22. januára 2021 • Správa z trhu

Čínska ekonomika rástla napriek pandémii

Oficiálne dáta zverejnené tento týždeň ukázali, že čínske HDP narástlo v minulom roku o 2,3%. Čína je tak s veľkou pravdepodobnosťou jedinou svetovou ekonomikou, ktorá dosiahla v uplynulom roku rast. Bližší pohľad na štruktúru a zdroje tohto rastu však naznačuje, že bol dosiahnutý iba za cenu prehĺbenia dlhodobých nerovnováh v domácej ekonomike a ku skutočnému zotaveniu má Čína ešte ďaleko.

Čínska ekonomika sa začala zotavovať z následkov pandémie skôr ako väčšina svetových ekonomík. Vďačí za to najmä rýchlemu obmedzeniu šírenia vírusu. Po bezprecedentnom 6,8% poklese v prvých troch mesiacoch roka tak už v druhom kvartáli začala opäť rásť. Dáta zverejnené tento týždeň ukazujú, že rast za štvrtý kvartál dosiahol až 6,5%. To je tempo podobné tomu, akým čínska ekonomika rástla pred vypuknutím pandémie.

Rast za celý rok tak najmä vďaka zrýchleniu v štvrtom kvartáli prekonal očakávania a dosiahol až 2,3%. Prognóza Medzinárodného menového fondu pritom počítala iba s 1,9%. 2,3% tempo rastu je, samozrejme, pre čínsku ekonomiku výrazným spomalením vzhľadom na čísla v predchádzajúcich rokoch. Ide dokonca o najslabší ročný rast od roku 1978.

V porovnaní so zvyškom sveta však ide o výborné číslo. Svetová ekonomika poklesla v rovnakom období podľa priebežných odhadov až o 4,2%, pričom všetky významné svetové ekonomiky utrpeli kontrakciu. Čína tak napriek spomaleniu zvýšila svoj podiel na svetovom HDP a to dokonca najrýchlejším tempom v histórii.

Podľa prognózy MMF vďaka tomu predbehne Spojené štáty o dva roky skôr ako sa pôvodne očakávalo a už v roku 2028 sa stane najväčšou svetovou ekonomikou.

Nezdravý rast

Tieto čísla znejú, samozrejme, veľmi pôsobivo. Bližší pohľad na štruktúru a zdroje minuloročného rastu však ukazuje, že bol dosiahnutý iba za cenu prehĺbenia dlhodobých a potenciálne destabilizačných nerovnováh v domácej ekonomike. Ku skutočnému zotaveniu má tak čínska ekonomika ešte ďaleko.

Michael Pettis, profesor ekonómie na univerzite v Pekingu, preto prirovnal súčasný výkon čínskej ekonomiky ku bežcovi, ktorý vyhral preteky vďaka tomu, že pred behom užil pervitín. Dobehol tak síce na prvom mieste ale nedá sa povedať, že by bol aj najzdravší spomedzi atlétov.

Hlavným problémom je, že čínska vláda sa pri stimulovaní ekonomiky uchýlila ku svojmu starému receptu a orientovala sa na podporu tých zdrojov rastu, ktoré sa len nedávno sama snažila obmedziť z obáv pred ich dlhodobými rizikami. Ide najmä o neproduktívne investície do infraštruktúry a nehnuteľností, ktoré sú dobre známe aj v podobe „miest duchov“ a „mostov nikam“.

Čínska vláda sa navyše, na rozdiel od väčšiny krajín, vyhýbala priamej forme pomoci obyvateľstvu a namiesto podpory dopytu sa orientovala výlučne na stimulačné opatrenia zamerané na stranu ponuky. Spotrebné výdavky aj maloobchodné tržby tak ostávajú stále výrazne pod úrovňami spred vypuknutia pandémie, kým priemyselná produkcia dosahuje nové rekordy a ťahá rast.

Rekordný rast priemyselnej produkcie pri klesajúcej domácej spotrebe je pritom v priamom kontraste s dlhodobým cieľom vlády znížiť závislosť ekonomiky na exporte a zvýšiť podiel domácej spotreby na celkovom HDP.

Ďalšie rekordy a nerovnováhy

Pod neuspokojivý vývoj domáceho dopytu sa popri chýbajúcej vládnej podpore podpisuje najmä vysoký nárast tvorby úspor a neuspokojivá situácia na trhu práce spojená so stagnáciou miezd. Problémom je tiež pretrvávajúca vysoká príjmová nerovnosť, ktorú už sám čínsky prezident v minulosti označil za faktor ohrozujúci budúci rast.

