30. apríla 2020 • Správa z trhu

„Tlačiarenské stroje“ centrálnych bánk idú naplno

Tento týždeň zasadali všetky tri najvýznamnejšie centrálne banky. Ich politika je v súčasnosti veľmi podobná - rekordne nízke úrokové sadzby a masívne nákupy aktív.

Japonská centrálna banka už niekoľko rokov prepisuje definíciu toho, čo to znamená uvoľnená monetárna politika a každým ďalším zasadnutím ukazuje, že limity v tomto smere neexistujú. Jej guvernér Kuroda sa dokonca raz sám prirovnal k Petrovi Panovi v krajine-nekrajine monetárnej politiky. Keďže všetky konvenčné nástroje na stimuláciu ekonomiku už dávno vystrieľala, nákupy aktív sú už dlho jej primárnym nástrojom na stimuláciu ekonomiky.

Už pred súčasnou krízou sa počítali v biliónoch jenoch ročne a banka si vďaka nim vyslúžila prezývku „Tokijská veľryba“. Súčasná kríza, prirodzene, iba zvýšila jej apetít.

Banka na začiatku týždňa rozhodla o ďalšom navýšení nákupov aktív. Horný limit na nákup vládnych dlhopisov bol odstránený. Bude tak môcť nakupovať teoreticky neobmedzený objem domácich vládnych dlhopisov. Doterajší horný limit bol na úrovni 80 bil. jenov ročne. Treba povedať, že odstránenie limitu na nákup vládnych dlhopisov je jedným z mála nekonvenčných a kontroverzných krokov, ktorý nebol ako prvý vyskúšaný japonskou centrálnou bankou. Prvenstvo patrí v tomto smere americkému Fedu, ktorý prijal podobné opatrenie už v marci.

Japonskú vládu toto rozhodnutie nepochybne potešilo. Len minulý týždeň rozhodla o navýšení balíka vládnych výdavkov na boj s ekonomickými dopadmi koronavírusu na rekordných 117,1 bil. jenov a časť z toho balíka bude financovaná práve novými emisiami dlhopisov. Nebude sa tak musieť obávať, že by sa nové emisie nestretli s dostatočným dopytom.

BoJ súčasne rozhodla aj o zvýšení horného limitu na nákup firemných dlhopisov a krátkodobých dlhových cenných papierov až na trojnásobok predchádzajúcej hodnoty, teda na 20 bil. jenov ročne. Banka bude takisto pokračovať v nákupoch akciových ETF. Horný limit na ich nákupy bol zvýšený už na predchádzajúcom, marcovom zasadnutí a to dvojnásobne na 12 bil. jenov.

Banka však vo štvrtok upravila pravidlá nákupu týchto nástrojov. Dlhodobo bola totiž kritizovaná, že svojimi obrovskými nákupmi vytláča z trhu súkromných investorov. Podiel má už vo viac ako 80% japonských akciových ETF a vo viac ako 40% spoločnostiach v indexe Nikkei patrí dokonca k desiatim najväčším akcionárom.

Podľa nových pravidiel bude svoje nákupy prispôsobovať objemu voľne dostupných akcií (free float) jednotlivých firiem, nie ich celkovej trhovej kapitalizácii. 75% nákupov by malo ísť do ETF sledujúcich index TOPIX, zvyšných 25% do ETF naviazaných na indexy Nikkei 225, JPY- Nikkei 400 a Topix.

BOJ je stále jedinou významnou centrálnou bankou, ktorá nakupuje akciové ETF. V ostatných týždňoch však rastú špekulácie, že by sa k nej mohol pridať aj Fed. Jednalo by sa o mimoriadne kontroverzný krok, avšak po nemenej kontroverznom rozhodnutí Fedu zo začiatku mesiaca nakupovať dlhopisové ETF vrátane dlhopisov v neinvestičnom stupni, ho nemožno rozhodne považovať za vylúčený. Steve Mnuchin, americký minister financií, odpovedal na priamu otázku, či je takýto krok v hre, že ho považuje za „vysoko nepravdepodobný“, avšak jeho celková formulácia mala ďaleko od presvedčivosti.

Každopádne, takýto krok by pripadal do úvahy až pri prípadnom ďalšom poklese amerických akcií. Pri ich aktuálnom, už niekoľkotýždňovom raste, na takýto krok neexistuje dôvod. Upokojenie situácie na amerických trhoch dokonca umožnilo Fedu znížiť od začiatku tohto týždňa objem nakupovaných vládnych dlhopisov na „iba“ 10 mld. USD denne. Minulý týždeň to bolo 15 mld. denne a týždeň predtým ešte 30 mld. denne.

