23. septembra 2021 • Správa z trhu

Chorvátsko – ekonomika s obrovským potenciálom

Chorvátsko má dnes výborné predpoklady naštartovať silný hospodársky rast a akcelerovať tak ekonomickú konvergenciu ku zvyšku EÚ. V súčasnosti sa mu totiž, paradoxne z časti aj vďaka pandémii, núka hneď niekoľko obrovských príležitostí na rozvoj. Ak ich naplno využije, bude v najbližších rokoch jednou z najdynamickejšie rastúcich ekonomík v EÚ.

Chorvátska ekonomika napriek veľkému potenciálu dlho zaostávala za očakávaniami a to aj po vstupe krajiny do Európskej únie v roku 2013. Konvergencia bola pomalá a brzdili ju štrukturálne aj politické problémy. Situácia sa však v posledných rokoch začala postupne zlepšovať pod vplyvom reforiem, pozitívneho politického vývoja a prehlbujúcej sa integrácie do európskych štruktúr. Dnes je Chorvátsko konečne v pozícii, keď má všetky predpoklady na to, aby využilo svoj výborný potenciál a naštartovalo silný ekonomický rast. Dopomohla mu k tomu, paradoxne, z časti aj pandémia.

Rastúca odolnosť

Bezprostredné dôsledky pandémie Covid-19 na chorvátsku ekonomiku boli, prirodzene, negatívne, avšak zároveň poukázali na jej rastúcu odolnosť. Krajina utrpela minulý rok pomerne prudký, až 8% prepad HDP. Ten bol v prevažnej miere dôsledkom vysokého, takmer 20% podielu cestovného ruchu na jej celkovom hospodárskom výkone. Krajiny s podobným podielom cestovného ruchu na HDP však pritom utrpeli zväčša výrazne vyššie prepady.

Jednou z výhod Chorvátska totiž je, že sa mohlo oprieť o silnejúci výrobný a stavebný sektor, ktorý bol pandémiou zasiahnutý iba v malej miere. Sociálne a ekonomické dopady pandémie boli ďalej výrazne stlmené aj štedrou vládnou pomocou pre zasiahnuté podniky a obyvateľov. Vláda si tento krát, na rozdiel od krízy v roku 2009, mohla dovoliť masívnu pomoc ekonomike vďaka výrazne zlepšenej fiškálnej disciplíny motivovanej ambíciou vstúpiť do eurozóny. Chorvátska vláda hospodárila tri roky pred vypuknutím pandémie s rozpočtovým prebytkom.

Napokon, chorvátsky turistický sektor sa napriek poklesu takisto ukázal ako relatívne odolný, predovšetkým v porovnaní s mimoeurópskymi krajinami. Chorvátsko totiž, na rozdiel od obľúbených ázijských dovolenkových destinácii, vďaka výhodnej polohe a relatívnej vysokej zaočkovanosti naplno ťaží zo zlepšenej epidemiologickej situácie v Európe a jeho turistický sektor sa tak rýchlo spamätáva. Počet turistov, ktorí navštívili Chorvátsko, narástol tento  august medziročne o 59% na takmer 90% úrovne z augusta 2019. Príjmy z turizmu v hlavnej sezóne pritom už prekonali aj úroveň spred vypuknutia pandémie a dosiahli novú rekordnú hodnotu.

Silné zotavenie

Chorvátska ekonomika sa vďaka týmto faktorom začala rýchlo zotavovať z pandemickej recesie a v tomto roku patrí k najsilnejšie rastúcim ekonomikám v celej EÚ. V druhom kvartáli dosiahlo rekordný 16,1% medziročný rast HDP, ktorý nebol spôsobený iba nízkou bázou ale aj výrazným nárastom ekonomickej aktivity prakticky vo všetkých odvetviach a sektoroch.

Celkový rast chorvátskeho HDP by mal v tomto roku podľa prognózy EK dosiahnuť 5,4%. Chorvátske ministerstvo financií je ešte optimistickejšia a vzhľadom na rýchlejšie ako očakávané zotavovanie cestovného ruchu predpovedá na tento rok domácej ekonomike  v aktualizovanej augustovej prognóze až 7% rast. Podľa prognóz medzinárodných inštitúcií bude pritom Chorvátsko patriť k najsilnejšie rastúcim ekonomikám EÚ aj v nasledujúcich dvoch rokoch.

Ďalšie makroekonomické indikátory v chorvátskej ekonomike sa takisto vyvíjajú priaznivo. Inflácia síce zaznamenala v posledných týždňoch, podobne ako v iných krajinách Európy pomerne výrazný nárast, avšak  očakáva sa, že sa  čoskoro stabilizuje a vráti späť pod úroveň 2%. Miera nezamestnanosti už v júni tohto roka klesla späť na úrovne spred vypuknutia pandémie a očakáva sa, že v najbližších rokoch neprekročí 9%. Dopyt po pracovnej sile pritom dosahuje už štyri mesiace v rade rekordné hodnoty.

Aktuálne krátkodobé prognózy vývoja chorvátskej ekonomiky sa v súčasnosti, tak ako všetky ekonomické prognózy, vyznačujú vysokou mierou neistoty, ktorá vyplýva z obmedzenej predvídateľnosti ďalšieho vývoja pandémie. Akékoľvek prudké zhoršenie situácie v Európe by sa prirodzene opäť negatívne podpísalo aj na chorvátskej ekonomike a viedlo by k výrazne slabšiemu výkonu ako predpokladajú súčasné prognózy.

