30. októbra 2020 • Správa z trhu

Trump alebo Biden?

Americké prezidentské voľby, ktoré sa uskutočnia už 3.novembra, budú mať zásadný vplyv aj na ekonomiku a finančné trhy. Trump varuje, že prípadné víťazstvo Bidena spôsobí ekonomickú krízu a hlboký prepad akciového trhu. Je to však naozaj tak? Bol by z pohľadu ekonomiky a akciového trhu lepším prezidentom Trump alebo Biden?

Už iba niekoľko dní nás delí od jedných z najzásadnejších volieb v modernej histórii. Nervózna atmosféra plná neistoty a napätých očakávaní panuje nielen medzi voličmi a politikmi, ale aj medzi investormi. Výsledok amerických prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnia v utorok 3.novembra, bude mať totiž zásadný vplyv aj na ekonomiku a finančné trhy.

Nervozita z blížiacich sa volieb sa na trhoch prejavuje najmä prudkým poklesom likvidity a masívnym opčným hedžingom rizika možných divokých povolebných pohybov. Práve výrazný pokles likvidity, v opatrnom vyčkávaní na výsledok, sa výrazne podpísal pod tohtotýždňové prudké prepady na akciovom trhu. Nízka likvidita v kombinácii s negatívnou dílerskou gammou totiž prudko zosilnila pohyby nadol vyvolané správami o opätovnom zavádzaní lockdownov v Európe.

Mimochodom, americký akciový index S&P 500 spadol v predvolebnom týždni prvýkrát v histórii o viac ako 3%. Aj to podčiarkuje, že ide o mimoriadne voľby po všetkých stránkach.

Čo však čakať od ich výsledku? Bolo by pre ekonomiku a trhy lepšie opätovné víťazstvo Trumpa alebo, naopak, jeho vyzývateľa Bidena?

Katastrofa pre ekonomiku?

Donald Trump často opakuje, že víťazstvo Bidena by bolo katastrofou pre ekonomiku aj akciový trh. Aj počas poslednej prezidentskej debaty strašil voličov, že pokiaľ Biden zvíťazí „budete mať ekonomickú krízu, akú ste ešte neviunseli…vaše dôchodkové sporenie pôjde do pekla a bude to veľmi, veľmi smutný deň pre túto krajinu“.

Nevedno, či to nejakých voličov primälo zmeniť politické preferencie, keďže Spojené štáty (tak ako ďalšie krajiny sveta) práve prechádzajú ekonomickou krízou, akú ešte nikto nevidel. Každopádne, investori a analytici tieto obavy nezdieľajú. Práve naopak. Ako Trumpovi pripomenul počas debaty aj sám Biden, jeho ekonomický plán by podľa väčšiny odborníkov viedol k vyššiemu ekonomickému rastu ako Trumpov a to zvlášť v dlhodobom horizonte.

Napríklad Rabobank odhaduje v najnovšej volebnej analýze, že víťazstvo Bidena a realizácia jeho ekonomického plánu by v dlhodobom horizonte viedla až ku 3,8-4,6% vyššiemu HDP v porovnaní s víťazstvom Trumpa. Treba pritom zmieniť, že hoci Trump považuje ekonomiku za silnú stránku svojej kampane, doteraz, na rozdiel do Bidena, nezverejnil nijaký konkrétny ekonomický plán. Namiesto toho zverejnil iba sériu málo špecifických, v odrážkach písaných bodov, ktoré by mali byť jeho agendou pre nasledujúce volebné obdobie.

Dve cesty k rastu

Z tejto agendy, rozpočtu pre rok 2021, prezidentových predchádzajúcich výrokov a najmä doterajšej politiky sa však dá vyskladať celkom dobrý obraz o tom, ako by vyzerala Trumpova ekonomická politika v nasledujúcom volebnom období. Ekonomiku by sa podľa všetkého snažil naštartovať najmä daňovými úľavami (tentokrát zrejme už aj pre strednú triedu) a uvoľňovaním regulácií.

Bidenov plán je výrazne odlišný od Trumpovho. Asi jedinou oblasťou na ktorej sa zhodnú, je vyššia regulácia digitálnych monopolov. Biden plánuje podporiť ekonomický rast prostredníctvom zvýšených verejných výdavkov a masívnych investícií do infraštruktúry, vedy, vzdelávania, zdravotníctva a „zelenej“ ekonomiky. Tieto zvýšené verejné výdavky by súčasne malo sprevádzať zvýšenie firemných daní (z dnešných 21% na 28%), zvýšenie dane z kapitálových výnosov a zvýšenie daní z príjmu pre najvyššie príjmové skupiny. V pláne je aj zvýšenie minimálnej mzdy. Mimochodom, asi jedinou oblasťou na ktorej sa obaja kandidáti zhodujú, je vyššia regulácia digitálnych monopolov.

