22. novembra 2021 • Správa z trhu

Turecká líra opäť prudko oslabuje

Turecká líra je tento rok opäť najslabšou spomedzi mien rozvíjajúcich sa trhov. Oslabuje už 9 rokov v rade, pričom tento rok stratila vyše 20%. Príčinou neustáleho oslabovania líry sú predovšetkým „neortodoxné“ ekonomické teórie prezidenta Erdogana, ktorý verí, že s vysokou infláciou v krajine treba bojovať znižovaním úrokových sadzieb.

Centrálne banky najväčších svetových ekonomík zatiaľ vyčkávajú so zvyšovaním úrokových sadzieb napriek rýchlo rastúcej inflácii. Centrálne banky menších a rozvíjajúcich sa ekonomík si však takýto „luxus“ vyčkávania nemôžu dovoliť a väčšina z nich už pristúpila k rýchlemu zvyšovaniu sadzieb.

Mnohé z týchto krajín majú totiž dlhotrvajúci problém s infláciou, slabú menu, sú náchylné na odliv zahraničného kapitálu a ich centrálne banky nemajú dostatočnú kredibilitu. Ak teda pri akomkoľvek výraznejšom náraste inflácie rýchlo nezasiahnu, riskujú rýchly odliv kapitálu, prudké oslabenie meny a inflačnú špirálu poháňanú „neukotvenými“ inflačnými očakávaniami.

Centrálne banky týchto krajín sa navyše obvykle snažia udržať si pozitívny úrokový diferenciál voči rozvinutým ekonomikám, aby ostali atraktívne pre zahraničných investorov, a preto v zásade zvyšujú úrokové sadzby skôr ako tak urobia centrálne banky najväčších svetových ekonomík.

Turecko je v tomto smere výnimkou. Turecká centrálna banka v súčasnosti nezvyšuje úrokové sadzby ale naopak znižuje. Napriek tomu, že inflácia v krajine dosahuje takmer 20%. Turecká líra na to patrične dopláca.

Ďalšie zníženie úrokových sadzieb pri rastúcej inflácii

Turecká centrálna banka (TCMB) pod vedením guvernéra S. Kavcıoğlu pristúpila minulý týždeň k ďalšiemu zníženiu sadzieb a to o 1%. Ide už o tretie zvýšenie sadzieb v rade, ktoré stlačilo hlavnú úrokovú sadzbu v krajine z 19% na začiatku septembra na súčasných 15%.

Hlavná úroková sadzba na úrovni 15% sa na prvý pohľad zdá stále nesmierne vysoká, najmä vzhľadom na súčasné úrokové sadzby v eurozóne či v Spojených štátoch. Problémom je však, že inflácia v krajine vystúpila v októbri až na 19,89% na medziročnej báze a ďalej rastie. To znamená, že reálna úroková sadzba v krajine dosahuje takmer -5%.

Takto hlboko záporná reálna úroková sadzba prirodzene nemá ako motivovať investorov nakupovať turecké cenné papiere či investovať v tureckých lírach namiesto omnoho bezpečnejších eurových či dolárových cenných papierov.

Aj preto reagovala turecká líra na toto zníženie sadzieb ďalším prudkým oslabením a v súčasnosti naďalej padá takpovediac voľným pádom. Investorov popri samotnom znížení sadzieb znepokojilo aj sprievodné vyhlásenie centrálnej banky, ktoré v podstate bagatelizovalo problém vysokej inflácie v krajine a nechalo do budúcna priestor na ďalšie zníženie sadzieb.

Do ohňa prilial aj prezident Erdogan, ktorý deň pred zasadnutím centrálnej banky zopakoval počas prejavu v parlamente svoj postoj k úrokovým sadzbám. Povedal, že „nemôže byť na tej istej ceste s tými, ktorí obhajujú úrok“. Prisľúbil tiež, že „zbaví obyvateľov bremena úrokov“ a bude „pokračovať v boji proti úroku“.

Niet pritom pochýb, že centrálna banka deň na to znížila sadzby práve na Erdoganovo prianie či príkaz.

Podivné teórie o vzťahu úrokov a inflácie

Práve Erdoganove ekonomické teórie (najmä vo vzťahu k úrokovým sadzbám) a jeho vplyv na centrálnu banku  sú dôvodom, že turecká líra prudko oslabuje už deviaty rok v rade. Prezident Erdogan totiž zastáva,  „neortodoxné“ ekonomické teórie, podľa ktorých netreba s rastúcou infláciou bojovať zvyšovaním sadzieb ako tvrdí štandardná ekonomická teória, ale naopak ich znižovaním.

Je síce treba povedať, že aj niektoré seriózne, hoci okrajovejšie, prúdy ekonómie spochybňujú účinnosť zvyšovania sadzieb v boji s infláciou, avšak iba v prípade veľkých , monetárne suverénnych ekonomík so silnou menou ako sú napríklad Spojené štáty.

