16. októbra 2020 • Správa z trhu

MMF: Zotavenie svetovej ekonomiky bude dlhé, nerovné a neisté

Medzinárodný menový fond (MMF) mierne zlepšil prognózu vývoja svetovej ekonomiky. Jej odhadovaný tohtoročný pokles dosiahne „iba“ 4,4%. MMF však zároveň varuje, že pandémia zanechala na ekonomike hlboké jazvy. Zotavenie potrvá dlho, bude ho sprevádzať neistota a prehlbujúca sa nerovnosť.

Globálna ekonomika utrpí tento rok podľa najnovšieho odhadu MMF 4,4% pokles. To je síce určité zlepšenie oproti júnovej prognóze, avšak stále ide o jedno z najhorších čísiel v modernej histórii. Pod toto relatívne zlepšenie sa podpísalo najmä rýchlejšie ako očakávané zotavenie ekonomík eurozóny a Spojených štátov. Krajiny eurozóny si oproti júnovej prognóze polepšili v priemere o 1,9%, kým Spojené štáty až o 3,7%.

Aj po zlepšení prognózy však čakajú oba ekonomické bloky výrazné prepady. Ekonomika Spojených štátov by mala tento rok poklesnúť o 4,3%, kým ekonomiky krajín eurozóny v priemere až o desivých 8,3% s najvýraznejšími prepadmi v južanských krajinách ako Taliansko a Španielsko. Slovenská ekonomika by mala zaznamenať 7,1% pokles.

Jedinou významnou svetovou ekonomikou, ktorá by tento rok nemala utrpieť pokles napriek zúriacej pandémii, ostáva Čína. MMF jej v tomto roku prognózuje 1,9% rast. Ďalšie ázijské ekonomiky by na tom však mali byť o poznanie horšie, hoci ich rýchle zotavovanie v Číne tiež z časti ťahá nahor. India by mala utrpieť až viac ako 10% pokles. Rozvíjajúce sa trhy s výnimkou Číny čaká v priemere 5,7% spomalenie.

Nasledujúci rok by mal globálnu ekonomiku čakať skokový 5,2% nárast. A to aj napriek predpokladu MMF, že pandémiu sa podarí plne zvládnuť až v roku 2022. Najsilnejší, v priemere 6% nárast, by pritom v roku 2021 mali dosiahnuť rozvíjajúce sa trhy, ktoré nielenže tento rok utrpeli prudší pokles ako tie rozvinuté (s výnimkou Číny) ale majú aj dlhodobo vyššie tempo rastu. Rozvinuté ekonomiky si v budúcom roku budú musieť vystačiť s 3,9% rastom. Ich HDP tak bude aj po tomto náraste stále cca. 2% pod úrovňou spred začiatku pandémie.

Kríza zanechá hlboké jazvy

Po skoku nahor v roku 2021 by mal priemerný ročný rast globálnej ekonomiky v strednodobom horizonte spomaliť na 3,5%. Pandémia koronavírusu tak zanechá v globálnej ekonomike hlboké jazvy, ktoré sa budú hojiť len veľmi pomaly.

Pandémia podľa odhadov MMF zníži potenciálne HDP 10 najvyspelejších ekonomík v strednodobom horizonte až o 3,5%. Ich reálny hospodársky rast by sa mal po roku 2021 ustáliť iba na úrovni 1,7%. Pod toto nízke tempo rastu sa popri škodách spôsobených pandémiou zrejme podpíšu aj dlhodobo nepriaznivé demografické trendy.

Hospodársky rast dynamickejších rozvíjajúcich sa trhov by sa mal v strednodobom horizonte ustáliť na 4,7%, teda výrazne pod 5,6% priemerným rastom v období 2000-19. Pandémia z ich potenciálneho HDP pritom podľa odhadov ukrojí až 5,5%. Zasiahne ich najmä prostredníctvom znížených cien komodít, poklesu dopytu v rozvinutých ekonomikách a dlhodobého poklesu turizmu. Rolu zohrá aj štrukturálne spomaľovanie v Číne, ktoré začalo už pred vypuknutím pandémie, a po skokovitom náraste čínskej ekonomiky v roku 2021, by malo opäť pokračovať smerom k trvalo nižšiemu rastu.

Rastúca chudoba a prehlbujúca sa nerovnosť

Koronakríza priniesla okrem spomalenia rastu ekonomík na dlhé roky dopredu aj ďalšie mimoriadne negatívne následky. V priebehu niekoľkých mesiacov prakticky vymazala viac ako dve desaťročia globálneho pokroku pri znižovaní chudoby. MMF odhaduje, že v dôsledku pandémie spadne pod hranicu extrémnej chudoby až 90 miliónov ľudí.

Ide predovšetkým o ľudí v krajinách tretieho sveta, ktorí pracujú v neformálnej ekonomike, nemajú k dispozícii záchranné siete prítomné v rozvinutých krajinách a o ekonomických migrantov, často živiacich celé rodiny v domovských krajinách, ktorých kríza pripravila o možnosť presúvať sa za prácou.