Čerstvé dáta ukázali, že 20% Číňanov s najvyššími príjmami naďalej zarába v priemere až 10,2 násobne viac ako 20% obyvateľov s najnižšími príjmami. Ide o jednu z najvyšších príjmových nerovností vo svete, ktorú sa Číne nedarí znižovať. V Spojených štátoch dosahuje tento ukazovateľ hodnotu 8,4 a v západnej Európe iba okolo 5.

Stagnujúci domáci dopyt pri rastúcej priemyselnej produkcii mal za následok aj nárast prebytku platobnej bilancie. Kým export v minulom roku narástol o 3,6%, import poklesol o 1,1%. Prebytok bežného účtu Číny sa tak zvýšil na rekordných 310 miliárd. Čína tak prekonala aj Nemecko (s prebytkom v hodnote 261 mld. dolárov) a stala sa krajinou s najvyšším prebytkom na svete.

Zaujímavé je, že na rekordné hodnoty narástol aj obchodný prebytok Číny voči Spojeným štátom, pričom historicky najvyššiu hodnotu dosiahol práve v ten istý mesiac ako Trump prehral voľby. Zdá sa tak, že Trump utrpel súčasne porážku aj v obchodnej vojne proti Číne, ktorej cieľom bolo práve odstránenie tejto nerovnováhy.

Rast čínskeho exportu pritom nezastavil ani silný jüan, ktorý posilnil voči doláru na najsilnejšiu úroveň od leta 2018. Vo vytrvalom posilňovaní ho v druhej polovici minulého roka poháňalo zotavovanie čínskej ekonomiky v kombinácii s monetárnou politikou čínskej centrálnej banky, ktorá nie je tak uvoľnená ako v Spojených štátoch či v eurozóne. Hlavná úroková sadzba v Číne je na úrovni 3,85%. To je v ostrom kontraste s nulovými až zápornými sadzbami v Európe a v USA.

Oživenie spotrebných výdavkov

Očakáva sa, že čínska ekonomika bude pokračovať v zotavovaní aj v tomto roku. Prognózy tohtoročného rastu sa najčastejšie pohybujú v rozmedzí 7-8%. Je pritom vysoko pravdepodobné, že Čína sa v tomto roku, keď sa zrejme už pandémia blíži ku koncu, pokúsi korigovať spomínané nerovnováhy a upraviť štruktúru rastu v prospech vyšších spotrebných výdavkov.

Spotrebné výdavky navyše zrejme porastú aj pri absencii prípadných dopytových stimulov, keďže ustúpenie pandémie v dôsledku vakcinácie a oživenie rastu zníži vysokú tvorbu opatrnostných úspor čínskych spotrebiteľov a môže ich dokonca motivovať k míňaniu nahromadených úspor. Zaujímavé investičné príležitosti tak na čínskom trhu môžu tento rok ponúknuť práve akcie firiem ťažiacich z oživenia domácej spotreby.

Naopak, vyhliadky najväčších čínskych technologických firiem nevyzerajú stále veľmi optimisticky. Trump ešte pred odchodom z úradu rozšíril zoznam firiem, ktoré nemôžu dodávať kľúčové komponenty čínskym technologickým firmám na čele s Huawei. Nezdá sa pritom, že by Bidenova administratíva plánovala v tejto oblasti nejakú výraznú zmenu kurzu.

Čínske technologické firmy, ktoré nie sú v priamom vlastníctve štátu, súčasne čelia sprísňovaniu regulácie zo strany štátu. Presvedčil sa o tom aj Jack Ma. Ćínska vláda stiahla v závere minulého roku nielen chystané IPO jeho firmy Ant, ktoré malo byť najväčším na svete, ale aj samotného miliardára. Ten v novembri, po kritike zo strany čínskej vlády (ktorej predchádzala jeho kritika regulačných opatrení vlády), záhadne zmizol z očí verejnosti a objavil sa až tento týždeň. Akcie Alibaba okamžite poskočili.

Majte prehľad o stave svojich investícií

Prihláste sa do klientskej zóny, kde nájdete komplexný prehľad svojich investícií.

Prejsť do klientskej zóny