20. augusta 2021 • Správa z trhu

Eurozóna sa dostala z recesie, v Číne aj v USA však už vidieť spomaľovanie

Európske ekonomiky vrátane Slovenska dosiahli podľa najnovších dát v druhom kvartáli silný rast. Vymanili sa tak z dvojitej recesie spôsobenej pandémiou. Viaceré z nich však zaznamenávajú popri silnom raste HDP aj rýchly rast inflácie. V Spojených štátoch a v Číne, teda v ekonomikách, ktoré sa začali zotavovať z pandémie skôr ako Európa, však už zreteľne vidieť spomaľovanie.

Uplynulé dni priniesli množstvo zaujímavých makroekonomických dát z Európy, Číny aj Spojených štátov. Niektoré boli pozitívne, iné znepokojivé. Začnime s tými pozitívnymi. Najnovšie čísla Eurostatu potvrdili, že sa eurozóna dostala z dvojitej recesie spôsobenej pandémiou.

Eurozóna sa dostala z dvojitej recesie

Európa patrila v prvých mesiacoch roka k regiónom najviac zasiahnutým silnou druhou vlnou pandémie. Táto skutočnosť sa, prirodzene, negatívna prejavila na jej hospodárskom výkone. Eurozóna utrpela v prvých troch mesiacoch roka druhú kvartálnu kontrakciu v rade, čím sa po dobrom výkone v treťom kvartáli opäť technicky dostala do recesie. Spojené štáty aj Čína sa pritom tomuto osudu vyhli a neprerušene rástli aj v jesenných a zimných mesiacoch.

K opätovnému naštartovaniu ekonomického zotavovania došlo vo väčšine európskych ekonomík až v druhom kvartáli. Ekonomika eurozóny dosiahla v tomto období podľa najnovších odhadov Eurostatu až 2% medzikvartálny rast. Na medziročnej báze ide až o 13,6% nárast, avšak pod toto vysoké medziročné číslo sa, samozrejme, podpísala veľkou mierou nízka porovnávacia báza, keďže druhý kvartál minulého roka bol najviac poznačený pandémiou.

Medzi výkonom jednotlivých európskych ekonomík boli pritom pomerne výrazné rozdiely. Spomedzi tých európskych krajín, ktoré už zverejnili svoje čísla, dosiahlo najsilnejší štvrťročný rast Portugalsko (+4,9%) a Rakúsko (+4,3%). Najpomalšie sa naopak zotavovali Cyprus (+0,2%), Litva (+0,4%) a Bulharsko (+0,4%). Výkon českej ekonomiky (+0,6%) takisto výrazne zaostal za priemerom EÚ (+1,9%).

Slovenská ekonomika zaznamenala v druhom kvartáli solídny 2% rast presne na úrovni priemeru eurozóny. V porovnaní s druhým kvartálom minulého roka si tak polepšila až o 9,6% a dosiahla tak najlepší výkon od roku 2007.

K silnému zotaveniu, poháňanému rastom zahraničného aj domáceho dopytu, došlo prakticky vo všetkých kľúčových odvetviach domácej ekonomiky. Slovenská ekonomika vďaka tomu vymazala už väčšinu minuloročného prepadu a vrátila sa takmer na úrovne spred vypuknutia pandémie. Miera evidovanej nezamestnanosti bola na konci druhého kvartálu na úrovni 7,8%. To je mierne zlepšenie v porovnaní s predchádzajúcej štvrťrokom (8%), avšak k návratu na predkrízové úrovne s mierou nezamestnanosti okolo 5% má slovenský trh práce ešte ďaleko.

Zotavenie sprevádza aj nárast inflácie

Zotavovanie európskych ekonomík sprevádza aj nárast spotrebiteľských cien, ktorý však zatiaľ nie je zďaleka tak výrazný ako napríklad v Spojených štátoch. Podľa najnovších čísiel Eurostatu dosiahla inflácia v eurozóne minulý mesiac hodnotu 2,2% na medziročnej báze. Ide o najrýchlejšie tempo rastu cien od októbra 2018. Takýto rýchly nárast inflácie z -0,3% na konci minulého roku na súčasných 2,2% vyzerá na grafe pomerne dramaticky, avšak v skutočnosti zatiaľ nedáva dôvody na paniku.

Inflačný cieľ ECB, ktorý sa tradične nedarilo plniť, bol dlho definovaný ako úroveň „pod ale blízko ku 2%“.  V susedstve 2% však bola inflácia v eurozóne naposledy práve v roku 2018. Odvtedy sa ECB nedarilo priblížiť k tomuto cieľu a eurozóna po väčšinu minulého roka dokonca zápasila s defláciou, ktorá je minimálne tak vážna hrozba pre ekonomiku ako inflačná špirála. Určité zrýchlenie rastu cien v eurozóne, ak ho sprevádza aj rast ekonomiky, je tak v súčasnosti skôr vítané. ECB ho  očakávala, bude ho tolerovať a prispôsobila mu aj svoju politiku. Definícia inflačného cieľa ECB bola práve minulý mesiac zmenená z „pod ale blízko ku 2%“ na symetrický 2% cieľ v strednodobom horizonte.

To znamená, že ECB bude podobne ako Fed tolerovať po určitú dobu aj nárast inflácie nad 2% cieľovú hodnotu bez toho, aby pristúpila ku predčasnému utiahnutiu monetárnej politiky, ktoré by mohlo ohroziť zotavovanie ekonomík z krízy. Banka pritom predpokladá, že súčasné zrýchlenie inflácie má iba dočasný charakter a po niekoľkých mesiacoch sa stabilizuje.

