12. februára 2021 • Správa z trhu

Kontroverzný krok: Tesla investovala do bitcoinu

Tesla investovala do bitcoinu 1,5 mld. USD. Jej akcionári, na rozdiel od fanúšikov kryptomien, nie sú z tohto kroku až tak nadšení. Firma stratila od jeho zverejnenia viac ako 40 mld. trhovej hodnoty. Rozhodnutie Tesly je kontroverzné z viacerých dôvodov a môže poškodiť aj jej ekologický imidž. Firma investovala do energeticky náročnej kryptomeny, s uhlíkovou stopou 37 megaton CO2 ročne, takmer rovnakú sumu, akú za minulý rok získala z predaja emisných kreditov.

Tesla sa stala prvou firmou v indexe S&P 500, ktorá investovala do kryptomien. Z formuláru 10-K podaného americkej Komisii pre cenné papiere a burzy (SEC) vyplýva, že firma doteraz nakúpila bitcoin za 1,5 mld. USD a v limitovanom rozsahu dokonca plánuje umožniť svojim zákazníkom platby bitcoinom:

„V rámci našej politiky, riadne schválenej správnou radou, môžeme investovať časť hotovosti do určitých alternatívnych rezervných aktív vrátane digitálnych aktív, zlata, ETF naviazaných na zlato a ďalších, neskôr špecifikovaných  aktív. V súlade s touto politikou sme preto investovali do bitcoinu celkovo 1,5 mld. USD a neskôr môžeme nadobudnúť a krátkodobo či dlhodobo držať ďalšie digitálne aktíva. Navyše, očakávame, že v blízkej budúcnosti začneme akceptovať bitcoin aj pri platbách za naše produkty a to s ohľadom na platnú legislatívu a spočiatku v limitovanom rozsahu. Takto získané digitálne aktíva po ich obdržaní môžeme ale nemusíme speňažiť.“

Táto informácia, zverejnená v pondelok 8.2., vyvolala na trhoch okamžite silné a rozporuplné reakcie.

Fanúšikovia kryptomien jásajú, akcionári sú skôr skeptickí

Fanúšikovia kryptomien privítali rozhodnutie Tesly s nadšením. Investíciu od človeka Muskovho vplyvu a kalibru považujú za potvrdenie, že kryptomeny sú perspektívnou investíciou. Navyše očakávajú, že keď Tesla ako prvá spomedzi najväčších amerických firiem prelomila tabu, budú ju nasledovať aj ďalšie veľké, konzervatívnejšie firmy a kryptomeny sa stanú bežnou súčasťou firemného portfólia.

Nie je preto prekvapením, že bitcoin okamžite po zverejnení tejto informácie zamieril na nové maximá a rástli aj ďalšie kryptomeny.

Reakcia akcionárov Tesly však už bola menej nadšená. Akcie firmy zaznamenali bezprostredne po zverejnení tejto investície mierny 1% nárast, avšak následne zamierili pomerne prudko nadol. Do štvrtku večera klesli o viac ako 5%, čím firma stratila vyše 40 mld. trhovej hodnoty.

Negatívna reakcia akciového trhu odzrkadľuje najmä pochybnosti, či takéto investičné rozhodnutie  skutočne dáva zmysel nad rámec pritiahnutia mediálnej pozornosti a či nemôže firme z dlhodobého hľadiska skôr uškodiť.

Krok do neznáma

Držba časti likvidných prostriedkov firmy vo forme kryptomeny prináša mnoho rizík a svojim spôsobom ide o krok do neznáma.

Veľké firmy obvykle investujú prebytočnú hotovosť do konzervatívneho portfólia vysoko likvidných a kvalitných cenných papierov s nízkou volatilitou. Cieľom totiž nie je investovať s čo najväčším výnosom, ale dočasne uložiť prebytočnú hotovosť, ktorá môže byť kedykoľvek potrebná. Priemerná volatilita  treasury portfólia najväčších firiem sa preto pohybuje iba okolo 1%.

Anualizovaná volatilita bitcoinu však dosahuje až 80%. To znamená, že aj pomerne malé percento hotovosti investované do bitcoinu môže významné zdvihnúť volatilitu celého treasury portfólia a to nemusí byť žiaduce, keďže primárnym cieľom týchto prostriedkov nie je prinášať vysoké zhodnotenie za cenu vysokého rizika. Navyše, súvaha Tesly je aj bez bitcoinov nadmerne volatilná.

