14. októbra 2022 • Správa z trhu

Inak o inflácii: Ako vzniká a kto z nej (ne)profituje?

Miera inflácie vo svete dnes dosahuje niekoľkoročné maximá a vývoj inflácie na Slovensku je veľmi podobný. Naposledy sme videli rovnaké čísla na prelome tisícročia. Prečo sa rast inflácie vymkol spod kontroly a kto situáciu ešte zhoršuje?

Počiatky dnešných rekordov musíme hľadať v roku 2020, kedy svet ochromila, respektíve zasiahla pandémia koronavírusu. Za aktuálne maximá však môže hlavne vojna na Ukrajine. Obe krízy však využili vo svoj prospech niektoré spoločnosti s profesionálnym manažmentom a dominantným postavením na trhu. Na druhej strane tu máme energetickú krízu, ktorú zneužili špekulanti na burzách.

Čo je to inflácia trochu inak?

Klasická poučka hovorí o znehodnocovaní peňazí, keďže klesá ich kúpna sila, pretože rastú ceny v hospodárstve. Ale ako sa to deje v praxi? Inflácia rastie, keď firmy zvyšujú ceny svojich produktov. Niekedy je to kvôli rastu nákladov a inokedy využitím dominantnej pozície na trhu. Pri cenotvorbe musia spoločnosti brať ohľad najmä na trhové ceny. To znamená, že ak sa niečo na trhu predáva za 10 EUR, tak nemôžem prísť na trh a predávať to bez ďalšej pridanej hodnoty za 20 EUR, pokiaľ nemám dominantné postavenie s veľkou konkurenčnou výhodou (Apple).

Nastať môže aj iný scenár, v ktorom by mala konkurencia náklady 8 EUR a jeden subjekt by dokázal vyrábať za cenu 4 EUR. V tomto prípade je rozdiel marža, ktorú môže podnik využiť na likvidáciu konkurencie alebo na výrazné zvýšenie ziskov. Situácia počas pandémie a ani dnes však neukazuje na optimalizáciu vstupov či ich zdraženie a následne zvýšenie cien.

Inak o inflácii: Ako vzniká a kto z nej (ne)profituje? Sympatia Inak o inflacii ako vznika a kto z nej neprofituje Spotrebny kos slovensko 1 scaled

Príčiny inflácie?

Kľúčové spoločnosti v tvorbe cien využili anomálie v ekonomikách a vďaka svojej sile, postaveniu a veľkému dopytu zvyšovali ceny. To spôsobilo rast marží a následné pretavovanie zvýšených cien do ziskov, a to bez výrazného rastu nákladov na vytvorený zisk. Problém nastal o niekoľko mesiacov neskôr, keď sa všetky tieto zvýšené ceny začali postupne prepisovať do ostatných tovarov a služieb. Napríklad rast cien prepravy a energií sa dotkne takmer celého hospodárstva, čo sa nakoniec prejaví na raste inflácie.

Rast inflácie počas pandémie

Inflácia v eurozóne bola mnoho rokov nízka a na začiatku pandémie sa pohybovala v pásme 1 %. Podobne nízka bola aj inflácia na Slovensku za posledných 10 rokov. ECB mala v tej dobe iba zbožné prianie dostať infláciu na cieľ 2 %. No po prepuknutí pandémie sa celý svet zľakol a uzavrel. To spôsobilo ďalší pokles inflácie a na krátke obdobie sme mali v eurozóne dokonca defláciu. Po prvotnom šoku a upokojení situácie, začala inflácia postupne rásť. Spočiatku za to mohli už spomínané spoločnosti, ktoré vycítili svoju príležitosť a začali ťažiť z čiastočne uzavretých ekonomík.

Inak o inflácii: Ako vzniká a kto z nej (ne)profituje? Sympatia Inak o inflacii ako vznika a kto z nej neprofituje Inflacia slovensko 1 scaled

Aké sektory vedeli z krízy profitovať?

Ľudia trávili väčšinu svojho času doma, odkiaľ aj pracovali. Znamenalo to veľký dopyt po službách prepravcov, online predajní a IT spoločností. Príklady nadmerných ziskov sa dajú nájsť takmer okamžite. Napríklad prepravná spoločnosť Maersk mala už dlhšie obdobie viac-menej stagnujúce tržby s menšími výkyvmi. No v roku 2021 Maersk dokázal navýšiť svoje tržby z 34,86 mld. EUR na 52,28 mld. EUR, pričom EBITDA (zisk pred úrokmi, zdanením a odpismi) sa zvýšila zo 6,9 mld. EUR na 20,21 mld. EUR. V percentuálnom vyjadrení sa až 76,43 % týchto zvýšených tržieb premietlo priamo do EBITDA.

Ako to dokázali?