Očakáva sa pritom, že Trumpove daňové škrty prinesú krátkodobý nárast disponibilného príjmu (o cca. 3500 USD na osobu do roku 2025), avšak v dlhšom časovom horizonte bude ich dopad na ekonomický rast minimálny. Bidenov plán by mal, naopak, zvýšiť dlhodobý ekonomický rast. Rabobank vo svojej analýze píše: “Očakávame, že ekonomický rast bude za Bidenovej administratívy vyšší ako pri našom základnom scenári, keďže pozitívny dopad vyšších verejných výdavkov podľa očakávania prevýši negatívny dopad vyšších daní pre vysokopríjmové skupiny“.

Z krátkodobého hľadiska pritom Bidenov plán povedie ku stagnácii priemerného disponibilného príjmu, avšak očakáva sa, že v dlhšom časovom horizonte (do roku 2030) porastie výraznejšie ako za Trumpa práve vďaka investíciám zvyšujúcim dlhodobý potenciál a kapacitu ekonomiky.

Je pritom dosť možné, že Bidenov plán sa ukáže ako prospešnejší pre ekonomiku aj z krátkodobého hľadiska. Jeho daňový plán má značne redistributívny charakter. Zvýšenie príjmu pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, ktoré majú zo zásady vyšší sklon k spotrebe ako tie vysokopríjmové, tak môže výrazne podporiť nárast spotrebných výdavkov. V americkej ekonomike, ktorá stojí a padá na spotrebiteľovi, tento efekt netreba podceňovať.

Cenou za očakávaný dlhodobo vyšší ekonomický rast za Bidenovej administratívy bude zrejme vyšší nárast štátneho dlhu (v dlhodobom horizonte na úroveň 164-170% HDP). Za Trumpovej administratívy by mal dlh podľa očakávania narásť maximálne na 155% HDP.

Bude sa akciám viac dariť za Trumpa alebo Bidena?

Pozitívny dopad na ekonomiku však dnes automaticky neznamená aj pozitívny dopad na akciový trh. Akciové trhy a reálna ekonomika sú dnes od seba oddelenejšie ako kedykoľvek predtým.

Očakáva sa, že víťazstvo Trumpa by malo jednoznačne pozitívny dopad na akciový trh. Firmy by sa nemuseli báť zvýšenia daní (možno by sa naopak dočkali ďalšieho zníženia), investori zvýšenia kapitálovej dane a dalo by sa očakávať aj ďalšie odstraňovanie regulácií, ktoré znižuje náklady firiem a premieta sa do zvýšenia ich marží. To je priamočiary, pozitívny dopad na firemné zisky, ktorý povedie k nárastu akcií.

S možným Bidenovým víťazstvom je to komplikovanejšie. Jeho ekonomický plán bude mať priamy negatívny dopad na akcie prostredníctvom dvoch kanálov: zvýšenia firemných daní a zvýšenia dane z kapitálových výnosov.

Plánované zvýšenie firemnej dane (+zavedenie minimálnej dane a zrušenie niektorých odpočítateľných položiek) povedie podľa odhadov k 9,2% zníženiu priemerného zisku na akciu najväčších amerických firiem.

Plánované zvýšenie dane z kapitálových výnosov zas povedie k predaju časti ziskových pozícií v snahe realizovať kapitálové zisky ešte pred jej zvýšením. JPMorgan odhaduje, že pri predpokladanom zvýšení dane od januára 2022, by objem takéhoto predaja dosiahol cca. 200 mld. USD. Väčšina by sa pritom uskutočnila v štvrtom kvartáli 2021, teda tesne pred plánovaným zvýšením.

Takýto predaj by pri absencii iných faktorov mechanicky stiahol akcie o pár percent nadol. Je však nepravdepodobné, že by skutočne nastal „vo vákuu“ a existuje mnoho faktorov, ktoré by mohli tento predajný tok vyvážiť. JP Morgan aj Goldman & Sachs súčasne upozorňujú, na základe analýzy minulých prípadov zvýšenia dane z kapitálových ziskov, že dopad takéhoto kroku na akciový trh bol historicky vždy iba jednorazový a krátkodobý. Po zavedení dane opäť objem nákupov akcií stabilne a rýchlo rastie.