Pandémia popri nerovnom dopade na jednotlivé krajiny takisto znásobila existujúcu nerovnosť v rozvinutých krajinách. Najviac totiž zasiahla ľudí s nízkymi príjmami pracujúcich predovšetkým v sektore služieb ako aj ľudí pracujúcich v neformálnej ekonomike so zníženým prístupom k štátnym programom sociálnej pomoci. Naopak, relatívne najmenej zasiahla zamestnancov s vyššími príjmami pracujúcich v sektoroch ako IT alebo financie, ktorí môžu pracovať aj z domu a majú na to všetko potrebné vybavenie.

Súčasné podmienky takisto prajú zvyšovaniu nerovnosti na úrovni firiem a rastu trhovej koncentrácie. Menšie firmy s horším prístupom k štátnej pomoci, firmy v sektoroch s nižšími maržami a vyššími úrokovými nákladmi majú dnes existenčné problémy. Naopak, veľké technologické firmy, ktoré mali monopolnú pozíciu na trhoch už pred vypuknutím pandémie, zo súčasného vývoja profitujú. Odrazilo sa to aj na ich akciách, ktoré od vypuknutia krízy prudko narástli. Ich zakladatelia a akcionári, ktorí patrili už dlho k hŕstke najbohatších ľudí, tak tento rok zaznamenali ešte prudší nárast bohatstva, kým sa milióny ľudí prepadajú do chudoby.

Navyše, súčasná situácia vytvára podmienky na prehlbovanie nerovnosti aj do budúcna. Prerušenie vzdelávania na školách opäť najviac zasahuje tie najzraniteľnejšie a najchudobnejšie deti, ktoré nemajú vybavenie ani podmienky na online vzdelávanie a doma musia často čeliť veľmi nepriaznivým podmienkam. Zvlášť v krajinách tretieho sveta je pre ne často škola jediným miestom, kde majú prístup k hygiene, zdravotnej starostlivosti a dotovanej výžive. Niekoľkomesačný výpadok v školskej dochádzke tak môže zvlášť mladšie deti znevýhodniť na celý život.

Ďalšie dedičstvo krízy – záplava dlhu

Ďalším problematickým dedičstvom koronakrízy je prudký nárast dlhu – štátneho, firemného aj osobného.

Štáty minuli od vypuknutia pandémie na podporu svojich ekonomík dokopy už takmer 12 biliónov dolárov, teda okolo 12% svetového HDP. Ako zdôrazňuje aj MMF vo svojom fiškálnom monitore, táto pomoc bola absolútne nevyhnutná a pomohla odvrátiť najhoršie. Jej tienistou stránkou je však, samozrejme, veľký nárast štátneho dlhu.

Ten je pritom výraznejší vo vyspelých ekonomikách, ktoré si môžu dovoliť väčšiu akumuláciu dlhu. Vyspelé ekonomiky dali od začiatku pandémie na podporu ekonomík až 9% HDP vo forme priamej fiškálnej podpory a ďalších 11% HDP vo forme rôznych opatrení na podporu likvidity vrátane kvantitatívneho uvoľňovania centrálnych bánk. Menej vyspelé ekonomiky si mohli dovoliť dať na záchranu svojich ekonomík súhrnne iba 5,5% HDP.

Nie je preto prekvapením, že vyspelé ekonomiky zaznamenávajú v súčasnosti vyšší nárast dlhu ako rozvojové krajiny. Ich rozpočtový deficit dosiahne tento rok podľa odhadov MMF v priemere až 14,4%, pričom pomer ich celkového štátneho dlhu k HDP by mal narásť takmer o 20% na rekordných 125,5%. Tento pomer by sa mal vo väčšine rozvinutých krajín s výnimkou USA následne stabilizovať aj vďaka očakávaným dlhodobo nízkym úrokovým sadzbám.

V rozvíjajúcich sa ekonomikách dosiahne tento rok rozpočtový deficit v priemere 10,7%, pričom pomer ich štátneho dlhu k HDP by mal narásť z minuloročných 52,5% na 62,2%. Hrozí však, že v nasledujúcich rokoch sa nestabilizuje ako v prípade vyspelých ekonomík ale bude naďalej vytrvalo rásť.

Prudko, samozrejme, vzrástol aj firemný dlh. Na dlhopisovom trhu sme tento rok videli rekordný objem emisií. V prípade firemného (aj osobného) dlhu platí podobný princíp ako v prípade štátneho dlhu – veľké a finančne silné firmy, ktoré si dnes môžu požičiavať za rekordné nízke, často dokonca záporné úrokové sadzby, by nemali mať v budúcnosti problém s ich splácaním a takto získané „lacné peniaze“ vedia využiť na produktívne investície. Naopak, menšie a rizikovejšie firmy v horšej finančnej situácii, môžu mať do budúcna vážny problém s ich splácaním.

