20. novembra 2020 • Správa z trhu

Nový guvernér TCMB zdvihol úrokovú sadzbu až o 4,75%

Turecká centrálna banka (TCMB) siahla na prvom zasadnutí pod vedením nového guvernéra k prudkému zvýšeniu hlavnej úrokovej sadzby. Cieľom je stabilizovať líru, ktorá tento rok prudko oslabuje. Bude to však stačiť?

Naci Agbal, nový guvernér tureckej centrálnej banky (TCMB), sa snaží zastaviť prudké oslabovanie líry. TCMB už na prvom zasadnutí pod jeho vedením zvýšila hlavnú úrokovú sadzbu z 10,25% až na 15%. Banka sa súčasne pokúša získať späť dôveru investorov aj zvýšením transparentnosti svojej politiky. Oznámila, že všetku likviditu bude odteraz poskytovať výlučne cez hlavnú úrokovú sadzbu.

Investori tieto kroky privítali a líra začala ukazovať známky stabilizácie. Turecké akcie zamierili prudko nahor. Otázkou je, či tento optimizmus nie je predčasný.

Problémy tureckej líry

Výmene guvernéra TCMB a samotnému rozhodnutiu banky pristúpiť k masívnemu zvýšeniu sadzieb predchádzal dramatický vývoj. Dlhodobé oslabovanie tureckej líry tento rok vplyvom koronakrízy a problematickej domácej ekonomickej politiky ešte akcelerovalo. Turecká mena pred výmenou guvernéra oslabovala 11 týždňov vkuse a jej strata od začiatku roka dosiahla až 34%. Líra tak tento rok súperí s brazílskym realom o nezávideniahodný titul najslabšej meny.

Za oslabovaním líry stojí kombinácia viacerých faktorov. Neustále stimulovanie ekonomiky úverovou expanziou spojené s vysokou potrebou externého financovania robí tureckú ekonomiku veľmi zraniteľnú voči externým šokom a tlačí na rast inflácie. S infláciou sa súčasne Turecku dlhodobo veľmi nedarí bojovať, keďže ekonomické teórie prezidenta Erdogana, ktorý má zásadný vplyv na rozhodovanie centrálnej banky, sú v tejto oblasti značne „neortodoxné“. Turecký prezident, na rozdiel od prakticky všetkých odborníkov, verí, že proti vysokej inflácii netreba bojovať zvyšovaním sadzieb ale, naopak, ich znižovaním. Úrokové sadzby nazýva „matkou a otcom všetkého zla“ a ich znižovanie je dlhodobo jedným z hlavných bodov jeho politickej kampane.

Líre nepomáhajú ani časté vojenské a geopolitické „dobrodružstvá“ Turecka, ktoré pravidelne privolávajú hrozbu sankcií zo strany USA či EÚ. Zahraniční investori, prirodzene, takisto nie sú nadšení z pravidelných útokov prezidenta na zahraničné banky v krajine, obviňovania investorov zo snahy poškodiť tureckú ekonomiku a rôznych reštrikcií voči pohybu zahraničného kapitálu, ktorý pritom turecká ekonomika nevyhnutne potrebuje.

Pandémia koronavírusu, všetky tieto dlhodobé ekonomické problémy v krajine iba prehĺbila. Nedávne víťazstvo J. Bidena v prezidentských voľbách súčasne zvýšilo riziko, že nový americký prezident nebude voči Erdoganovi tak priateľský a benevolentný ako Trump a môže voči krajine zaviesť sankcie. Oslabovanie tureckej líry v posledných týždňoch a mesiacoch tak vôbec nebolo prekvapivé.

Nový guvernér a nový minister

Erdogan však začiatkom novembra usúdil, zrejme aj s ohľadom na výsledok amerických volieb, že oslabovanie líry už nie je únosné a treba ho zastaviť. Prvým krokom bolo odvolanie guvernéra TCMB. Takýto krok by bol za normálnych okolností úplne odôvodnený, keďže za stabilitu meny je v prvom rade zodpovedná centrálna banka. V tomto prípade je však situácia trochu špecifická a odvolaný guvernér Murat Uysal môže cítiť istú krivdu. Robil totiž presne to, čo chcel Erdogan. Jeho predchodca bol z funkcie odvolaný práve kvôli tomu, že nepočúval Erdoganove žiadosti o znižovanie úrokových sadzieb a s infláciou viedol (úspešný) boj ich zvyšovaním a udržiavaním na vyšších úrovniach, až pokým nezačala inflácia klesať.

Murat Uysal si z „chýb“ svojho predchodcu zjavne zobral ponaučenie a ochotne vyhovel Erdoganovmu volaniu po znižovaní sadzieb. Za necelý rok znížil hlavnú úrokovú sadzbu o rekordných 15,75%. Takéto prudké znižovanie spočiatku nebolo problémom, pretože postupne klesajúca inflácia vytvorila určitý priestor na pokles sadzieb, ktorý bol podporený aj uvoľnením menovej politiky hlavných svetových centrálnych bánk. Uysal však pokračoval v znižovaní aj keď inflácia prestala klesať. Reálna úroková sadzba v krajine sa tak dostala hlboko do záporu ešte pred vypuknutím koronakrízy.

