18. júna 2021 • Správa z trhu

EÚ vydala prvé dlhopisy na obnovu ekonomiky po pandémii

EÚ vydala tento týždeň prvé spoločné dlhopisy slúžiace na financovanie obnovy ekonomiky po pandémii. Táto transakcia s objemom 20 mld. EUR je pritom iba prvou časťou obrej emisie s plánovaným objemom až 800 mld. EUR, ktorá v nasledujúcich mesiacoch a rokoch prekreslí európsky kapitálový trh a môže ovplyvniť aj postavenie eura medzi rezervnými menami.

Európska únia predala 15. júna  prvé spoločné európske dlhopisy slúžiace na obnovu ekonomiky po pandémii. Táto tranža mala objem 20 mld. EUR a pozostávala z dlhopisov s 10-ročnou splatnosťou a 0% kupónom. Ukázalo sa, že inštitucionálni investori majú o tento typ cenných papierov obrovský záujem.

Dopyt prekročil ponuku viac ako sedemnásobne. Spoločné dlhopisy EÚ sa vďaka tomu podarilo predať pri cene zodpovedajúcej výnosu 0,086%, teda cca. 30 bázických bodov nad výnosom nemeckých dlhopisov s rovnakou splatnosťou. Väčšina krajín EÚ si pritom v súčasnosti požičiava za drahšie.

Výnos ledva presahujúci nulu pri desaťročnej splatnosti samozrejme nemožno považovať za lákavý. Aj napriek všeobecne nízkym výnosom na dlhopisovom trhu existuje viacero výnosnejších alternatív. Avšak pre banky, poisťovne a ďalších inštitucionálnych investorov, ktorí musia kvôli regulačným požiadavkám investovať významnú časť portfólia do dlhopisov v domácej mene s najvyšším ratingom, ide stále o relatívne atraktívnejšiu alternatívu v porovnaní s nemeckými dlhopismi prinášajúcimi ešte stále záporný výnos. Veľký dopyt európskych inštitucionálnych investorov po týchto cenných papieroch preto nie je prekvapením.

Táto ostro sledovaná transakcia bola doteraz najväčším syndikovaným predajom dlhopisov únie. Jej význam však spočíva predovšetkým v tom, že išlo iba o prvú časť emisie s plánovaným objemom až 800 mld. EUR, ktorá má slúžiť na financovanie fondu Next Generation EU určeného na obnovu európskych ekonomík po pandémii.

Spoločné európske dlhopisy

Vytvorenie európskeho fondu obnovy Next Generation EÚ bolo kľúčovou zložkou plánu na oživenie európskeho hospodárstva po koronakríze, ktorý v máji minulého roka predstavila Európska komisia a po mesiacoch rokovaní bol nakoniec úspešne schválený. Najrevolučnejšou časťou celého plánu bol pritom práve spôsob jeho financovania.

Členské krajiny sa dohodli, že Európska komisia získa finančné prostriedky do fondu prostredníctvom emisie dlhopisov na finančných trhoch, pričom tieto dlhopisy nevydajú jednotlivé členské krajiny samostatne ale emitentom bude samotná Európska komisia. To znamená, že budú prakticky spoločným dlhom EÚ, za ktorý ručia všetky členské krajiny bez ohľadu na to, kto bude najväčším konečným príjemcom prostriedkom z fondu. Bohatšie severské krajiny na čele s Nemeckom podobný krok dlhodobo odmietali z obavy, aby nemuseli ručiť za vysoko zadlžené južanské krajiny. Bezprecedentný ekonomický prepad spôsobený pandémiou však prispel k prehodnoteniu postojov.

Európska komisia za takto vydané dlhopisy technicky ručí svojim prebytočným rozpočtovým priestorom, teda rozdielom medzi maximálnym objemom finančných prostriedkov, ktoré môže od členských štátov požadovať na financovanie rozpočtu a výdavkovým limitom rozpočtu.

Výhodou takýchto dlhopisov je samozrejme to, že EÚ ako celok, reprezentovaná Európskou komisiou, si vie na trhoch požičať za výhodnejších podmienok ako slabšie a zadlženejšie ekonomiky samostatne, keďže Európska komisia má najvyšší úverový rating AAA. Vie tak získať zdroje pre členské krajiny za výrazne výhodnejších podmienok, než za akých by si vedelo požičať napr. Taliansko, Španielsko alebo Grécko. Tento predpoklad sa potvrdil aj pri historicky prvom utorkovom predaji týchto dlhopisov. Z veľkých krajín EÚ si lacnejšie ako samotná Európska únia požičiava iba Nemecko.