Turecko, ako rozvíjajúca sa ekonomika, ktorá má chronický problém s vysokou infláciou, nízkou kredibilitou centrálnej banky, volatilnou menou, deficitmi, vysokou zadlženosťou súkromného sektora v zahraničných menách a potrebuje prílev zahraničného kapitálu však nemá na výber. Štandardná ekonomická teória ohľadom vzťahu medzi infláciou a úrokovými sadzbami v jeho prípade jednoducho platí a prax to potvrdzuje.

Erdogan je však neoblomný. Úrokové sadzby považuje za „matku a otca všetkého zla“ a neustále tlačí na ich znižovanie pri súčasnej snahe stimulovať ekonomiku úverovou expanziou. Výsledkom je vytrvalo vysoká inflácia a neustále oslabujúca líra. Prezident Erdogan však z následkov v podobe vysokej inflácie a slabej líry obviňuje temné zahraničné sily, ktoré chcú uškodiť tureckej ekonomike a znižovanie úrokových sadzieb je jedným z hlavných bodov jeho politickej kampane.

Za výšku úrokových sadzieb v krajine a stabilitu meny síce, samozrejme, formálne zodpovedá centrálna banka. Ako sa v posledných rokoch presvedčili už niekoľkí guvernéri, centrálna banka je v Turecku nezávislá iba na papieri a hlavné slovo má Erdogan. Tí guvernéri, ktorí to nerešpektovali, prišli rýchlo o miesto. Tí, ktorí to rešpektovali, avšak znižovaním sadzieb spôsobili predvídateľné problémy, prišli takisto o miesto. Je vysoko pravdepodobné, že takýto osud čaká aj S. Kavcıoğlu.

História sa opakuje

Şahap Kavcıoğlu, súčasný guvernér tureckej centrálnej banky, je už štvrtým za dva a pol roka. Do funkcie bol vymenovaný v marci tohto roku po tom, ako jeho predchodca Naci Ağbal zvýšil úrokovú sadzbu o 2%, čím zjavne nahneval Erdogana a vyslúžil si expresné odvolanie z funkcie.

Úlohou Ağbala pritom bolo stabilizovať rýchlo oslabujúcu líru, čo sa mu aj skutočne podarilo. Erdogan mal však zrejme pocit, že to so zvyšovaním sadzieb zbytočne prehnal. Investori totiž očakávali pred zasadnutím TCMB, ktoré sa ukázalo ako Ağbalove posledné, iba 1% zvýšenie sadzieb. 2% zvýšenie bolo priveľké sústo.

Ağbal bol do funkcie menovaný po odvolaní predchádzajúceho guvernéra Murata Uysala, ktorý poslušne plnil Erdganove priania a znížil sadzby o rekordných 15,75% za 10 mesiacov, čo však celkom predvídateľne vyústilo do prudkého oslabenia líry, za ktoré bol nakoniec odvolaný. Samotný Murat Uysal pritom nahradil v júli 2019 predchádzajúceho guvernéra Murata Cetinkaya, ktorý síce vytrvalým zvyšovaním sadzieb skrotil infláciu a stabilizoval líru, avšak následne neznižoval sadzby dosť rýchlo na to, aby bol Erdogan spokojný a tak bol nahradený Uysalom.

História sa tak v posledných rokoch v Turecku stále opakuje. Nie je preto ťažko si predstaviť, že aj súčasný guvernér Kavcıoğlu dopadne podobne ako guvernér Uysal a bude čoskoro odvolaný za aktuálne prudké oslabovanie líry, ktoré je predvídateľným a logickým následkom poslušného znižovania sadzieb pri rastúcej inflácii. Jeho nástupca následne pristúpi ku miernemu zvýšeniu sadzieb, avšak akonáhle sa situácia stabilizuje, bude opäť vymenený niekým, kto rýchlo zníži sadzby.

Ďalšou opakujúcou sa reakciou prezidenta Erdogana, popri odvolávaní guvernérov centrálnej banky, je zvyšovanie politického napätie vo vzťahu k zahraničiu. Vždy keď v posledných rokoch líra prudko oslabovala, Erdogan vyvolal nejaký geopolitický či diplomatický konflikt, ktorým dočasne pád líry ešte prehĺbil, avšak následne tento konflikt upokojil, čím vyvolal „relief rally“, ktoré posilnilo líru na silnejšiu úroveň, akú mala pred jeho vypuknutím.

Je pravdepodobné, že Erdogan siahne v najbližších dňoch aj k tomu osvedčenému receptu. Ak sa mu tento „manéver“ opäť podarí úspešne zrealizovať,  líra môže v najbližších týždňoch vymazať časť súčasných prudkých strát. Z dlhodobého hľadiska ju však zrejme čaká ďalšie vytrvalé oslabovanie sprevádzané obdobiami zvýšenej volatility.

Majte prehľad o stave svojich investícií

Prihláste sa do klientskej zóny, kde nájdete komplexný prehľad svojich investícií.

Prejsť do klientskej zóny