Keď následne vypukla pandémia, Turecko si na rozdiel od drvivej väčšiny krajín nemohlo dovoliť podporiť ekonomiku znížením sadzieb, keďže by tým iba prehĺbilo oslabovanie líry a akcelerovalo rast inflácie a tým poškodilo ekonomiku ešte viac. Na zastavenie prudkého poklesu líry bolo, naopak, potrebné zvýšiť sadzby.

Aj zoči-voči padajúcej líre však guvernér Uysal čakal so zvýšením sadzieb pridlho. Opäť podľa všetkého na Erdoganov príkaz, ktorý naďalej verejne odmietal zvyšovanie sadzieb. Uysal namiesto toho skúšal zabrzdiť pád líry všetkými ostatnými nástrojmi, ktoré mala TCMB k dispozícii – od (vy)čerpania devízových rezerv centrálnej banky až po „tajné“ zvyšovanie sadzieb (hlavnú úrokovú sadzbu nezvýšil, avšak TCMB za ňu prestala poskytovať likviditu). Tieto náhradné opatrenia krátkodobo pomohli zbrzdiť prepad líry, avšak z dlhodobého hľadiska situáciu ešte zhoršili. Nakoniec, keď sa všetky ostatné nástroje vyčerpali, tak Uysel (s tichým súhlasom Erdogana) pristúpil k zvýšeniu sadzieb. Prišlo však neskoro a bolo nedostatočné. Líra ďalej klesala a Uysal si to „zlízol“.

Deň po odvolaní Uysala rezignoval aj minister financií Berat Albayrak, ktorý je manželom Erdoganovej dcéry. Rezignáciu odôvodnil zdravotnými problémami, avšak skutočným dôvodom vraj bolo, že Erdoganovi zatajoval skutočný stav tureckej ekonomiky. Prezident, obklopený lojalistami, získaval v posledných mesiacoch informácie o vývoji ekonomiky výlučne od svojho synovca, ktorý ich značne prikrášľoval a svojmu zaťovi tvrdil, že turecká ekonomika v skutočnosti prechádza veľkou a úspešnou ekonomickou transformáciou. Padajúca líra, rastúca nezamestnanosť a vysoká inflácia sa však už negatívne odrazili aj na popularite prezidentovej strany AKP a tak sa ho vraj spolustraníci rozhodli informovať o skutočnom rozsahu ekonomických problémov. Erdogan zúril a synovca donútil k rezignácii.

Skutočné zmeny smerom k zodpovednejšej ekonomickej politike?

Personálne zmeny boli sprevádzané aj určitým obratom v Erdoganovej rétorike. Vyhlásil, že Turecko chce získať späť dôveru investorov a že rešpektuje nezávislosť centrálnej banky, ktorá bude mať pri boji s infláciou voľné ruky. Naznačil dokonca, že bude súhlasiť aj s nenávideným a tak dlho odmietaným zvyšovaním sadzieb: „Nebudeme sa zdráhať urobiť, čo je potrebné. Aj keď to bude bolestivé.“

Investori tieto kroky a vyjadrenia privítali a zjavne uverili, že predstavujú začiatok Erdoganovej úprimnej snahy získať si späť ich dôveru, prilákať do krajiny zahraničný kapitál a efektívne riešiť ekonomické problémy v krajine. Líra začala okamžite posilňovať a nahor vystrelili aj turecké akcie, predovšetkým z bankového sektora. Rozhodné zvýšenie sadzieb na štvrtkovom zasadnutí centrálnej banky pod vedením nového guvernéra tieto očakávania iba upevnilo. Líra pokračuje v posilňovaní.

Otázkou však je, či sa investori nedali strhnúť prílišným optimizmom. Súčasné kroky síce skutočne predstavujú pozitívny obrat v ekonomickej politike krajiny, avšak nie je jasné, ako dlho vydržia. Erdogan sám zopakoval v stredu v Ankare, že vysoké úrokové sadzby naďalej považuje za príčinu inflácie. Je nepravdepodobné, že by svoje názory skutočne zmenil. Aktuálne kroky sa tak zdajú byť len premysleným kalkulom a snahou zastaviť príliš prudké oslabovanie líry, nie úprimne mienenou pozitívnou dlhodobou zmenou v ekonomickej politike.

Stačí však jediný pohľad na výnosy tureckých dlhopisov v porovnaní s európskymi či americkými, a je jasné, že zahraniční investori majú silnú motiváciu zabudnúť na akékoľvek pochybnosti o udržateľnosti súčasného obratu smerom k zodpovednejšej ekonomickej politike.

Majte prehľad o stave svojich investícií

Prihláste sa do klientskej zóny, kde nájdete komplexný prehľad svojich investícií.

Prejsť do klientskej zóny