Rast cien v Európe je však z pohľadu jednotlivých krajín zatiaľ dosť nerovnomerný a to sa neskôr môže ukázať ako problém. Najvyšším tempom rastú v rámci eurozóny ceny v Estónsku (+4,9%) a najpomalšie na Malte (+0,3%) a v Grécku (+0,7%). Na Slovensku rástli v júli spotrebiteľské ceny 2,9% tempom, teda rýchlejšie ako je priemer eurozóny (+2,2%) či EÚ (+2,5%). Nadpriemerným tempom rastú aj ceny v najväčšej európskej ekonomike – v Nemecku.

Pod súčasné zrýchľovanie inflácie v eurozóne sa najviac podpisujú ceny energií, ktoré rástli v júli až 14,3% tempom na medziročnej báze. Ceny potravín, alkoholu a tabaku stúpli o 1,6%.

Čínska ekonomika začína spomaľovať

Ako už bolo spomenuté v úvode, európske ekonomiky sa zotavujú z pandemickej recesie pomalšie ako čínska či americká ekonomika, ktorých oživenie nebolo prerušené druhou vlnou vírusu.

Čínska ekonomika utrpela po vypuknutí pandémie iba jeden kvartálny pokles a to hneď v prvom štvrťroku minulého roka. Odvtedy neprerušene rastie. Medziročný nárast HDP za prvý kvartál dosiahol aj vďaka nízkej báze rekordných 18,3%. V druhom kvartáli to bolo 7,9%. Na medzikvartálnej báze už nejde o tak pôsobivé čísla, avšak stále sa dá hovoriť o solídnom tempe rastu.

V čínskej ekonomike sa však v uplynulých mesiacoch nahromadilo viacero nerovnováh a rizikových faktorov. Ide najmä o slabý domáci spotrebiteľský dopyt a stagnujúce mzdy, ktoré sa na rozdiel od priemyselnej produkcie stále poriadne nezotavili z pandémie, súčasný prudký nárast cien vstupných komodít výrobcov a cielené spomaľovanie úverovania. K týmto faktorom, ktoré môžu brzdiť rast čínskej ekonomiky, sa v posledných týždňoch pridali aj drastické regulačné zásahy Pekingu voči domácim technologickým firmám a  šírenie delta variantu.

Čína uplatňuje pri víruse Covid-19 stále politiku nulovej toleranciu a aj pri výskyte malého počtu prípadov prijíma drastické opatrenia s negatívnymi dopadmi na ekonomiku. Minulý týždeň čiastočne uzatvorila tretí najväčší kontajnerový prístav na svete kvôli výskytu jedného asymptomatického prípadu koronavírusu.

Súhrnný negatívny vplyv týchto faktorov sa už v čínskej ekonomike začína prejavovať. Na začiatku tohto týždňa vyšli nové čísla troch významných predstihových indikátorov. Všetky skončili hlboko pod očakávaniami a poukazujú na spomaľovanie ekonomiky. Tento dojem umocňujú aj politické signály. Zdá sa tak, že čínska ekonomika má už obdobie rýchleho zotavovania za sebou.

Obavy z inflácie a delty pribrzďujú aj americkú ekonomiku

Príznaky spomaľovania vidieť už aj v americkej ekonomike. Trio dôležitých predstihových indikátorov zverejnených v priebehu tohto týždňa skončilo takisto ako v Číne výrazne pod očakávaniami. Obzvlášť katastrofálne dopadol index spotrebiteľského sentimentu, ktorý poklesol na najnižšiu úroveň od roku 2011. Slabé čísla maloobchodných tržieb pritom ukázali, že negatívny spotrebiteľský sentiment sa už prelieva aj do reálnej ekonomiky. Ekonómovia očakávali, že maloobchodné tržby poklesnú v júl o 0,3%. Skutočné číslo však nakoniec bolo až -1,1%.

Pod zhoršujúcu sa náladu amerických spotrebiteľov sa popri obavách z delta variantu podpisujú výraznou mierou najmä rastúce ceny. Spojené štáty zaznamenali v priebehu tohto roka prudký nárast inflácie, ktorý ukázal prvé spomalenie až minulý mesiac. Tempo rastu spotrebiteľských cien však dosahuje na medziročnej báze ešte stále nedávno len ťažko predstaviteľných 5,4%.

Časť tohto nárastu je, tak ako to tvrdí Fed, zrejme skutočne spôsobená prechodnými faktormi, ktoré do niekoľkých mesiacov oslabia. Problémom však je, že nikto s istotou nevie, ktoré inflačné tlaky sa ukážu ako prechodné a nie je takisto jasné, či vlna delta variantu nepremení niektoré prechodné faktory na dlhotrvajúce. Čísla za júl napríklad ukázali, že ceny ojazdených vozidiel, ktoré v ostatných mesiacoch prudko rástli a ťahali nahor celý index, sa už stabilizovali. Vzhľadom na aktuálne problémy ázijských automobiliek však nemožno vylúčiť ich opätovný nárast. Rast cien potravín čí jedál v reštauráciách medzičasom vôbec nepoľavil. Je tak pochopiteľné, že pretrvávajúca inflácia spotrebiteľov znepokojuje a tlmí ich dopyt.

Dve najväčšie svetové ekonomiky tak v súčasnosti vykazujú znepokojivé príznaky spomaľovania. To je problém aj pre európske ekonomiky. Hrozí, že ich zotavovanie bude utlmené skôr než sa stihlo naplno rozbehnúť.

Majte prehľad o stave svojich investícií

Prihláste sa do klientskej zóny, kde nájdete komplexný prehľad svojich investícií.

Prejsť do klientskej zóny