Maersk patrí medzi najväčšie prepravné spoločnosti na svete s kvalitným manažmentom a ľuďmi vo firme, vďaka čomu má kľúčové postavenie na trhu. Podľa indexu cien prepravy kontajnerov námornou dopravou stála preprava jedného kontajnera na začiatku pandémie zo Šanghaja do Los Angeles približne 1500 USD. Cenový vrchol bol dosiahnutý v septembri 2021, kedy cena prepravy jedného kontajnera mierne presiahla 12 000 USD. Následne začali ceny lodnej prepravy postupne klesať a výrazný prepad sledujeme počas posledných mesiacov.

Aktuálne stojí lodná doprava rovnakého kontajnera 3000 USD, čo je pokles zo septembrového maxima o 75 %, no stále o 100 % vyššie ako pred pandémiou. Zaujímavosťou je, že v roku 2020 klesla preprava kontajnerov do Los Angeles o 11,63 % a v roku 2021 stúpla v porovnaní s pred-pandemickým rokom 2019 o 12,29 %. Každopádne kvôli tomuto „tlaku“ dokázala vzrásť cena o približne 700 % a prepravcovia zvýšili zisky.

Inak o inflácii: Ako vzniká a kto z nej (ne)profituje? Sympatia Inak o inflacii ako vznika a kto z nej neprofituje Lodna preprava cena 1 scaled

Iné príklady?

Podobne ľahko sa dajú nájsť silne profitujúce spoločnosti zo svetových nerovnováh v technologickom sektore. Spoločnosť Zoom, ktorá zabezpečuje video komunikáciu, dokázala zvýšiť tržby z 595,2 mil. USD v roku 2019 až na 4,03 mld. USD v roku 2021. Počas tohto obdobia EBITDA spoločnosti vzrástla z 80,1 mil. USD na 1,26 mld. USD, čo je opäť pekné prepísanie rastu tržieb. Úspešný bol aj svetoznámy gigant Amazon, ktorý zvýšil svoje tržby počas pandémie o 189,3 mld. USD na 469,82 mld. USD. Podobne sa im darilo navyšovať aj EBITDA z 30,46 mld. USD na 48,36 mld. USD a hrubý zisk sa zvýšil z 114,99 mld. USD na neuveriteľných 197,48 mld. USD.

Akcelerácia inflácie

V polovici minulého roka sa už zdalo, že inflácia v roku 2022 výrazne spomalí. Všetko však zmenilo Rusko, ktoré začalo hru s energiami voči EÚ ešte koncom roka 2021 a ignorovalo zmluvy o dodávke zemného plynu. Krátenie dodávok začalo postupne vytvárať enormný tlak na cenu energetických komodít v Európe. Rusko neskôr zneužilo tento tlak a zaútočilo na Ukrajinu. V ilúzii o rýchlom obsadení krajiny a strachu bohatej EÚ, neočakávalo žiaden odpor. Opak bol pravdou a celý západný svet a jeho spojenci sa zjednotili a uvalili sankcie na Ruskú federáciu.

Samozrejme, Rusko ako energetická veľmoc ešte viac zintenzívnila energetickú vojnu voči EÚ a postupne začala ešte viac obmedzovať toky plynu, pričom zemný plyn je pre EÚ najťažšie nahradiť. Aktuálne sú zmarené aj posledné nádeje, že by v blízkom čase mohol prúdiť do Nemecka plyn cez Nord Stream a Nord Stream 2, keďže oba plynovody boli poškodené výbuchmi. EÚ sa teda musí definitívne spoliehať na dodávky plynu z iných trhov, vďaka čomu už Nemecko nemá dôvod váhať nad pomocou Ukrajine.

Treba ale pripomenúť, že EÚ sa do veľkej miery podarilo nahradiť ruský plyn a dnes prichádza z Ruska približne 8 % plynu z celkových dodávok, pričom v minulosti sa Rusko podieľalo na dovoze plynu približne 40 %. Tieto faktory by v najbližšom období mohli schladiť cenu plynu na burze, keďže pri 15 % úspore plynu, Únia nepotrebuje s aktuálnou infraštruktúrou ruský plyn. Situácia bude pravdepodobne v roku 2023 ešte lepšia, pretože sa dokončí množstvo projektov a zmlúv, ktoré dostanú do EÚ ďalší plyn.

Zneužitie situácie

Problémom však je, že paniku v EÚ doslova využili špekulanti na trhoch a vyhnali cenu plynu a elektriny až do „nebies“. Obchodníci s týmito komoditami nakúpili energie za výrazne nižšie ceny a zle nastavený trh im dovolil v aktuálnom turbulentnom období vyhnať ceny týchto komodít za pomoci malých objemov na burze. Cena plynu sa dokonca v niektorých momentoch obchodovala o viac ako 1800 % vyššie, ako tomu bolo pred energetickou krízou. Podobné maximá sme mohli vidieť aj na cene elektriny, ktorá v niektorých momentoch vzrástla oproti predkrízovým úrovniam takisto o viac než 1800 %.

