4. februára 2022 • Správa z trhu

Podiel obnoviteľných zdrojov v EÚ rastie

EÚ si stanovila viacero ambicióznych plánov, ako vybudovať udržateľné a prosperujúce hospodárstvo novej generácie. Nová EÚ by sa mala odlišovať od dnešnej technologickými inováciami, školstvom na vysokej úrovni, inovatívnym zdravotníctvom a emisnou neutralitou. Aktuálne rezonuje v médiách hlavne plán obnovy, ktorý disponuje približne s 1,8 bilióna EUR. Mal by pomôcť obnoviť EÚ po následkoch pandémie a posunúť ju v najpodstatnejších témach vpred. Okrem toho plán zahŕňa výraznú finančnú pomoc pre členské štáty na stimulovanie výroby zelenej energie a znižovania emisií. Krajiny, ktoré čerpajú tieto zdroje musia približne jednu tretinu získaných finančných prostriedkov smerovať do čistej ekonomiky.

Kedy chce byť EÚ emisne neutrálna?

Väčšina odborníkov upozorňuje na problémy, ktoré vznikajú vďaka nášmu neekologickému chovaniu k planéte. Naše dlhodobé a nezodpovedné správanie smeruje celý svet do ekologickej katastrofy. EÚ tieto varovania neberie na ľahkú váhu, a preto začala so stanovovaním ambicióznych cieľov na dosiahnutie emisnej neutrality. Únia plánuje zapracovať prvky zelenej ekonomiky do každého sektora v hospodárstve. Do roku 2050 by chcela dosiahnuť emisnú neutralitu a do roku 2030 plánuje znížiť skleníkové plyny o 55 % v porovnaní s rokom 1990. Týmito krokmi sa pokúša zvrátiť nepriaznivý vývoj a zastaviť vypúšťanie škodlivín do prírody. Tie spôsobujú globálne otepľovanie, zhoršovanie kvality vzduchu, znečistenie vody, vymieranie živočíchov a hmyzu. Iba pre predstavu v Európe na následky nekvalitného ovzdušia umrie ročne viac ako 300-tisíc ľudí.

Je EÚ blízko cieľa?

Mnoho obyvateľov EÚ ani netuší aké veľké množstvo elektrickej energie pochádza z obnoviteľných zdrojov. Vďaka veľkej podpore zelenej ekonomiky toto číslo každým rokom rástlo a dnes dosahuje až 37 %. Najviac elektrickej energie pochádza z veterných elektrárni, a to až 36 %, z vodných priehrad pochádza 33 %, solárne elektrárne vyrábajú 14 %, z biopalív máme 8 % a ostatné zdroje predstavujú ďalších 8 %. Takto aktuálne vyzerá energetický mix pre výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ.

Avšak, nie každý štát produkuje takúto solídnu úroveň elektrickej energie z alternatívnych zdrojov. Najlepšie si vedie Rakúsko, ktoré má až 78,2 % elektrickej energie z čistej produkcie. Najhoršie sa umiestnila Malta, ktorá získava z týchto zdrojov iba 9,5 %. Slovensko využíva obnoviteľné zdroje iba na výrobu približne 23 % elektrickej energie, čím sme predbehli našich najbližších susedov v Česku, a to približne o 8 percentuálnych bodov.

Je v tejto snahe EÚ sama?

Určite nie, keďže takmer celý svet pristúpil k Parížskej dohode, ktorá má za cieľ výrazne znižovať emisnú stopu sveta. Medzi najväčších znečisťovateľov patrí USA a Čína, ktorej patrí svetové prvenstvo. Čína by chcela vrchol svojho znečisťovania ukončiť do konca tohto desaťročia a do roku 2060 chce byť emisne neutrálna. Spojené štáty sú druhým najväčším producentom skleníkových plynov a za vlády Donalda Trumpa odstúpili od Parížskej dohody. Samotný prezident patril medzi zľahčovačov tejto dôležitej témy, a preto nebol ochotný podporovať investície do zelenej ekonomiky. Situácia sa však zmenila príchodom nového prezidenta, ktorý sa okamžite vrátil k tejto dohode. Okrem toho by v USA malo gro investícií z fiškálnych stimulov na podporu ekonomiky po pandémii mieriť do zelenej ekonomiky a infraštruktúry. Spojené štáty predpokladajú, že v roku 2050 budú vyrábať 42 % elektrickej energie z čistých zdrojov. Aktuálne pritom vyrábajú približne 21 % elektrickej energie alternatívne.

