2. novembra 2021 • Správa z trhu

Inflácia v eurozóne ďalej rastie. ECB zatiaľ nemení politiku.

Inflácia v eurozóne pokračuje v rýchlom raste. Podľa predbežného odhadu Eurostatu stúpla v októbri až na 4,1%. Nie je preto prekvapením, že hlavnou témou októbrového zasadnutia ECB bola práve inflácia. Šéfka ECB Christine Lagarde po zasadnutí priznala, že obdobie zvýšenej inflácie síce potrvá dlhšie ako banka pôvodne očakávala, avšak predpokladá, že cenové tlaky ustúpia v priebehu budúceho roka. ECB tak zatiaľ nemení politiku.

Októbrové zasadnutie ECB bolo ostro sledované. Prišlo totiž v čase, keď viaceré významné centrálne banky pristúpili zoči-voči rastúcej inflácii k nečakane rýchlemu sprísneniu monetárnej politiky, čím vyvolali prudké pohyby na peňažnom a dlhopisovom trhu.

Inflácia vedie centrálne banky ku zmene politiky

K anglickej, novozélandskej a nórskej centrálnej banky, o ktorých sme písali minulý týždeň, sa tesne pred zasadnutím ECB pridala aj kanadská a austrálska centrálna banka. Bank of Canada v stredu oznámila náhly koniec kvantitatívneho uvoľňovania a naznačila zvyšovanie sadzieb. Ako dôvod uviedla vytrvalo rastúcu infláciu. Trhy reagovali na toto nečakané rozhodnutie prudko. Predná časť kanadskej výnosovej krivky zaznamenala rekordný pohyb na úrovni 15-násobku štandardnej odchýlky.

Podobne dramatické pohyby nastali aj na austrálskom trhu, keď v stredu zverejnené kvartálne dáta poukázali na nečakane rýchly nárast inflácie v krajine. To viedlo investorov k očakávaniu, že austrálska centrálna banka takisto čoskoro pristúpi ku zvýšeniu sadzieb, hoci predtým takýto krok nesignalizovala.

Austrálska centrálna banka, uplatňujúca politiku kontroly výnosovej krivky, tieto očakávania nepriamo potvrdila, keď následne odmietla „brániť“ cieľovú úroveň výnosov. Výnosy 3-ročných dlhopisov vyskočili v priebehu pár hodín na osem-násobok cieľovej hodnoty.

Európska centrálna banka dnes čelí podobnej situácii ako uvedené centrálne banky. Inflácia v eurozóne rýchlo a vytrvalo rastie. V septembri stúpla na 3,4% na medziročnej báze a v októbri dosiahla podľa priebežného odhadu Eurostatu až 4,1%, teda najvyššiu hodnotu od júla 2008. ECB však v predchádzajúcich mesiacoch trvala na tom, že tento nárast inflácie je iba dočasný a teda nevyžaduje nijaké sprísnenie menovej politiky.

Investori začali napriek tomu, vzhľadom na kroky ďalších centrálnych bánk, v ostatných týždňoch očakávať, že aj Európska centrálna banka pristúpi zoči-voči rastúcej inflácii k určitému sprísneniu svojej extrémne uvoľnenej menovej politiky, hoci doteraz takýto krok odmietala. Eurový peňažný trh odrážal pred októbrovým zasadnutím banky očakávanie, že ECB zdvihne do konca roka 2022 depozitnú sadzbu o 20 bázických bodov.

Investori teda vo štvrtok striehli na to, či ECB s ohľadom na rastúcu infláciu v eurozóne takisto zmení rétoriku a oznámi alebo aspoň naznačí možné budúce sprísnenie menovej politiky.

Vyššia a vytrvalejšia, ale stále iba dočasná

Šéfka ECB Christine Lagarde na tlačovej konferencii po zasadnutí banky priznala, že inflácia bola skutočne jeho hlavnou a prakticky jedinou témou: „Hovorili sme o inflácii, inflácii a inflácii“. Pripustila tiež, že inflácia bude v priebehu tohto roka ešte pokračovať v raste a že súčasné obdobie vyššej inflácie potrvá dlhšie ako banka pôvodne očakávala. ECB však napriek tomu na októbrovom zasadnutí neoznámila nijaké sprísnenie menovej politiky, keďže na takýto krok zatiaľ nevidí dôvod.

Banka totiž aj po ďalších dôkladných analýzach trvá na tom, že súčasný nárast inflácie spôsobujú predovšetkým tri faktory, ktoré sú svojim charakterom prechodné a do niekoľkých mesiacov pominú. Ide o prudké zvýšenie cien energií (táto zložka spôsobila až polovicu minulomesačného nárastu cien), oživenie dopytu spojené so znovuotváraním ekonomík po pandémii a bázické efekty súvisiace s opätovným zvýšením DPH v najväčšej európskej ekonomike.

