29. mája 2020 • Správa z trhu

EK predstavila revolučný plán na oživenie európskeho hospodárstva. Trhy ho privítali.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen predložila v stredu v pléne Európskeho parlamentu ambiciózny plán na oživenie európskeho hospodárstva po koronakríze. Ide o historický a bezprecedentný návrh, čo sa týka objemu i použitých nástrojov. Hovorí sa o „fiškálnej bazuke“ a „najväčšom politickom posune na európskom kontinente za 30 rokov“.

Kľúčovou zložkou tohto plánu je návrh na  vytvorenie európskeho fondu obnovy Next Generation EU (EÚ pre ďalšie generácie) s objemom až 750 miliárd EUR. Tento fond doplní a rozšíri plánovaný rozpočet EÚ na obdobie 2021-2027, ktorý samotný má výšku 1,1 bil. EUR. To znamená, že celková rozpočtová kapacita EÚ sa mimoriadne navýši na 1,85 bil. EUR.

Ide o druhý mimoriadny nástroj EÚ prijatý v reakcii na koronakrízu. Prvý záchranný balík s objemom 540 mld. EUR bol prijatý už 23. apríla a predstavoval akúsi „prvú pomoc“ pre najviac zasiahnuté krajiny a podniky. Nový fond by mal členským krajinám pomôcť s pokrízovou obnovou hospodárstva formou grantov a úverov.

wdt_IDNástrojObjem

Z celkových finančných prostriedkov vo fonde by malo byť členským krajinám poskytnutých 500 mld. vo forme grantov a 250 mld. vo forme výhodných úverov. Nástroje a programy fondu sú formálne rozdelené do troch pilierov:

  1. Podpora členských štátov v oblasti investícií a reforiem
  2. Naštartovanie hospodárstva EÚ poskytovaním stimulov na súkromné investície
  3. Ponaučenie z krízy

Najvýznamnejšou a objemovo najväčšou zložkou je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Recovery and Resilience Facility) s kapacitou až 560 miliárd EUR. Tento mechanizmus je súčasťou prvého piliera a členským krajinám poskytne finančné prostriedky na investície a reformy. Prioritou by mali byť investície do digitalizácie a „zelenej“ ekonomiky. 310 miliárd z celkového objemu môže byť vyplatených prostredníctvom grantov a zvyšných 250 miliárd formou zvýhodnených úverov.

Najviac prostriedkov z fondu by mali získať pandémiou najviac zasiahnuté krajiny ako Taliansko (153 mld.) a Španielsko (149,3 mld.).

K najväčším čistým prijímateľom prostriedkov z fondu v pomere k výške domáceho HDP by však mali patriť menšie krajiny vrátane Slovenska.

Objem finančných prostriedkov vo fonde je pôsobivý a historicky bezprecedentný  (hoci nie je jasné, či aj dostatočný). Skutočne zásadným a revolučným prvkom celého plánu je však spôsob jeho financovania.

Revolučný spôsob financovania fondu

Európska komisia získa finančné prostriedky do fondu prostredníctvom emisie dlhopisov na finančných trhoch. Požičať by si mala celkovo až 750 mld. EUR. Kľúčové je, že tieto dlhopisy nevydajú jednotlivé členské krajiny samostatne ale emitentom bude samotná Európska komisia.

To znamená, že EÚ prakticky vydá spoločný dlh, za ktorý budú ručiť všetky členské krajiny bez ohľadu na to, kto bude príjemcom pomoci. Ide o skutočne revolučné rozhodnutie posúvajúce EÚ smerom k fiškálnej únii. Bohatšie severské krajiny na čele s Nemeckom podobný krok dlhodobo odmietali z obavy, aby nemuseli ručiť za vysoko zadlžené južanské krajiny. Takto vydané dlhopisy budú prakticky to isté ako tzv. koronadlhopisy, ktoré ešte pred pár týždňami mnohé členské krajiny absolútne odmietali.