Chorvátsko má však na druhej strane vysokú šancu dosiahnuť v najbližších rokoch ešte silnejší rast ako mu predpokladajú aktuálne prognózy medzinárodných inštitúcií  a akcelerovať tak ekonomickú konvergenciu ku zvyšku EÚ. V súčasnosti sa mu totiž, paradoxne aj vďaka pandémii, núka hneď niekoľko obrovských príležitostí na rozvoj. Ak ich naplno využije, bude v najbližších rokoch jednou z najdynamickejšie rastúcich ekonomík v EÚ.

Na ceste k prijatiu eura

Prvou z týchto príležitostí je prijatie eura. Guvernér centrálnej banky B. Vujčić vyjadril už pred vstupom krajiny do EÚ cieľ prijať euro čo najrýchlejšie, ako sa bude dať. Pre ekonomiku, v ktorej sa už dlho vo veľkej miere využíva euro pri bežných transakciách aj tvorbe úspor, by išlo o logický krok. Vstup do menovej únie by navyše urýchlil ekonomickú integráciu Chorvátska so zvyškom eurozóny a pomohol mu vybudovať silný exportný sektor, ktorý je pre malú otvorenú ekonomiku nevyhnutnou podmienkou dlhodobého rastu.

Chorvátsku sa však, napriek záujmu o prijatie eura, dlhšiu dobu nedarilo priblížiť k tomuto cieľu a niekoľkokrát muselo posúvať plánovaný dátum vstupu do eurozóny. Problémom bola dlhová kríza v eurozóne, slabý výkon domácej ekonomiky aj nedostatočné reformy, ktoré krajine sťažovali plnenie konvergenčných kritérií.

Krajine sa však 10. júla minulého roku, uprostred pandémie, podarilo vstúpiť do Mechanizmu výmenných kurzov ERM II. Každá krajina s ambíciou vstúpiť do eurozóny musí byť v ERM II minimálne dva roky a ak splní aj ostatné kritéria, môže následne vstúpiť do eurozóny.

Chorvátsko je pritom na dobrej ceste ku splneniu všetkých kritérií. Určité problémy by teoreticky mohli spôsobiť kritériá týkajúce sa verejných financií, keďže pandémia prerušila úspešne klesajúcu trajektóriu pomeru verejného dlhu ku HDP krajiny a viedla tiež k prvému deficitu štátneho rozpočtu po troch rokoch. To je však problém, ktorý majú v súčasnosti prakticky všetky krajiny EÚ a EK ako aj ECB berie do úvahy dopady pandémie pri hodnotení vývoja verejných financií v členských štátoch. Dá sa preto predpokladať, že Chorvátsku bude na splnenie kritéria stačiť, aby predstavilo realistický plán znižovania verejného dlhu uspokojivým tempom po odoznení následkov pandémie. To je niečo, s čím by krajina nemala mať problém aj vďaka súčasnému rýchlemu zotavovaniu, predchádzajúcim úspechom pri znižovaní dlhu a napokon aj štedrým zdrojom z Next Generation EU.

Guvernér centrálnej banky očakáva, že Chorvátsko splní všetky konvergenčné kritéria do leta 2022 a nasledujúci rok bude prijaté do eurozóny. Ako cieľový dátum na prijatie eura bol stanovený 1. január 2023. Tento dátum sa dnes javí konečne realisticky a Chorvátsko má podľa všetkého prijatie eura na dosah.

Reformy, investície a príležitosti

Ďalšia obrovská príležitosť na rozvoj sa Chorvátsku  naskytla vo forme už spomenutého programu Next Generation EU prijatého Európskou úniou s cieľom pomôcť európskym ekonomikám zotaviť sa z pandémie. Chorvátsko bude totiž v pomere k HDP najväčším príjemcom grantovej časti Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Získa zdroje dosahujúce až 12% HDP. Chorvátsky Národný plán obnovy a odolnosti bol už schválený Európskou komisiou a kombinuje odvážnu reformnú agendu s výdavkami na budovanie infraštruktúry a modernizáciu ekonomiky.

Dá sa predpokladať, že chorvátsku vládu bude motivovať k uskutočneniu potrebných reforiem a produktívnemu využitiu zdrojov z Plánu obnovy nielen záujem o rýchly vstup do eurozóny ale aj čerstvá skúsenosť s rizikami príliš veľkej závislosti ekonomiky na cestovnom ruchu, ktorú priniesla pandémia. Tá pritom súčasne Chorvátsku ponúkla novú príležitosť na ďalší rozvoj.

Uzatváranie hraníc, lockdowny, výpadky vo výrobe, rastúci význam e-shopov a prudké zdraženie prepravy motivovali veľké medzinárodné firmy ku snahe zefektívniť dodávateľské reťazce a priblížiť ich cieľovým trhom. To je trend, z ktorého môže Chorvátsko vďaka svojej výhodnej polohe a už dnes rozvinutej logistickej infraštruktúre výrazne profitovať. Investície na ďalšiu obnovu a budovanie infraštruktúry zo zdrojov EÚ ako aj prijatie eura uľahčujúce obchod, mu v tom môžu iba pomôcť.

Chorvátsko je tak ekonomikou s obrovským potenciálom, ktorý má v súčasnosti vysokú šancu realizovať. Ak využije príležitosti, ktoré sa mu naskytli, stane sa v nasledujúcich rokoch jednou z najdynamickejších ekonomík v regióne.

Majte prehľad o stave svojich investícií

Prihláste sa do klientskej zóny, kde nájdete komplexný prehľad svojich investícií.

Prejsť do klientskej zóny