Oproti týmto priamočiarym a kvantifikovateľným negatívnym dopadom na akcie stoja očakávané pozitívne efekty takých faktorov ako väčšie fiškálne stimuly, menej konfrontačná obchodná politika spojená s rušením ciel zavedených Trumpom a väčšia predvídateľnosť v domácej aj zahraničnej politike. Ide o významné, ale ťažko kvantifikovateľné faktory, keďže práve neistota spojená s Trumpovým politickým prístupom dlhodobo brzdí firemné investície. Menšia politická neistota, zrušené clá a znížené riziko odvetných ciel na americké firmy by tak podľa odhadov mali viesť k zvýšeniu firemných investícií s pozitívnym dopadom na ich dlhodobú ziskovosť. Vyššie fiškálne stimuly zároveň podporia dopyt.

Tieto pozitívne faktory sú však na rozdiel od tých negatívnych ťažko kvantifikovateľné. Celkový dopad Bidenovej politiky na akciový trh sa preto nedá s istotou určiť. Spočiatku sa analytici prikláňali prevažne k názoru, že negatívne dopady prevážia tie pozitívne. V posledných mesiacoch sa však konsenzus posunul skôr ku „neutrálnemu až mierne pozitívnemu“ dopadu. Každopádne, Bidenovo víťazstvo by najviac prospelo akciám firiem z oblastí, kam by mali smerovať ním plánované verejné investície – teda výstavba infraštruktúry, zelené technológie a výskum/vzdelávanie. Takmer iste by klesali ropné spoločnosti a iné ťažobné firmy vyznačujúce sa vysokým znečisťovaním.

Desivá tretia možnosť

Dopad možného Bidenovo víťazstva na akciový trh tak nie je istý. Môže byť mierne negatívny aj pozitívny. Je však isté, že katastrofické scenáre, akými straší Trump, sa konať nebudú. Ak vyhrá Biden, akciový trh nepôjde „do pekla“.

Katastrofický scenár však hrozí v prípade tretej možnosti, ktorú sme už spomínali v jednom z predchádzajúcich článkov. Tou je riziko, že Trump síce voľby prehrá, ale jednoducho nebude akceptovať prehru, vyhlási, že voľby boli sfalšované a odmietne odovzdať moc. Nastane bezvládie, hlboká politická kríza a krajina sa dostane na kraj občianskej vojny. Ekonomika by pri tom všetko, samozrejme, išla na bočnú koľaj…vedúcu prudko z kopca. Takisto aj trhy.

Takýto scenár nie je pravdepodobný, a s rastúcim rozdielom medzi Bidenovými a Trumpovými preferenciami ďalej klesá, avšak toto riziko nie je nulové. Nakoniec, sám Trump vyhlasuje, že uvidí, či bude výsledky akceptovať a o sfalšovaných voľbách rozprával i keď zvíťazil.

Tohto síce nepravdepodobného ale potenciálne katastrofického scenára sa dnes investori obávajú najviac a snažia sa zahedžovať voči obrovskému nárastu volatility, ktorý by priniesol. Je preto veľmi pravdepodobné, že ak bude výsledok volieb jasný a odovzdanie moci pokojné, akcie porastú bez ohľadu na to, kto zvíťazil a akú ma politiku. Dôležité bude, že sa rozptýlilo riziko katastrofického scenára.

Dolár a dlhopisy

Masívne verejné investície, s akými počíta Bidenov plán, povedú takmer určite k nárastu dlhu. Zvýšené emisie štátnych dlhopisov budú mať pritom za následok rast ich výnosov. V prípade Bidenovho víťazstva sa preto očakáva posun výnosovej krivky amerických štátnych dlhopisov smerom nahor a to najmä pri dlhších splatnostiach. Samozrejme, hovoríme iba o desiatkach bázických bodov. Akýkoľvek prudší nárast výnosov by zastavil Fed. Takáto politika by súčasne mala dlhodobo pôsobiť na oslabovanie doláru. Z mien ostatných krajín by z Bidenovho víťazstva mohlo, naopak, najviac profitovať mexické peso.

V prípade Trumpovho víťazstva sa čaká presný opak. Posilnenie dolára a pokles resp. stagnácia dlhopisových výnosov. Minimálne z krátkodobého hľadiska.

Má to však jeden háčik. V tomto ohľade bude zvlášť dôležité, ako dopadnú paralelne prebiehajúce senátne voľby. Ak síce Biden zvíťazí ale republikáni si udržia senát, môžu efektívne blokovať značnú časť Bidenových výdavkových plánov. Očakávaný dopad jeho víťazstva na jednotlivé aktíva tak bude stlmený.

Majte prehľad o stave svojich investícií

Prihláste sa do klientskej zóny, kde nájdete komplexný prehľad svojich investícií.

Prejsť do klientskej zóny