7. mája 2020 • Správa z trhu

Napätie medzi USA a Čínou eskaluje. Hrozí obchodná vojna 2.0?

Americké akcie sa rýchlo spamätávajú z marcového prepadu. V apríli dosiahli najsilnejší mesačný rast od roku 1987. Hroziace obnovenie obchodnej vojny medzi USA a Čínou ich však môže rýchlo stiahnuť späť nadol.

Americké akcie sa rýchlo spamätávajú z prudkého prepadu vyvolaného pandémiou koronavírusu. Americký benchmarkový akciový index S&P 500 je dnes už iba 15% pod maximami dosiahnutými tesne pred vypuknutím pandémie. Na vrchole marcového výpredaja pritom spadol až o 34% pod tieto úrovne.

Pod rýchle zotavovanie amerického akciového trhu sa podpísali najmä masívne monetárne stimuly zo strany Fedu ako aj prudký rast piatich najväčších amerických technologických spoločností, ktoré boli krízou výrazne menej zasiahnuté ako firmy v tradičných odvetviach a kvôli obrovskej kapitalizácii majú v trhovo vážených indexoch ako S&P 500 veľkú váhu (už viac ako 21%) a skresľujú výkon celého trhu smerom nahor.

Práve vďaka týmto faktorom dosiahol trh v apríli najsilnejší mesačný rast od roku 1987 napriek súčasne prichádzajúcim najhorším ekonomickým dátam v modernej histórii. Index S&P 500 si pripísal za apríl takmer 13%. Takéto prudké zotavenie z marcového dna nečakal takmer nikto a aj aktuálne prieskumy medzi klientmi najväčších investičných bánk ukazujú, že väčšina investorov má obavy nakupovať pri tomto raste a čaká na opätovný pokles.

Panujú totiž obavy (rozhodne odôvodnené), že prudký rast z posledných týždňov stojí na krehkých nohách a je len otázkou času, kedy akcie opäť zamieria nadol (hoci prerazenie marcového dna už nie je pravdepodobné).

Faktorom s najväčším potenciálom poslať akcie opäť nadol je dnes hrozba obnovenia obchodnej vojny Spojených štátov a Číny.

V posledných dňoch možno pozorovať výrazné zhoršenie vzťahov medzi oboma krajinami a vyostrenie rétoriky. Prezident Trump a americký minister zahraničia Mike Pompeo dnes otvorene tvrdia, že koronavírus sa nerozšíril na človeka na trhu s exotickými zvieratami vo Wu-chane, ako sa pôvodne predpokladalo, ale omylom unikol z miestneho laboratória. Čínu zároveň, prirodzene, obviňujú, že nesie zodpovednosť za rozšírenie vírusu do celého sveta, keďže v prvých týždňoch celú situáciu ututlávala.

Čína, samozrejme, neostáva USA nič dlžná. Hoci sa čínske štátne médiá zatiaľ, ako obvykle, vyhýbajú priamym útokom na Trumpa, v prípade Pompea si už servítku pred ústa nedávajú. Nazývajú ho „zlým klaunom prskajúcim jed“. Zodpovednosť za rozšírenie koronavírusu odmietajú a tvrdia, že americkí predstavitelia sa zvaľovaním zodpovednosti na Čínu snažia iba odpútať pozornosť od vlastných chýb.

Problémom však je, že celý konflikt nemusí ostať iba pri slovách. Naopak, rastie riziko, že sa rýchlo prenesie aj do konkrétnych krokov.

Trumpova administratíva zvažuje viacero možností, ako Čínu ekonomicky potrestať za spúšť, ktorú spôsobil koronavírus. Od pomerne miernych až po extrémne (a zároveň nepravdepodobné). Jedným z najmiernejších, a zároveň najpravdepodobnejších spomedzi zvažovaných opatrení, je zakázať dôchodkovému fondu federálnych zamestnancov (The Thrift Savings Plan) investície do čínskych akcií. Takýto krok bol zvažovaný už minulý rok uprostred obchodnej vojny. Ďalšou diskutovanou možnosťou je uvalenie špecifických ciel alebo sankcií na Čínu sprevádzané odstúpením od prvej fázy obchodnej dohody. Extrémne a nepravdepodobné návrhy, ktoré však už medzi ľuďmi z Trumpovej administratívy zazneli, počítajú so zmrazením čínskych aktív v USA alebo dokonca odmietnutím splatiť americké vládne dlhopisy držané Čínou.

Tieto najextrémnejšie návrhy sú veľmi nepravdepodobné už len z toho dôvodu, že sú technicky takmer nerealizovateľné a ak by americká administratíva k nim predsa len prikročila, podľa expertov by sa takýto krok rovnal vyhláseniu vojny. Tak ďaleko by zrejme situáciu nikto nechcel eskalovať, nech z oboch strán zaznieva akokoľvek vyostrená rétorika.

Ak by však USA prijali i niektorú z najmiernejších foriem „ekonomického trestu“ pre Čínu, dopady by stále boli obrovské a predovšetkým otvorili priestor pre ďalšiu eskaláciu. Je napríklad pravdepodobné, že i relatívne mierny krok ako zákaz investícií do čínskych akcií pre americké dôchodkové fondy by viedol k odstúpeniu od obchodnej dohody zo strany Číny. Tým by sa opäť vytvoril priestor pre salvy ciel a odvetných ciel so všetkými negatívnymi dôsledkami pre globálnu ekonomiku, medzinárodný obchod a samozrejme aj akciové trhy.

Obchodná vojna je jednoducho to posledné, čo krehké ekonomiky zápasiace s pandémiou potrebujú. Pochovala by akékoľvek nádeje na rýchle oživenie ekonomiky po ustúpení pandémie. Napriek tomu sa zdá, že jej opätovné vypuknutie je takmer neodvratné.

Netrúfame si hodnotiť, aký je skutočný pôvod vírusu Covid-19 a akú mieru zodpovednosti za prepuknutie pandémie nesie Čína. Je však takmer isté, že vzhľadom na blížiace sa americké prezidentské voľby, žalostný stav ekonomiky zdecimovanej koronavírusom a notorickú neschopnosť prijať zodpovednosť za akékoľvek zlyhanie, sa hlavnou témou Trumpovej kampane stane obviňovanie Číny a prísľuby jej tvrdého potrestania. Otázkou je, či ostane len pri prísľuboch a ako bude reagovať Čína.

Investori už dnes, podobne ako na vrchole obchodnej vojny, pozorne sledujú každodennú fixáciu kurzu čínskeho jüanu voči americkému doláru.

Kurz jüanu a doláru je totiž pomerne presným barometrom napätia v čínsko-amerických vzťahoch. Referenčný stredový kurz čínskeho jüanu voči doláru stanovuje každý deň čínska centrálna banka. USA dlhodobo tlačí na Čínu, aby neoslabovala kurz jüanu, keďže tým výrazne zvýhodňuje domáce firmy exportujúce na americký trh. Akékoľvek výraznejšie oslabenie jüanu je tak vždy vnímané ako varovanie zo strany Číny, že neostane iba pri rétorike ale je pripravená eskalovať situáciu aj v ekonomickej rovine. Stanovenie kurzu jüanu nad hranicou 7 USD/CNH v lete minulého roku spustilo prudký výpredaj.

Majte prehľad o stave svojich investícií

Prihláste sa do klientskej zóny, kde nájdete komplexný prehľad svojich investícií.

Prejsť do klientskej zóny