29. apríla 2022 • Správa z trhu

Rusko trvá na platbách v rubľoch

Rusko od rána 27.04.2022 pozastavuje dodávky plynu do Poľska a Bulharska. Dôvodom majú byť neuhradené platby za dodávaný plyn v ruských rubľoch, ako požadovala ruská strana. Krajiny však odmietajú platiť za ruský plyn v rubľoch a Rusko neváhalo naplniť svoje vyhrážky. Kremeľ pripomína, že po zaplatení požadovaným spôsobom dodávky plynu obnoví. Bulharsko však ohlásilo, že za aprílové dodávky už zaplatilo a zastavenie toku berú ako porušenie zmlúv. Poľsko podobne označilo prerušenie toku plynu do ich krajiny za porušenie kontraktov. Podľa vyhlásenia von der Leyenovej, EÚ chystá spoločnú reakciu na zastavenie plynu do dvoch členských štátov.

Podľa slovenského ministra hospodárstva, európska komisia uviedla, že navrhovaný spôsob platieb v eurách a následne zamenenie Gazprom bankou nie je v rozpore so sankciami. V praxi dochádza k platbe v eurách a následne ich banka zamieňa. V realite sa ale pre Rusko nič nemení, keďže nie je rozdiel, či obdržia eurá a zamenia si ich sami alebo sa tvária, že krajiny EÚ platia v rubľoch, pritom posielajú eurá a následne sa v banke konvertujú. Je to hlavne politický nástroj v rukách Moskvy na reprezentovanie geopolitickej sily pred svojim obyvateľstvom.

Znížia sa dodavky ruského plynu do Nemecka?

Cez Poľsko prechádza plynovod Jamal, ktorý ústi v Nemecku. Predstavitelia Berlína dlhodobo odmietajú okamžité prerušenie toku plynu z Ruska. Samozrejme, Nemecko nechce ohrozovať svoju ekonomiku a ako ťahúň EÚ majú veľké slovo v Bruseli. Zaujímavým príkladom pre Úniu je Taliansko, ktoré nevyspáva a veľmi aktívne si zabezpečuje plyn z alternatívnych zdrojov. Zaobstarané by mali mať navýšené dodávky plynu z Alžírska a majú spolufinancovať novú ťažbu zemného plynu v Kongu, čo im opäť navýši nezávislosť od Ruska.

Nemecko však nedisponuje dodávkami plynu iba cez plynovod Jamal, ale aj plynovodom Nord Stream a vetvou zo Slovenska. Okrem toho si Nemecko zakontrahovalo určitý objem plynu z Kataru a nejaké množstvo plynu bude pochádzať z USA, a to pre celú EÚ. Vytvorená na to bola samostatná organizácia, ktorá plánuje nakupovať plyn na svetových trhoch pre všetky krajiny Únie. Problémom však ostávajú terminály na skvapalnený plyn (LNG). Tými Nemecko zatiaľ nedisponuje, aj keď oznámilo výstavbu dvoch nových. Významné kapacity má v tejto oblasti prioritne Taliansko a Španielsko. Rýchlejšou alternatívou než výstavba môžu byť plávajúce LNG terminály, ktoré už niektoré severné krajiny využívajú.

Svetová banka vidí silný tlak na komodity

V tomto roku Svetová banka nevidí dôvody na poľavenie cenových tlakov voči komoditám. Podľa analýzy banky, vďaka vojne na Ukrajine, došlo k najväčšiemu komoditnému šoku od roku 1973. Ceny komodít majú ostať na zvýšených úrovniach až do roku 2024. Okrem toho viceprezident Svetovej banky varuje pred stagfláciou a upozorňuje krajiny, aby využili každú šancu na podporu rastu hospodárstva. Ďalej varuje pred krokmi, ktoré by naopak hospodársky rast brzdili.

V tomto roku by podľa ich odhadov mali vzrásť ceny energií o 50 % a v ďalších rokoch budú postupne poľavovať. Banka dodáva, že v prípade vyostrenia situácie môžu energie zdražieť aj nad dnešné vysoké úrovne. Čo sa týka ropy Brent, tá by sa mala v tomto roku držať na úrovni 100 USD za barel, čo je najvyššia úroveň od roku 2013 a medziročný rast o viac ako 40 %. Na rok 2023 banka predikuje cenu ropy Brent na úrovni 92 USD za barel, čo je stále nad 5-ročným priemerom na úrovni 60 USD.

Ceny plynu majú byť v tomto roku dvakrát vyššie ako v minulom, zatiaľ čo ceny uhlia sa majú v tomto roku držať o 80 % vyššie. Veľkým problémom sú aj ceny potravín, ktorých rast bude mať najvýraznejší dopad na rozvojové štáty, kde môže prísť aj k ich nedostatku. Svet by preto mal myslieť aj na oblasti, kde prevláda reálna chudoba a pravdepodobne nie je vylúčená ani humanitárna kríza.

Majte prehľad o stave svojich investícií

Prihláste sa do klientskej zóny, kde nájdete komplexný prehľad svojich investícií.

Prejsť do klientskej zóny