ECB očakáva, že cenové tlaky po niekoľkých ďalších mesiacoch rastu v priebehu budúceho roka stratia na sile v dôsledku oslabenia týchto troch faktorov. Inflácia tak podľa očakávania banky v strednodobom horizonte naďalej ostane pod jej 2% symetrickým cieľom. Keďže banka cieli 2% infláciu v strednodobom horizonte, znamená to, že aktuálne nemá dôvod pristúpiť ku sprísneniu menovej politiky vo forme zvýšenia úrokových sadzieb:

„V záujme podpory svojho symetrického inflačného cieľa na úrovni 2 % a v súlade so svojou stratégiou menovej politiky Rada guvernérov očakáva, že kľúčové úrokové sadzby ECB zostanú na súčasnej alebo nižšej úrovni, až kým nezaznamená, že inflácia dosahuje 2 % s dostatočným predstihom pred koncom časového horizontu projekcií a trvalo počas zvyšku horizontu projekcií, a neusúdi, že zaznamenaný posun základnej inflácie je dostatočne pokročilý na ustálenie inflácie na úrovni 2 % v strednodobom horizonte. Vyplýva z toho aj možnosť prechodného obdobia, počas ktorého by sa inflácia nachádzala mierne nad úrovňou stanoveného cieľa.“

Christine Lagarde počas následnej tlačovej konferencie zdôraznila, že v druhej polovici budúceho roka ešte podľa analýzy ECB nebudú splnené podmienky na zvýšenie úrokových sadzieb. Rada Guvernérov tiež rozhodla, odvolávajúc sa na priaznivé trhové a úverové podmienky, že banka bude rovnako ako minulý mesiac pokračovať v čistých nákupoch aktív v rámci programu PEPP v mierne pomalšom tempe ako v druhom a treťom štvrťroku tohto roka.

Vývoj ekonomiky je podľa ECB naďalej priaznivý a ekonomika eurozóny pokračovala v silnom zotavovaní aj v treťom kvartáli napriek určitému zmierneniu tempa rastu. Čísla HDP zverejnené nasledujúci deň dali banke za pravdu.  Ekonomika eurozóny by sa podľa odhadu ECB mala vrátiť na predpandemické úrovne ku koncu roka.

Investori naďalej očakávajú zvýšenie sadzieb

Európska centrálna banka tak na októbrovom zasadnutí pripustila, že cenové tlaky sú silnejšie a vytrvalejšie ako pôvodne očakávala, avšak stále ich považuje za prechodné a predpokladá, že v priebehu budúceho roka oslabia. Nepristúpila tak k nijakému neočakávanému sprísneniu monetárnej politiky a zdôraznila, že na takýto krok aktuálne nevidí dôvod.

Pohyby na trhoch, ktoré nastali po zasadnutí banky, však naznačujú, že investori napriek tomu od ECB naďalej očakávajú skoré sprísňovanie monetárnej politiky.

Šéfka ECB Christine Lagarde totiž na tlačovej konferencii nasledujúcej po zasadnutí banky nevyužila niekoľko príležitostí na explicitné vylúčenie zvýšenia sadzieb v priebehu budúceho roka a takisto odmietla komentovať pohyby na peňažnom trhu signalizujúce očakávanie, že ECB zvýši v priebehu budúceho roka sadzby o 0,2%. Povedala, že jej neprináleží vyjadrovať sa k trhovým pohybom a očakávaniam.

Investori, zvyknutí z posledných rokov na „vodenie za ručičku“ od centrálnych bánk a číhajúci na každé Lagardovej slovo, si jej vyjadrenia resp. absenciu vyjadrení, interpretovali tak, že skoršie sprísnenie monetárnej politiky zo strany ECB je stále v hre. Táto interpretácia nemusí byť nutne správna. Zo strany Lagarde mohlo ísť tiež o snahu získať pre ECB trochu viac nezávislosti od trhov a operačnej flexibility vo vysoko neistom makroekonomickom prostredí.

Investori si totiž v posledných rokoch zvykli, že centrálne banky vrátane ECB v podstate s trhmi konzultovali každý krok a každú zmenu politiky signalizovali dlho dopredu, aby zabránili akýmkoľvek prudkým trhovým pohybom. Súčasné dynamické makroekonomické prostredie charakteristické iba ťažko predvídateľným vývojom inflácie a ďalšími rizikami, ktoré je nemožné presne prognózovať, si však zo strany centrálnych bánk vyžaduje flexibilitu a prioritizáciu makroekonomických rizík pred rizikom zvýšenej volatility na finančných trhoch.

Každopádne, peňažné trhy ukazujú po zasadnutí banky naďalej na očakávané zvýšenie úrokovej sadzby zo strany ECB o 15-20 bázických bodov v druhej polovici budúceho roka. Výnosy eurových dlhopisov v súlade s týmto očakávaním vzrástli, výnosová krivka pokračovala v splošťovaní a euro zaznamenalo pomerne výrazné posilnenie.

Európske akcie tento mesiac rástli napriek vytrvalo rastúcej inflácii a určitej neistote ohľadom monetárnej politiky. Nič na tom nezmenilo ani zasadnutie ECB.

Európske akcie, podobne ako americké, v súčasnosti ťažia najmä z opätovnej systematickej realokácie po volatilnom septembri, pokračujúceho prílevu peňazí (prílev peňazí do globálnych akcií dosiahol od začiatku roka rekordných 839 mld. USD, za posledný týždeň to bolo 28,1 mld. USD) a dobrých firemných výsledkov. Z tých európskych firiem, ktoré už zverejnili výsledky za tretí kvartál, dosiahli až dve tretiny lepší ako očakávaný zisk na akciu.

Majte prehľad o stave svojich investícií

Prihláste sa do klientskej zóny, kde nájdete komplexný prehľad svojich investícií.

Prejsť do klientskej zóny