Ak však aj prijmeme predpoklad, že táto investícia by mala firme priniesť predovšetkým vysoký výnos a nie iba dočasne viazať aktuálne nadbytočnú hotovosť, stále sú tu problémy. Tesla totiž v súlade s účtovnými pravidlami vedie svoje bitcoiny v účtovníctve ako nehmotný majetok s neobmedzenou životnosťou (teda podobne ako napr. goodwill). To znamená, že prípadný nárast ceny bitcoinov sa pozitívne prejaví v jej účtovníctve až v prípade úspešného predaja, kým každý pokles ceny bude účtovaný hneď počas držby ako zníženie hodnoty jej nehmotného majetku.

Samozrejme, ak by firma niekedy v budúcnosti chcela alebo musela jednorazovo predať významnejšiu časť svojho bitcoinového portfólia, nebude to pri danom objeme možné bez negatívneho dopadu na jeho predajnú cenu.

Ďalšie otázniky

Situáciu komplikuje aj obrovský vplyv Elona Muska na cenu najznámejšej kryptomeny. Ako už mnohokrát ukázal, svojimi twítmi a vyjadreniami ju vie „pumpovať“ takmer ľubovoľne nahor. To, samozrejme, vytvára priestor na účelovú manipuláciu. Zvlášť, ak zoberieme do úvahy, že už v minulosti mal problém s regulátormi kvôli manipulácii cien akcií Tesly práve prostredníctvom svojich vyjadrení na Twitteri.

Môže sa niekedy rozhodnúť vyvážiť prípadný pokles tržieb twítovaním o žiarivej budúcnosti kryptomien? A twítoval v posledných týždňoch o bitcoine iba preto, lebo ho už nakúpila Tesla? Ešte zaujímavejšia situácia by nastala v prípade platieb zákazníkov bitcoinami. Čo ak niekto zaplatí za veľkú objednávku v bitcoinoch a Musk následne zatwítuje niečo pozitívne o tejto kryptomene, čím v podstate spätne zvýši príjem z predaja? A čo na to regulátori?

Možný je, prirodzene, aj opačný scenár. Cena bitcoinov napríklad klesne o 20% tesne po predaji, čím sa spätne zníži príjem z predaja. Ako sa táto možná volatilita započíta do marží? A čo následne so získanými bitcoinami? Bude Tesla musieť zamestnávať armádu kryptotraderov na riadenie svojho cash-flow?

Ekologická firma?

Zaujímavý a nemenej problematický je aj možný negatívny dopad investičného rozhodnutia Tesly na jej imidž ekologickej firmy, ktorý je dôležitý aj z pohľadu zaradenia akcií firmy do ESG indexov.

Bitcoin je totiž kryptomenou, ktorá má z dizajnu obrovskú spotrebu energie. Podľa aktuálnych odhadov je to až 121,36 TWh ročne. To je viac ako celé krajiny a ide až o 48% celkovej energetickej spotreby všetkých svetových data centier.

Bitcoin práve tento týždeň prekonal v spotrebe energie Argentínu. Aktuálne má tak už iba 29 krajín väčšiu spotrebu elektriny ako táto kryptomena. Jedna transakcia bitcoinom pritom  vyžaduje v priemere takmer 500 000-krát viac elektrickej energie ako štandardná VISA transakcia.

Až 65% bitcoinov sa pritom v súčasnosti „ťaží“ v Číne a to kvôli nízkym nákladom na elektrickú energiu, ktorá tvorí až viac ako 90% nákladov „ťažby“. Problémom však je, že elektrická energia v Číne pochádza zo 70% z uhlia (v čom je aj dôvod jej nízkej ceny). Bitcoin má preto obrovskú uhlíkovú stopu. Odhady hovoria až o 37 megaton CO2 ročne. Tejto kryptomene sa tak kvôli jej výrazne negatívnemu dopadu na životné prostredie dokonca hovorí „Krypto-Černobyľ“.

1,5 mld. investícia do bitcoinu tak môže výrazne naštrbiť ekologický imidž firmy. Optiku celej investície ešte zhoršuje skutočnosť, že Tesla získala za minulý rok takmer rovnakú sumu (1,58 mld.) predajom emisných kreditov, bez ktorých by nedosiahla zisk. S určitým zjednodušením sa tak dá celá investícia prezentovať vo veľmi nelichotivom svetle ako minutie ekologickej dotácie od amerických daňových poplatníkov na podporu uhoľných elektrární v Číne.

Majte prehľad o stave svojich investícií

Prihláste sa do klientskej zóny, kde nájdete komplexný prehľad svojich investícií.

Prejsť do klientskej zóny