Ani Ázia a Tichomorie nečakajú a len v minulom roku preinvestovali 368 miliárd USD do tohto sektora, čo je nárast o 38 % oproti roku 2020. Z tejto celej sumy patrilo samotnej Číne 266 miliárd USD, čo je nárast o 60 %  oproti roku 2020. Celkovo investoval celý svet do zelenej ekonomiky v minulom roku 755 miliárd USD, čo je o 27 % viac ako v roku 2020. Už na týchto sumách vidieť ako sa celý svet spojil a začal riešiť ekologický problém planéty. V globálnom meradle svet vyrába približne 29,6 % elektrickej energie z iných zdrojov než sú konvenčné.

Investori cítia príležitosť

Kapitálový trh má vždy rád nové a inovatívne spoločnosti, ktorými sú bez pochýb aj spoločnosti pôsobiace v obnoviteľných zdrojoch. Keďže štáty každoročne navyšujú investície do zeleného sektora, začali investori špekulovať, ako zarobiť na globálnom probléme. Rok 2020 a začiatok 2021 bol pre tieto spoločnosti naozaj priaznivý. Od pandemického dna si 30 najväčších spoločností v tomto sektore pripísalo viac ako 300 %. Takéto šialené sektorové rasty boli samozrejme neopodstatnené a predčasné, keďže väčšina spoločností v tomto sektore vynakladá obrovské zdroje na budovanie elektrární a zisk je zatiaľ v nedohľadne. Dôležité je si uvedomiť, že tento sektor má ešte dlhoročnú cestu, na ktorej musí byť podporovaný štátom, aby nakoniec nahradil konvenčné zdroje a dosiahol vytúžený zisk.

Avšak, zaslepených investorov táto téma tak pohltila, že naliali miliardy dolárov do stratových firiem. Aktuálne si index 30 najväčších spoločností v sektore čistých energií odpísal od svojho vrcholu viac ako 45 %, čím sa podľa analytikov vytvára pre dlhodobých investorov šanca na vytvorenie si pozície.

Negatívny dopad prechodu na obnoviteľné zdroje

Každá zmena má svoje pozitíva a negatíva. V tomto prípade ide hlavne o finančné negatíva a nedokonalosti niektorých čistých zdrojov. Nie každý pozemok je vhodný na veternú elektráreň, keďže sila a trvanie vetra sú kľúčovými parametrami. Okrem toho je problém s recykláciou vrtúľ a s úmrtiami vtáctva. Solárne panely zase potrebujú dlhý slnečný deň a počas zimných mesiacov výrazne strácajú výkon. Vodné priehrady menia rieky a zabraňujú voľnému pohybu rýb. Okrem toho všetky trpia menšou výkonnosťou ako konvenčné, a preto potrebujeme väčšie množstvo alternatívnych elektrární. Práve preto sa viedla diskusia na európskej úrovni, ktorej výsledkom bola dočasná akceptácia energie z atómových a plynových elektrární.

Najpálčivejší problém tejto globálnej zmeny je cena energie, ktorá je výrazne drahšia než na akú sme zvyknutí. Dnes je tento problém ešte výraznejší, keďže EÚ trpí výrazným nárastom cien plynu, uhlia a ropy. Plyn a uhlie sú pritom stále dôležitou komoditou na výrobu elektrickej energie a vďaka tomu sme svedkami turbulencií na trhu s energiami. Problém sú aj emisné kvóty (povolenky), ktorých cena neustále rastie a  dopyt po nich je ako zo strany priemyslu, tak zo strany elektrární výrazný. Ďalším problémom sú aj špekulatívni investori, ktorí skupujú povolenky a čakajú na rast ceny.

Riešenia tejto krízy

Svet zatiaľ nemá inú možnosť, ako neustále investovať do obnoviteľných zdrojov a zdokonaľovať ich výkon. Jedine touto cestou dokáže ľudstvo dlhodobo a v symbióze obývať planétu, a tým prosperovať po všetkých stránkach života. Vyžadovať si to bude nie len investície zo strany štátu, ale aj akceptáciu ľudí dočasne platiť za čistú energiu vyššiu sumu na akú sú zvyknutí, a tým podporiť tento prechod. Technologický pokrok v budúcnosti vyrieši problémy ohľadom recyklácie, skladovania energie a efektivitu produkcie. Tento prechod chce len čas a snahu držať sa vytýčených cieľov aj za cenu vyšších nákladov.

Majte prehľad o stave svojich investícií

Prihláste sa do klientskej zóny, kde nájdete komplexný prehľad svojich investícií.

Prejsť do klientskej zóny