11. decembra 2020 • Správa z trhu

ECB navýšila program nákupu dlhopisov na 1,85 bilióna EUR

Núdzový pandemický program nákupu aktív je jedným z najsilnejších nástrojov ECB. Práve vďaka nemu si dnes Grécko požičiava lacnejšie ako Spojené štáty a rastúci počet členských štátov eurozóny, vrátane Slovenska, môže dokonca emitovať dlhopisy so záporným výnosom.

Rada guvernérov ECB sa na decembrovom zasadnutí rozhodla navýšiť rámec núdzového pandemického programu nákupu aktív o ďalších 500 mld. EUR a predĺžiť jeho platnosť minimálne do marca 2022. Celková kapacita tohto programu sa tak vyšplhala až na neuveriteľných 1,85 bilióna EUR. Toto rozhodnutie bolo všeobecne očakávané vzhľadom na opätovné spomalenie európskych ekonomík v dôsledku druhej vlny pandémie a trhy ho privítali.

ECB súčasne predstavila niekoľko ďalších zmien vo svojich nástrojov. Rozhodla napríklad o predĺžení platnosti zvýhodnených podmienok v rámci tretej série dlhodobejších refinančných operácií (TLTRO III), pridaní ďalších kôl núdzových pandemických dlhodobejších refinančných operácií (PELTRO) či pokračovaní bežného programu nákupu v obvyklom tempe 20 mld. EUR za mesiac. Súhrnným cieľom týchto opatrení je zabezpečiť dostatok ultra-lacnej likvidity a motivovať tak banky k poskytovaniu úverov a investíciám do reálnej ekonomiky.

Kľúčové úrokové sadzby ECB ostali nezmenené. Predpokladá sa, že ich ďalšie zníženie, hlbšie do záporu, by prinieslo viac negatívnych efektov ako benefitov.

Kľúčový nástroj ECB

Núdzový program pandemického nákupu aktív známy pod skratkou PEPP (z angl. Pandemic Emergency Purchase Programme) je v súčasnosti kľúčovým nástrojom ECB v boji s ekonomickými dôsledkami pandémie. Banka ho predstavila v marci tohto roka.

PEPP je jedným z neštandardných nástrojov monetárnej politiky postavených na mechanizme kvantitatívneho uvoľňovania. To znamená, že ECB v rámci tohto programu nakupuje na trhu dlhopisy od bánk a ďalších finančných inštitúcií výmenou za novovytvorené eurá vo forme bankových rezerv. Tento proces býva preto často označovaný ako „tlačenie peňazí“.

PEPP nie je prvým ani jediným nástrojom ECB fungujúcim na takomto princípe. Jeho výhodou v porovnaní s ostatnými programami kvantitatívneho uvoľňovania je však vysoká flexibilita a veľká „palebná sila“. Hneď po svojom predstavení sa tak stal najdôležitejším nástrojom ECB na podporu likvidity. Jeho pôvodná kapacita pri spustení v marci bola 750 mld. EUR. Vzhľadom na objem mesačných nákupov aktív a predpokladané dlhšie trvanie krízy však bolo rýchlo jasné, že 750 mld. nebude stačiť. ECB ju preto najskôr zvýšila v júni o 600 mld. EUR na 1,35 bil. a nakoniec teraz o ďalších 500 mld. na 1,85 mld. EUR.

Doterajší objem aktív nakúpených v rámci PEPP ku koncu novembra tesne prekročil 700 mld. EUR. To znamená, že jeho pôvodná kapacita je po necelých 9 mesiacoch už takmer vyčerpaná. Ak má v podobnom objeme pokračovať minimálne do marca 2022, navýšenie by bolo skôr či neskôr potrebné.

Flexibilitou proti fragmentácii

ECB nakupuje v rámci PEPP predovšetkým štátne dlhopisy členských krajín eurozóny.

Jeho kľúčovou výhodou v porovnaní so štandardným programom nákupu aktív ECB, ktorý beží už niekoľko rokov a je takisto zameraný na nákupy štátnych dlhopisov členských krajín, je však flexibilita. ECB sa pri nákupoch v rámci PEPP nemusí prísne riadiť kapitálovým kľúčom, ktorý ju pri iných programoch zaväzuje nakupovať dlhopisy jednotlivých štátov v pomere k veľkosti ich ekonomík. To znamená, že môže dať podľa potreby viac peňazí na nákup dlhopisov tých krajín, ktoré sú pandémiou najviac zasiahnuté.

Táto flexibilita má v súčasnej dobe obrovský význam, keďže zabraňuje fragmentácii eurozóny. Pandémia najviac zasiahla práve južanské krajiny ako Taliansko, Španielsko či Grécko, ktoré mali už pred jej vypuknutím najvyšší dlh v rámci eurozóny. Ak by ECB prostredníctvom PEPP masívne nenakupovala dlhopisy týchto krajín, ich úrokové náklady by prudko rástli a vypukla by dlhová kríza znásobujúca problémy spôsobené pandémiou.

