29. júla 2022 • Správa z trhu

Je financovanie dôchodkov dobre nastavené?

Slovensko minulo v roku 2021 na všetky druhy dôchodkov približne 8 mld. EUR. Je to málo alebo veľa? Rastú výdavky na dôchodky či dokonca klesajú? Má Slovensko možnosti na zvýšenie dôchodkov alebo treba začať šetriť? Všetky tieto otázky sú dnes v úzadí. Politici neriešia budúcnosť, ale zameriavajú sa na krátkodobé a neefektívne riešenia.

V slovenskom dôchodkovom systéme sa urobilo viacero chýb, no žiadna z nich zatiaľ nie je nenapraviteľná. Gro problémov vzniká už pri samotnom prerozdeľovaní peňazí do jednotlivých štátnych aparátov. Na dôchodky podľa posledných dostupných údajov vynakladáme 8,3 % HDP, pričom také Nemecko 11,9 % a Rakúsko 14,1 %. Zarážajúce je, že také extrémne zadlžené Taliansko si veselo vynakladá 15,9 % a Grécko dokonca až 16,1 %. Priemer v EÚ je pritom na úrovni 12,6 %. Už z tohto vyplýva, že slovenský sociálny systém má svoje chyby.

Naskytá sa prirodzená otázka, prečo vynakladáme na dôchodky podpriemerný objem financií? Míňame snáď na školstvo a zdravotníctvo viac ako iní v EÚ? Odpoveď je jednoduchá, nie. Do školstva a zdravotníctva neinvestujeme ani toľko, čo je priemer v Únii, inak povedané, rovnako podpriemerne ako pri dôchodkoch.

Zdroj: Sociálna poistovňa

Kde je teda problém?

Máme nízke daňovo-odvodové zaťaženie, a preto si nemôžeme dovoliť dôchodky ani na priemernej úrovni v EÚ? Tento argument tiež nesedí, keďže priemerné daňovo-odvodové zaťaženie v EÚ je na úrovni takmer 30 % a u nás je približne 50 %. Reálne by sme teda mali vyberať viac peňazí, ale naozaj to takto jednoducho funguje?

Zamyslieť sa môžeme teda nad efektivitou vysokých daní a odvodov. Nenavádzajú vysoké dane a odvody Slovákov k ich „neplateniu“? Vedie z tohto dôvodu príliš vysoké daňovo-odvodové zaťaženie k menšiemu výberu? Slovensko je v posledných rokoch pomerne „úspešné“ a percentuálny výnos na daniach a odvodoch k pomeru ku HDP je na úrovni 37,8 %, pričom priemer v EÚ je 35,9 %.

Takže Slovensku pravdepodobne absolútne nepomáha prísna daňovo-odvodová politika a efekt je opačný. Nadpriemerné zaťaženie o 20 percentuálnych bodov sa na samotnom výbere prejavilo iba minimálne (o 1,9 percentuálneho bodu). Niekde bude asi chyba. Odvody do sociálnej poisťovne a dane sú s vysokou pravdepodobnosťou demotivujúce.

Zdroj: Eurostat

Vysoké výdavky

Slovensko sa však za celkové výdavky štátu „nemusí hanbiť“, pretože sú mierne nadpriemerné, a to vo výške 43,3 % HDP, pričom priemer v EÚ je 42,7 %. Z vyššie uvedeného sa dá odvodiť, že prerozdeľovanie peňazí na Slovensku je zle nastavené. Potreba reformovať je evidentná a vôľa slabá, keďže veľké zmeny ľudia nemajú radi a sú nepopulárne.

Aká je nominálna výška starobných dôchodkov?

Na Slovensku dosahuje priemerný mesačný starobný dôchodok 515,10 EUR, čo je približne 42,5 % priemernej slovenskej mesačnej mzdy (1212 EUR). V Únií sú medzi priemernými dôchodkami veľké rozdiely, pričom priemerný mesačný dôchodok v EÚ predstavuje približne 1030 EUR, čo je takmer 54,3 % priemernej mzdy v EÚ (1900 EUR).

Potrebujeme reformu

Samozrejme je jasné, že naše dôchodky nemôžu dosahovať nominálnu výšku ako v Nemecku či Švédsku, ale problém ostáva v percentuálnej hodnote. Za tento fakt môžu buď nízke zárobky Slovákov a následne z toho plynúci nízky dôchodok, práca na čierno alebo naozaj zle nastavený systém, ktorý v takomto prípade treba okamžite zreformovať (nedostatočná valorizácia dôchodkov).

Zaujímavosťou je aj fakt, že v roku 2021 vybral štát na sociálnych odvodoch približne 8,5 mld. EUR a všetky výdavky sociálnej poisťovne dosiahli približne 9,6 mld. EUR. Pri aktuálnom nastavení systému sú vyššie dôchodky nepravdepodobné, keďže by ich štát nemal z čoho vyplácať. Podstatné je zníženie daňovo-odvodovej záťaže práce a naštartovanie ekonomiky. To by prinieslo v dlhšom horizonte vyššie príjmy do štátnej pokladnice a zvýšenie životnej úrovne. Je lepšie zdaňovať vyššie príjmy nižšou daňou ako zdaňovať malé príjmy veľkými daňami, a tým dusiť hospodárstvo.

Prípadná reforma v odvodovom systéme by na istý čas túto situáciu zhoršila, ale z dlhodobého hľadiska možno očakávať pri nižšej záťaži omnoho lepší výber odvodov a daní. Vo svete je mnoho príkladov takéhoto úspechu a aj Slovensko si tým už raz prešlo.

 

Majte prehľad o stave svojich investícií

Prihláste sa do klientskej zóny, kde nájdete komplexný prehľad svojich investícií.

Prejsť do klientskej zóny