20 mld. EUR je iba začiatok

Utorkový predaj dlhopisov v objeme 20 mld. EUR bol iba prvou časťou veľkej emisie na financovanie fondu Next Generation EU, ktorá je rozvrhnutá na niekoľko rokov. Európska únia chce do konca roku 2026 týmto spôsobom získať 750 až 800 mld. EUR. Najbližšie dva syndikované predaje dlhopisov v podobnom objeme sa zrejme uskutočnia už nasledujúci mesiac, pričom EÚ plánuje v tomto roku vydať dlhopisy v celkovom objeme 80 mld. EUR.

To znamená, že Európska únia ako emitent bude v nasledujúcich rokoch vydávať porovnateľný objem dlhopisov ako najväčšie členské krajiny. To je nový prvok, ktorý zásadne premení európsky kapitálový trh.  Európska únia síce nie je úplným nováčikom na dlhopisových trhoch, avšak doteraz emitovala dlhopisy iba príležitostne a v relatívne malých objemoch v porovnaní so samotnými členskými krajinami.

Prvé významnejšie objemy prišli až v závere minulého roka, keď Európska komisia spustila emisie sociálnych dlhopisov v rámci programu EU SURE, ktoré sa takisto ako utorková emisia tešili veľkému záujmu investorov.

Každopádne, objem EÚ dlhopisov na trhu dnes dosahuje iba okolo 154 mld. EUR. Ak však budú emisie v rámci programu obnovy ekonomiky pokračovať v nasledujúcich rokoch podľa plánu, na konci roka 2026 bude v obehu takmer 1 bilión EUR spoločných európskych dlhopisov. Tento objem urobí z EÚ najväčšieho nadnárodného dlžníka a  popri politických dopadoch bude mať aj významný vplyv na európsky a globálny kapitálový trh.

Emisia, ktorá prekreslí globálny kapitálový trh

Dlhopisy EÚ sa totiž výborne hodia na to, aby prebrali funkciu benchmarku na európskom dlhopisovom trhu, ktorá v súčasnosti patrí nemeckým dlhopisom. Ako dlhopisy s najvyšším ratingom sa takisto zrejme stanú vyhľadávaným kolaterálom. V plnom prevzatí oboch týchto funkcií im doteraz bránil nízky objem.

Až tretinu z celkového plánovaného 800 mld. objemu na financovanie obnovy ekonomiky budú tvoriť tzv. zelené dlhopisy. Takýto objem zelených dlhopisov od významného nadnárodného emitenta s najvyšším ratingom významne zlepší likviditu celého trhu a môže k podobnému krku inšpirovať aj ďalšie významné firmy a inštitúcie. Prvý predaj zelených EÚ dlhopisov sa očakáva už na jeseň tohto roka.

Rastúci objem spoločných európskych dlhopisov bude mať navyše pravdepodobne dlhodobý stabilizujúci vplyv na dlhopisy rizikovejších európskych krajín. Už keď EK v máji prvýkrát predstavila plán vydať spoločné európske dlhopisy, výnosy dlhopisov krajín ako Grécko, Taliansko či Španielsko výrazne poklesli.

Napokon, rast objemu spoločných európskych dlhopisov bude mať zrejme zásadné dopady aj na menový trh. Rast zadlženia EÚ sa síce intuitívne javí ako negatívna správa pre euro, avšak v skutočnosti môže naopak posilniť jeho postavenie medzi rezervnými menami.

Jeden z najvýraznejších faktorov, ktorý dnes euru bránia v tom, aby sa stal svetovou rezervnou menou je totiž nízky objem bezpečných aktív denominovaných v eurách. Európske krajiny s najbezpečnejšími dlhopismi ako Nemecko alebo Holandsko totiž emitujú relatívne málo cenných papierov v porovnaní s USA alebo Japonskom a dlhopisy ďalších európskych krajín zas nie sú považované za bezrizikové. Investori sa tak zdráhajú držať veľké množstvo eur v rezervách, keďže nie je dosť aktív, kam ich možno s minimálnym rizikom uložiť. Európske dlhopisy môžu situáciu zmeniť.

 

 

 

Majte prehľad o stave svojich investícií

Prihláste sa do klientskej zóny, kde nájdete komplexný prehľad svojich investícií.

Prejsť do klientskej zóny