Rozhodujúce bolo, keď v otázke spoločného dlhu zmenila postoj nemecká kancelárka Merkelová. K zmene jej postoja údajne prispel verdikt nemeckého súdu, že nákupy dlhopisov ECB odporujú nemeckej ústave (hoci sa ním ECB necíti viazaná a bude ho ignorovať). ECB dnes nesie takmer celú váhu krízovej pomoci európskym ekonomikám práve týmito nákupmi dlhopisov a ak by ich náhodou musela kvôli odporu Nemecka obmedziť, európska ekonomika by sa ocitla bez pomoci.

Výhodou spoločných európskych dlhopisov je samozrejme to, že EÚ ako celok, reprezentovaná Európskou komisiou, si vie na trhoch požičať za výhodnejších podmienok ako slabšie a zadlženejšie ekonomiky samostatne. Európska komisia má najvyšší úverový rating AAA. Vie tak získať zdroje pre členské krajiny za výrazne výhodnejších podmienok, než za akých by si vedelo požičať napr. Taliansko, Španielsko alebo Grécko.

Technicky bude Európska komisia ručiť za takto vydané dlhopisy svojim prebytočným rozpočtovým priestorom, teda rozdielom medzi maximálnym objemom finančných prostriedkov, ktoré môže Komisia od členských štátov požadovať na financovanie rozpočtu a výdavkovým limitom rozpočtu. Prvý z týchto limitov bol mimoriadne zvýšený na 2% hrubého národného dôchodku jednotlivých členských krajín.

Dlhopisy by mali byť emitované v priebehu rokov 2020 až 2024 a ich splatnosť by sa mala pohybovať v rozmedzí 3 až 30 rokov. K ich splateniu by malo dôjsť v priebehu rokov 2027 až 2058 a to z budúcich rozpočtov EÚ. Úverová časť fondu by samozrejme mala byť splatená členskými krajinami, ktoré úvery z fondu dostanú.

Budúce rozpočtové prostriedky EÚ na splatenie týchto dlhopisov by podľa návrhu EK mohli byť získané aj z nových vlastných zdrojov únie, aby sa odľahčilo rozpočtové bremeno jednotlivých členských krajín. Nové vlastné zdroje únie by mohli pochádzať z rozšírenia schémy obchodovania z emisnými povolenkami na leteckú a námornú dopravu a/alebo nových celoeurópskych daní (hovorí sa o digitálnej dani, uhlíkových daniach alebo dani na veľké firmy „výrazne profitujúce z jednotného trhu“). Ide opäť o revolučný krok. Európski federalisti požadovali rozšírenie vlastných zdrojov únie už roky, kým ďalšie politické frakcie ho zúrivo odmietali.

Fond na obnovu európskeho hospodárstva a najmä spôsob jeho financovania je tak skutočne výrazným miľníkom v histórii EÚ. Podľa EK je tento nástroj síce iba „výnimočnou“ a „dočasnou“ výnimkou, avšak v ekonomickej politike je to už raz tak, že každá dočasná výnimka sa rýchlo stane permanentnou.

Pomoc prichádza v hodine dvanástej

Návrh EK prišiel v hodine dvanástej. Zvlášť preto, že k schváleniu ho čaká ešte dlhá cesta. Lídri EÚ o ňom začnú rokovať už na júnovom summite Rady Európskej únie, avšak predpokladá sa, že schválený bude až niekedy koncom roka a do platnosti by mohol vstúpiť 1.1.2021.

Schváliť ho totiž bude musieť každý členský štát. Podobne ako pri rokovaniach o samotnom európskom rozpočte tak možno očakávať nekonečné, mesiace sa vlečúce vyjednávania. Obrat v postoji Nemecka bol, samozrejme, kľúčový, avšak tzv. šetrná štvorka (južanskými krajinami nazývaná „sebecká štvorka“), kam patrí Rakúsko, Holandsko, Dánsko a Švédsko, je stále proti tomuto návrhu. Zdá sa, že so spoločnými európskymi dlhopismi sa už v princípe zmierili, avšak požadujú, aby takto získané prostriedky neboli vyplácané formou grantov ale výlučne iba prostredníctvom úverov.

Predpokladáme, že celý plán sa nakoniec podarí presadiť, keďže má podporu najväčších členských štátov vrátane Nemecka, avšak nie je vylúčené, že „šetrnej štvorke“ sa podarí presadiť nejakú zmenu v pomere úverov a grantov alebo zahrnutie dodatočných podmienok pre prístup k týmto prostriedkom.