Inak o inflácii: Ako vzniká a kto z nej (ne)profituje? Sympatia Inak o inflacii ako vznika a kto z nej neprofituje Elektrina a plyn cena 1 scaled

Nadmerné zisky v energetike

Viac ziskový sektor, ako je ten energetický, sa bude v tomto roku hľadať len veľmi ťažko. Pozrieť sa treba na spoločnosti v ropnom priemysle a firmy vyrábajúce elektrinu. ČEZ, najväčší výrobca elektrickej energie v Česku, mal mnoho rokov stagnujúce tržby. No vďaka vyššie spomínaným dôvodom sa už v roku 2021 začalo spoločnosti dariť. Tento rok bude pre spoločnosť dokonca historický. Odhaduje sa, že navýši tržby z roku 2020 o 4,56 mld. EUR, čo by bol nárast o 55,80 %. V rovnakom období by sa im EBITDA mala navýšiť o 2,13 mld. EUR, čo je nárast až o 88,65 %. Výroba energie pritom nie je výrazne nakladanejšia pre spoločnosť ČEZ, než po minulé roky.

Koniec inflácie = prekonanie energetickej krízy?

Každému je dnes jasné, že individuálne riešenia na štátnych úrovniach nemajú zmysel a dokonca môžu túto krízu ešte prehĺbiť. Jediné riešenie sa dá vyjednať na úrovni EÚ. Je okamžite nevyhnutné regulovať energetické burzy, aby nedochádzalo k tak prudkým výkyvom na strategicky dôležitých komoditách pre chod ekonomiky EÚ. V neposlednom rade sa treba zamyslieť nad samotnou cenotvorbou elektrickej energie a plynu, pričom treba rozseknúť ich cenový vzťah.

Únia sa zatiaľ dohodla len na časti potrebných riešení. Zhoda sa našla na „cenovom strope“ elektrickej energie na úrovni 180 EUR za MWh. Každý rozdiel nad cenový strop, môžu štáty využiť na sanovanie domácností a podnikov. Avšak toto opatrenie sa nebude týkať elektriny vyrobenej z plynu. Okrem toho sa lídri dohodli na znížení spotreby energie v špičke a na 33 %-nej dani z mimoriadnych príjmov z fosílnych palív. Nová daň sa má týkať tohto a budúceho roka. Pre výpočet bude slúžiť priemer ziskov za posledné štyri roky a dani bude podliehať všetko nad úroveň 120 %.

Iba systémové riešenia nestačia

Riešenie má dnes v rukách každý z nás, pretože približne 28 % všetkých energií v EÚ spotrebujú domácnosti, 26,1 % priemysel, 28,4 % doprava, 13,7 % služby a zvyšok ostatné sektory. Preto si všetci v EÚ potrebujeme uvedomiť, že rovnako ako máme právo voliť a ovplyvňovať tým dianie v krajine, tak máme dnes v rukách vývoj energetickej krízy. Stačí sa zamyslieť, kde všade dokážeme počas súčasnej krízy znížiť spotrebu plynu a elektriny, a tým priamo ovplyvniť dianie, a tým aj samotnú infláciu.

Je takmer nevyhnutné začať sa správať trhovo a pri neprimeraných nárastoch cien obmedziť spotrebu. Nie navždy, ale pokiaľ sú ceny neúnosné, keďže trhové správanie vytvorí reálny a silný tlak na zníženie cien. Plošné dotovanie cien má síce priazeň v očiach verejnosti, ale energetickú krízu to nijako nevyrieši a dokonca ju môže ešte zhoršiť.

Iba 15 %-ná úspora energií v domácnosti či firme dokáže rozhodnúť o hĺbke a dĺžke energetickej krízy. Podobne sa dá zachovať vo všetkých oblastiach života od služieb, oblečenia, elektroniky alebo potravín a ďalších produktov, ktoré rovnako ovplyvňujú ceny energií, pretože každý výrobok je potrebné nejako vyrobiť, distribuovať a predať. To sú synergické efekty, ktoré si málo kto uvedomuje.

 

 

Upozornenie

Všetky texty, obrázky, grafiky a ostatné objekty umiestnené v tomto dokumente sú chránené autorskými právami a bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti Sympatia Financie, o.c.p., a.s. sa obsah tohto dokumentu nesmie kopírovať, šíriť, meniť ani poskytovať tretím osobám. Tento dokument obsahuje iba všeobecné informácie. Spoločnosť Sympatia Financie, o.c.p., a.s. prostredníctvom tohto dokumentu, neposkytuje žiadne odborné poradenstvo alebo služby a nenesie zodpovednosť za akúkoľvek škodu, ktorá vznikne priamo alebo nepriamo v súvislosti s akoukoľvek osobou, ktorá sa spolieha na tento dokument.

Majte prehľad o stave svojich investícií

Prihláste sa do klientskej zóny, kde nájdete komplexný prehľad svojich investícií.

Prejsť do klientskej zóny