Problémom vyspelých ekonomík bude skôr nízka inflácia

Súčasný prudký nárast dlhu spolu so záplavou likvidity od centrálnych bánk vyvoláva často obavy z prudkého rastu inflácie. Ako sme však už takisto zdôrazňovali v jednom z predchádzajúcich článkov, nárast inflácie nie je v súčasnej situácii vôbec nevyhnutný.

Na jednej strane totiž síce skutočne stoja inflačne pôsobiace faktory ako narušenie dodávateľských reťazcov, nútené prerušenie výroby v mnohých podnikoch, deglobalizačné impulzy a masívne fiškálne a monetárne stimuly. Avšak kríza na druhej strane priniesla aj masívny dopytový šok spôsobený všeobecným poklesom životnej úrovne, rastom nezamestnanosti a ekonomickou neistotou premietajúcou sa do odkladania výdavkov a rastu úspor.

MMF predpokladá, že tieto deflačné faktory budú držať na uzde inflačné tlaky. Rozvinuté ekonomiky sa tak v najbližších rokoch nebudú musieť boriť s divoko rastúcou infláciou, ale podobne ako v predchádzajúcich rokoch skôr s nedostatočnou infláciou pod inflačnými cieľmi ich centrálnych bánk.

Dôležité však bude, aby si centrálne banky udržali kredibilitu a pri prípadných inflačných tlakoch uprednostnili cenovú stabilitu pred udržiavaním nízkych úrokových nákladov pre ich vlády. V opačnom prípade môže inflácia veľmi rýchlo vzrásť nahor.

Čo robiť na zmiernenie následkov krízy a naštartovanie rastu?

Ako je zrejmé z predchádzajúceho textu, svetová ekonomika je dnes v mimoriadnej ťažkej situácii a riziká sú obrovské. Úspešné zvládnutie ekonomických dopadov pandémie bude vyžadovať nielen veľké úsilie ale predovšetkým správnu politiku s vhodne nastavenými prioritami.

MMF odporúča vládam, aby si v akútnej fáze krízy stanovili za absolútnu prioritu záchranu životov a živobytia a venovali na to toľko zdrojov, koľko je potrebné. A to bez ohľadu na rozpočtové deficity. Od tak tradične fiškálnej konzervatívnej inštitúcie akou je MMF takéto odporúčanie možno prekvapí.

Dočasné porušenie rozpočtovej disciplíny je však podľa MMF v súčasnosti odôvodnené a akceptovateľné za podmienky, že sa štáty po prekonaní krízy opäť vrátia k rozpočtovej disciplíne. Nekonanie by totiž spôsobilo omnoho väčšie problémy a zasadilo by ekonomike ešte hlbšie rany. MMF tiež nalieha na vlády, aby neukončili programy pomoci pre ekonomiku príliš skoro, kým vírus nie je pod kontrolou a hospodárstvo nie je na dobrej ceste k zotaveniu. Predčasné stiahnutie štátnej pomoci by mohlo ekonomiku opäť uvrhnúť do recesie.

Keď už akútna fáza krízy pominie, vlády by mali presmerovať zdroje do verejných investícií v oblastiach infraštruktúry, vzdelávania, vedy a výskumu, zdravotníctva a „zelenej“ ekonomiky. Výskum MMF totiž ukazuje, že správne smerované verejné investície nielen zvyšujú dlhodobý potenciál ekonomiky ale v časoch vysokej ekonomickej neistoty majú aj veľký bezprostredný dopad na rast HDP a zamestnanosti, keďže priťahujú súkromné investície. Navýšenie verejných investícií o 1% HDP by tak v súčasnej situácii, charakterizovanej vysokou ekonomickou neistotou, mohlo vo svetovej ekonomike viesť až k 2,7% nárastu HDP, k 10% rastu súkromných investícií a k vytvoreniu 20 až 33 miliónov pracovných miest.

Súčasne bude aj po skončení krízy potrebné zachovať podporu pre tých, ktorí boli krízou najviac zasiahnutí. Je to žiaduce nielen zo sociálneho hľadiska, ale podľa MMF to pomôže aj zotavovaniu ekonomiky po kríze, keďže ľudia s nízkymi príjmami míňajú vysoké percento zo svojich príjmov na spotrebu, čím podporujú celkový dopyt v ekonomike.

Podpora ekonomiky v akútnej fáze krízy aj pri následnom zotavovaní si, samozrejme, žiada veľké zdroje. MMF odporúča krajinám, aby pokryli potrebu dodatočných zdrojov emitovaním dlhopisov s čo najdlhšou splatnosťou, vďaka čomu naplno využijú súčasné rekordné nízke úrokové sadzby. Mali by takisto zvážiť zavedenie progresívnych daní, dane z bohatstva a zlepšiť medzinárodnú koordináciu pri výbere daní od veľkých nadnárodných firiem. Tým nielenže získajú dodatočné prostriedky do rozpočtu ale súčasne znížia už spomínanú akceleráciu nerovnosti.

 

 

Majte prehľad o stave svojich investícií

Prihláste sa do klientskej zóny, kde nájdete komplexný prehľad svojich investícií.

Prejsť do klientskej zóny