Podstatné však je, aby bol návrh čo najskôr schválený a bez takých zmien, ktoré by výrazne obmedzili jeho kapacitu. Christina Lagarde, šéfka ECB, sa tento týždeň vyjadrila, že súčasný  vývoj európskej ekonomiky je niekde medzi stredným a závažným scenárom prognózovaným po vypuknutí pandémie.

ECB zatiaľ niesla bremeno podpory ekonomiky v čase pandémie takmer sama a práve Lagarde neustále naliehala na európskych lídrov, aby čo najskôr prijali nejaký ambiciózny spoločný balík pomoci, keďže rozsah nástrojov ECB je limitovaný. Banke spomedzi silných nástrojov ostal prakticky už iba program nákupov aktív a aj ten bude musieť čoskoro rozšíriť, keďže pôvodne schválený objem programu na úrovni 750 mld. EUR zrejme nebude stačiť.

Ak by plán EK na obnovu európskej ekonomiky nebol schválený, eurozónu by s vysokou pravdepodobnosťou čakala ďalšia dlhová kríza hroziaca jej rozpadom. Ku krajinám najviac zasiahnutých pandémiou totiž patria práve južanské krajiny, ktoré mali už pred jej vypuknutím najvyšší dlh. Tieto krajiny budú navyše disproporcionálne zasiahnuté poklesom turizmu v letnej sezóne, ktorý im spôsobí ďalší výrazný výpadok príjmov.

Bez masívnej fiškálnej pomoci by sa tak nepochybne dostali do vážnej dlhovej krízy, ktorá by zdevastovala ich ekonomiku a zároveň prudko posilnila hlasy za vystúpenie z eurozóny aj EÚ, ktoré sú v krajinách ako Taliansko už dnes veľmi silné aj vzhľadom na nedostatočnú pomoc EÚ v úvodných fázach pandémie.

Reakcia trhov

Trhy návrh EK jednoznačne privítali. Spolu s otváraním európskych ekonomík vytvoril tento týždeň na európskych trhoch optimistickú atmosféru, ktorú tlmí iba eskalujúce napätia v americko-čínskych vzťahoch a Trumpove výpady voči technologickým spoločnostiam.

Euro posilnilo v priebehu týždňa na najsilnejšiu úroveň za posledné dva mesiace.  Plán EK má potenciálne zaujímavé dopady na možný štatút eura ako rezervnej meny. Ak by sa z „výnimočného“ nástroja skutočne stal permanentný nástroj európskej hospodárskej politiky a spoločné európske dlhopisy by boli emitované vo veľkých objemoch aj po skončení plánovaného programu, štatút eura ako rezervnej meny by sa výrazne posilnil.

Jeden z najvýraznejších faktorov, ktorý dnes euru bráni, aby sa stal svetovou rezervnou menou je nízky objem bezpečných aktív v eurách. Európske krajiny s najbezpečnejšími dlhopismi ako Nemecko alebo Holandsko totiž emitujú relatívne málo cenných papierov v porovnaní s USA alebo Japonskom a dlhopisy ďalších európskych krajín zas nie sú považované za bezrizikové. Investori sa tak zdráhajú držať veľké množstvo eur v rezervách, keďže nie je dosť aktív, kam ich možno s minimálnym rizikom uložiť.

Výraznú reakciu sme, samozrejme, videli aj na dlhopisovom trhu. Výnosy dlhopisov rizikovejších európskych krajín ako Taliansko, Španielsko a Grécko, ktorým fond najviac pomôže, výrazne poklesli. Výnosy najbezpečnejších nemeckých dlhopisov, naopak, mierne vzrástli, keďže investori ich držia najmä ako ochranu pred najhoršími scenármi.

Európske akcie zaznamenali na vlne optimizmu sériu piatich rastových dní za sebou a dostali sa na najvyššie úrovne od marcového výpredaja.

Majte prehľad o stave svojich investícií

Prihláste sa do klientskej zóny, kde nájdete komplexný prehľad svojich investícií.

Prejsť do klientskej zóny