ostro kontrastujúci so zatiaľ pomalým zotavovaním v Európe a ďalších krajinách, by následne, prirodzene, priťahoval investície do americkej ekonomiky a zvyšoval dopyt po dolári.

Rýchle zotavenie americkej ekonomiky v kombinácii s prípadným nárastom inflácie môže navyše Fed prinútiť ku skoršiemu zvýšeniu sadzieb v porovnaní s centrálnymi bankami ďalších krajín. Vyššie úrokové sadzby v Spojených štátoch by následne podporili ďalší rast reálnych výnosov a podporili tlak na posilňovanie doláru.

Obavy z inflácie a rozpočtového deficitu

Tie isté faktory, ktoré hovoria v prospech posilňovania dolára majú však aj svoju druhú stránku. Tá môže za určitých okolností, naopak, viesť k oslabeniu americkej meny.

Silný rast americkej ekonomiky sprevádzaný prudkým zvýšením spotrebiteľských výdavkov a veľkými verejnými výdavkami na podporu ekonomiky môže ľahko viesť k rýchlemu nárastu inflácie. Centrálna banka by pritom ani v prípade nárastu inflácie nad 2% cieľ zrejme okamžite nezakročila zvýšením sadzieb, aby neohrozila ekonomické zotavenie. Nová politika Fedu v oblasti inflácie nazývaná „Priemerné inflačné cielenie“, ktorú prijal minulý rok,  dokonca priamo počíta s tolerovaním nárastu inflácie nad 2% hranicu po nejakú dobu.

Očakávaný silný nárast americkej ekonomiky tak so sebou nesie riziko výraznejšieho nárastu inflácie, na ktorý Fed nemusí včas zareagovať. Takýto scenár by, samozrejme, tlačil na oslabovanie doláru.

Relatívne dobrý výkon americkej ekonomiky v minulom roku a jej rýchle zotavovanie v tomto roku sa vo veľkej miere opiera o bezprecedentný objem fiškálnych stimulov. To má, prirodzene, za následok vytrvalý nárast amerického štátneho dlhu a prehĺbenie rozpočtového deficitu. Vysoký rozpočtový deficit by mal, teoreticky, takisto tlačiť na oslabovanie dolára.

Nejde však o nijakú pevnú zákonitosť. Dôležité je vždy aj to, ako rozpočtový deficit vznikol. Ak je dôsledkom zvýšených vládnych výdavkov, ktoré majú stimulujúci vplyv na ekonomiku, dlhodobo zvyšujú jej produkčný potenciál a očakávaný rast, nemusí automaticky tlačiť na oslabovanie meny. A to predovšetkým vtedy, ak ide o ekonomiku, ktorá je monetárna suverénna a vydáva de facto svetovú rezervnú menu.

Treba sa obávať katastrofických scenárov?

Rastúci americký dlh v kombinácii s „tlačením peňazí“ zo strany Fedu vedie (skôr malú ale hlasnú) časť investorov ku katastrofickým prognózam, ktoré počítajú so stratou dôvery k doláru, zánikom jeho dominantného postavenia vo svetovej ekonomike a dokonca hyperinfláciou. Poukazujú pritom často na skutočnosť, že podiel doláru v medzinárodných menových rezervách v ostatných mesiacoch poklesol na najnižšiu úroveň od roku 1995. Pri správne zvolených osiach pritom vyzerá súčasný pokles skutočne dramaticky.

Zmeny postavenia jednotlivých mien v medzinárodnom menovom systéme však v skutočnosti prebiehajú slimačím tempom a dolár v súčasnosti v tomto ohľade stále nemá nijakého vážneho konkurenta. Napriek aktuálnemu poklesu podielu dolára v medzinárodných menových rezervách a prebiehajúcemu prehodnocovaniu úloh a priorít monetárnej politiky v Spojených štátoch, sa nejaká významná zmena postavenia doláru v medzinárodnom menovom systéme zdá v dohľadnej dobe extrémne nepravdepodobná.

Súčasťou katastrofických prognóz vo vzťahu k doláru sú aj varovania pred „prichádzajúcou hyperinfláciou“ v dôsledku nadmerného „tlačenia peňazí“. Tieto obavy, či už myslené úprimne alebo (často) ako súčasť marketingu na predaj zlata či kryptomien, sa však dnes takisto nezdajú opodstatnené. Krátkodobý nárast inflácie nad 2% inflačný cieľ Fedu, spomínaný v predchádzajúcej časti, je, samozrejme, možný. Hovoríme však stále o jednocifernej inflácii pár desatín percenta nad 2%, nie nejakom dvoj- a viac cifernom tempe rastu cien.

Peňažná zásoba v Spojených štátoch za posledný rok kvôli záplave likvidity od Fedu skutočne výrazne vzrástla, avšak samotný nárast peňažnej zásoby automaticky neznamená infláciu. Inflácia je komplikovaný fenomén, ktorý záleží od súbehu mnohých faktorov. Veľkosť peňažnej zásoby je iba jedným z nich a sám osebe neznamená nič.

K vysokej inflácii pritom dochádza vždy v ekonomikách, ktoré sú zdevastované po každej stránke a kde centrálna banka nemá žiadnu kredibilitu. Spojené štáty dnes rozhodne nie sú takou ekonomikou. Fedom preferovaný ukazovateľ inflácie je tak dnes napriek nárastu peňažnej zásoby stále výrazne pod 2% cieľom.

Akékoľvek katastrofické scenáre týkajúce sa dolára sa tak v súčasnosti javia ako neodôvodnené a extrémne nepravdepodobné. Za najpravdepodobnejšie naopak považujeme pokračujúce posilňovanie dolára kvôli silnejšiemu rastu americkej ekonomiky v porovnaní s ostatnými rozvinutými ekonomikami a rastúcim dolárovým reálnym výnosom.  Ku zmene trendu by mohlo dôjsť v prípade, ak by sa v ostatných vyspelých krajinách, predovšetkým v eurozóne, výrazne zrýchlilo tempo oživovania ekonomiky alebo ak by Fed včas nezareagoval na prípadný výraznejší nárast inflácie v prehrievajúcej sa ekonomike.

 

Majte prehľad o stave svojich investícií

Prihláste sa do klientskej zóny, kde nájdete komplexný prehľad svojich investícií.

Prejsť do klientskej zóny