Súvaha Fedu však napriek tomuto spomaleniu nákupov narástla od marca už o 2,4 bil. USD na takmer 6,6 bil. USD. Ide o absolútne bezprecedentný nárast, tempom aj celkovým objemom. Ako však možno vidieť na nasledujúcom grafe, relatívna veľkosť súvahy Fedu v pomere k domácemu HDP sa ani zďaleka nepribližuje veľkosti „Tokijskej veľryby“.

Fed na stredajšom zasadnutí podľa očakávania ponechal úrokové sadzby nezmenene na nule, keďže na rozdiel od ECB a BOJ, nemá aktuálne v pláne experimentovať so zápornými úrokovými sadzbami (hoci Trumpovi sa predstava záporných sadzieb mimoriadne pozdáva). Powell však prisľúbil, že Fed bude robiť naďalej všetko, čo bude treba na záchranu ekonomiky. Nákupy aktív tak stále ostávajú teoreticky neobmedzené. 4,8% pokles amerického HDP za prvý kvartál a rekordne nízke (resp. vysoké v prípade nezamestnanosti) hodnoty všetkých možných makroekonomických indikátorov naznačujú, že súvaha Fedu sa bude ešte dlho nafukovať, hoci možno už o niečo slabším tempom ako v marci a na začiatku apríla.

Zaujímavé je, že nákup aktív v objeme 100 mld. USD má podľa vlastných odhadov Fedu iba taký stimulatívny účinok na celkový ekonomický rast ako zníženie úrokových sadzieb o 3 bázické body, teda 0,03%. Ak by teda Fed chcel dať ekonomike stimul rovnajúci sa zníženiu úrokových sadzieb o 1%, musel by na trhu nakúpiť aktíva v objeme až 3,3 bil. USD.

Európska centrálna banka zatiaľ v objemoch nakupovaných aktív pomerne výrazne zaostáva za Fedom aj BOJ. Na značné sklamanie trhov sa to nezmenilo ani po dnešnom zasadnutí ECB. Banka doteraz prisľúbila, že do konca roka nakúpi aktíva v objeme niečo cez 1 bil. EUR. Väčšinu z tohto objemu by mali tvoriť nákupy štátnych dlhopisov v rámci programu „Pandemic Emergency Purchase Programme (PEPP)“ s kapacitou 750 mld. EUR, ktorý bol spustený 18.marca v reakcii na koronakrízu.

Problémom však je, že aktuálna kapacita tohto programu bude zrejme nedostatočná. Krajiny eurozóny v súvislosti s opatreniami na zníženie ekonomických dopadov koronavírusu emitujú zvýšené množstvo dlhopisov. Objem takýchto dodatočných emisií dlhopisov by sa podľa odhadov mal vyšplhať až na 700 mld. EUR. ECB od 18.marca minula v rámci PEPP a už existujúceho programu nákupov aktív štátne dlhopisy v objeme cca. 150 mld. EUR.

Panujú tak obavy, že súčasná kapacita PEPP je nedostatočná na absorbovanie dodatočných emisií štátnych dlhopisov. Očakáva sa, že by mala byť navýšená minimálne o ďalších 500 mld. EUR a mnohí investori predpokladali, že ECB oznámi už na dnešnom zasadnutí navýšenie kapacity minimálne o ďalších 250 mld. EUR. A to zvlášť vo svetle dnešných makroekonomických dát z Európy. HDP eurozóny pokleslo v prvom kvartáli o 3,8%. Ide o najväčší pokles  v doterajšej histórii eurozóny. Talianska ekonomika sa v rovnakom obodobí prepadla o 4,7%, španielska o 5,2% a francúzska až 5,8%.

ECB však napriek tomu zatiaľ nesiahla k navýšeniu kapacity PEPP ani ďalších programov na nákup aktív. Vyhlásila však, že ak si to situácia vyžiada, je plne pripravená pristúpiť k navýšeniu kapacity PEPP. Predstavila tiež niekoľko menších nových opatrení na podporu úverovania – najmä uvoľnenie podmienok v rámci TLTRO III a predstavenie nového typu dlhodobých refinančných operácií – PELTRO (Pandemic Emergency Longer-Term Refinancing Operations).

Nákupy aktív centrálnymi bankami sú kontroverzným nástrojom s množstvom negatívnych vedľajších efektov a pochybnou účinnosťou pri stimulovaní ekonomiky. Aj dnes sa však ukazuje, že minimálne jedna z výhrad voči tzv. tlačeniu peňazí, ako sa tiež nákupy aktív nazývajú, nie je úplne na mieste – hyperinflácia podľa všetkého v súčasnosti nie je hrozbou napriek obrovskému množstvu novo vytvorených peňazí. Centrálne banky, naopak, aj na tohtotýždňových zasadnutiach zdôraznili, že hrozbou je v súčasnosti deflácia.

Majte prehľad o stave svojich investícií

Prihláste sa do klientskej zóny, kde nájdete komplexný prehľad svojich investícií.

Prejsť do klientskej zóny