Rekordne vysoký dlh, rekordne nízke úrokové náklady

O mimoriadnej efektívnosti PEPP svedčí pohľad na vývoj výnosov štátnych dlhopisov krajín eurozóny. Výnosy dlhopisov krajín „periférie“ ako Taliansko, Španielsko či Grécko prudko klesli okamžite po predstavení PEPP a vo vytrvalom poklese pokračovali s menšími prestávkami po celý zvyšok roka. Tieto krajiny si tak dnes požičiavajú za rekordne nízke sadzby, hoci ich štátny dlh dnes dosahuje vyššie hodnoty ako počas európskej dlhovej krízy.

Grécko si dnes požičiava lacnejšie ako Spojené štáty. Výnosy 10-ročných portugalských dlhopisov, ako prvej južanskej krajiny eurozóny, klesli tento týždeň prvýkrát pod nulu. Španielske klesli tesne k nule. Bezpečnejšie krajiny eurozóny s nižším dlhom zaznamenávajú pokračujúci pokles výnosov hlbšie do záporných hodnôt. Výnosy 10-ročných slovenských dlhopisov už klesli pod -0,5% a blížia sa k tým najbezpečnejším nemeckým.

Krajiny eurozóny si tak dnes môžu vďaka ECB požičiavať extrémne lacno a nemusia sa báť prudkého rastu úrokových nákladov, aký nie tak dávno zažilo Grécko. Získali tak väčší rozpočtový priestor na riešenie následkov pandémie. Ako ho využijú je už, prirodzene, celkom iný problém.

Treba sa báť inflácie?

PEPP, samozrejme, nie je zázračným všeliekom bez negatívnych vedľajších efektov. Kritici PEPP, a kvantitatívneho uvoľňovania všeobecne, často bijú na poplach, že takéto masívne „tlačenie peňazí“ centrálnou bankou povedie k prudkému nárastu inflácie a znehodnoteniu meny. Zrovna táto najčastejšia výhrada voči PEPP sa však nezdá byť na mieste.

Eurozóna má totiž v súčasnosti presne opačný problém – defláciu a príliš rýchlo posilňujúcu menu. Spotrebiteľské ceny klesajú už štyri mesiace v rade a aj podľa aktuálnych prognóz ECB bude tento trend ešte niekoľko mesiacov pokračovať. Napriek tomu, že „tlačiarne“ ECB idú naplno a peňažná zásoba v eurozóne v súčasnosti rastie 10% tempom na medziročnej báze.

Inflácia totiž nie je jednoduchou funkciou množstva peňazí v ekonomike. Ak tieto novovytvorené peniaze ostávajú na účtoch komerčných bánk v ECB ako prebytočné rezervy a nedostávajú sa do reálnej ekonomiky formou úverov či investícií, tak jednoducho nie je dôvod, prečo by sa mal ich nárast prejaviť rastom cien spotrebiteľských tovarov.

Súčasná kríza navyše priniesla silný deflačný tlak, keďže spotrebitelia a firmy znižujú svoje výdavky, či už v dôsledku opatrnosti a preventívnej tvorby rezerv alebo nútene, kvôli poklesu príjmov vplyvom straty zamestnania či bankrotu. Nie je preto prekvapením, že ceny v eurozóne v súčasnosti klesajú a „tlačiarne“ ECB ich zrejme nezvládnu pozdvihnúť ani k žiadanému 2% rastu, nieto ešte do nejakej inflačnej špirály.

Problém silného eura

K deflačným tlakom v eurozóne prispieva aj prirýchle posilňovanie eura. Spoločná európska mena posilnila voči doláru od začiatku roka až o 8%. Voči väčšine svetových mien zaznamenala až dvojciferné zisky. To je problém z dvoch dôvodov. Silné euro má jednak negatívny dopad na európsky export, čím ďalej spomaľuje zotavovanie európskej ekonomiky a súčasne zlacňuje import, čím môže „importovať“ deflačné tlaky.

Očakávalo sa preto, že ECB môže nejakým spôsobom zakročiť proti posilňovaniu eura. Zatiaľ sa tak však nestalo. Christine Lagarde, šéfka ECB, síce na štvrtkovom zasadnutí spomenula, že „ECB bude monitorovať vývoj výmenného kurzu a jeho dopady na strednodobú inflačnú prognózu“, avšak súčasne zdôraznila, že cieľom ECB nie je ovplyvňovať výmenný kurz.

Euro okamžite po týchto slovách posilnilo a zdá sa, že mu nič nebude brániť v ďalšej ceste nahor.

Majte prehľad o stave svojich investícií

Prihláste sa do klientskej zóny, kde nájdete komplexný prehľad svojich investícií.

Prejsť do klientskej zóny