22. mája 2020 • Správa z trhu

Turecku hrozí menová kríza

Turecká líra od vypuknutia koronakrízy výrazne oslabuje. Turecká centrálna banka a Erdoganova administratíva sa snažia jej pokles zastaviť, avšak vlastnou vinou majú iba obmedzené možnosti. Ak sa im oslabovanie meny nepodarí zastaviť, Turecko sa prepadne do menovej krízy.

Ak ste prezidentom krajiny s vysokou potrebou externého financovania a krehkou domácou menou, ktorá vznikla tak, že sa z predošlej meny škrtli nuly, mali by ste sa snažiť o vyrovnaný ekonomický rast, stabilitu meny a prilákanie zahraničných investícií. Ak to s rastom prestrelíte a štátnym úverovaním ťahaná ekonomika sa začne prehrievať a produkovať vysokú infláciu ohrozujúcu stabilitu meny, mali by ste sa snažiť znížiť infláciu. Vzhľadom na čiastočnú dolarizáciu ekonomiky a vysoké zadlženie súkromného sektora v cudzej mene je totiž stabilita domácej meny kľúčová.

Pri znižovaní inflácie sa v praxi osvedčilo zvyšovanie úrokových sadzieb. Keď guvernér vašej centrálnej banky robí presne to, nemali by ste mu do toho kecať a tlačiť, naopak, na znižovanie sadzieb, odvolávajúc sa na vaše vlastné podivné a v praxi nikdy neosvedčené ekonomické teórie. Tiež by ste nemali ohrozovať nezávislosť centrálnej banky, keďže tá je sama o sebe dôležitým pilierom stability meny.

A ak guvernér centrálnej banky ignoruje vaše osobité ekonomické predstavy, rozhodne by ste ho nemali vyhodiť a nahradiť lojálnym rodinným príslušníkom, ktorý bude poslušne plniť vaše prianie plné ekonomického diletantizmu. S infláciou by ste tiež nemali bojovať zmenou metodiky jej vykazovania.

Popritom by ste nemali robiť všetko pre to, aby ste z krajiny odstrašili zahraničných investorov, ktorých kapitál v ekonomike potrebujete. A pomohlo by aj, ak by ste si medzičasom neznepriatelili všetkých svojich najväčších obchodných partnerov a takmer každého, kto by vám v čase krízy vedel podať pomocnú ruku.

Inak totiž riskujete, že vaša mena aj ekonomika budú krehké a mimoriadne citlivé voči ekonomickým šokom. A keď príde najväčší externý šok v modernej histórii, môžete mať problém.

Turecký prezident Erdogan robil presný opak. Dnes má problém a krajine hrozí menová kríza.

Líra prudko oslabuje a devízové rezervy klesajú

Turecká líra od vypuknutia koronavírusovej pandémie prudko oslabuje. Voči euru klesla na najslabšie úrovne od menovej krízy v lete 2018, voči doláru dokonca na najslabšiu úroveň vôbec. V priebehu mája došlo k určitej stabilizácii, najmä vďaka optimistickým očakávaniam ohľadom otvárania európskych ekonomík, ktoré sú najvýznamnejším obchodných partnerom Turecka. Riziko ďalšieho oslabenia však pretrváva.

Hlavnou príčinou oslabovania líry je samozrejme „útek“ investorov z rizikovejších aktív, ktorý je v čase krízy prirodzený a postihol aj ďalšie meny rozvíjajúcich sa krajín i menších rozvinutých ekonomík. Ak však zoberieme do úvahy vysoké zadlženie domáceho súkromného sektora v zahraničných menách, najmä USD, a špecifiká „Erdonomiky“, dostaneme jednu z najrizikovejších mien súčasnosti, ktorej hrozí prudké oslabenie.

Turecká líra by v ostatných týždňoch oslabovala ešte prudšie, nebyť masívnych menových intervencií domácej centrálnej banky (TCMB). TCMB minula od začiatku pandémie na podporu líry takmer 30 mld. dolárov a rezervy sa jej rýchlo míňajú. Čisté devízové rezervy banky dnes dosahujú už iba 26 mld. USD. Ak túto hodnotu ďalej upravíme o záväzky z menových swapov, dostaneme sa dokonca mierne pod nulu.

To znamená, že ak by tlak na líru pretrvával, centrálna banka už nebude mať „muníciu“ na jej podopretie a mena prudko oslabí. TCMB sa teda, prirodzene, snaží v týchto dňoch získať dodatočné devízové rezervy a Erdoganova administratíva súčasne podniká aj ďalšie opatrenia na zmiernenie tlaku na líru. Veľa možností však, vlastnou vinou, nemá.

Špecifiká Erdonomiky

Teoreticky najjednoduchším spôsobom ako podporiť vlastnú menu by boli vyššie úrokové sadzby. Tie by tlačili na pokles inflácie a súčasne prilákali zahraničných investorov hľadajúcich atraktívne výnosy. Turecko však prudko znižovalo sadzby už posledných desať mesiacov, odkedy Erdogan vyhodil predošlého guvernéra, ktorý, vedomý si ekonomickej situácie,  nechcel znižovať sadzby a nahradil ho svojim lojálnym zaťom Muratom Uysalom.

Ten poslušne plní svokrove priania a za 10 mesiacov vo funkcii znížil hlavnú úrokovú sadzbu už 9 krát. Naposledy včera o 0,5%. Celkovo tak od minulého leta znížil sadzby o rekordných 15,75% – z 24% na dnešných 8,25%. Takéto prudké znižovanie sadzieb spočiatku nebolo problémom, pretože inflácia klesala ešte prudšie. Už v poslednom kvartáli minulého roku však začala opäť narastať, kým sadzby ďalej klesali. Už na začiatku roka tak výška inflácie prekročila výšku úrokových sadzieb. To znamená, že reálna úroková sadzba (očistená o infláciu) sa dostala do záporu.

Po poslednom znížení sadzieb sa reálna úroková sadzba dostala na úroveň -2,65%, Ide tak o jednu z najnižších reálnych úrokových sadzieb na svete. To, samozrejme, nie je zrovna lákadlom pre prílev kapitálu zo zahraničia, ktorý Turecko potrebuje na splácanie súčasných dlhov v zahraničných menách ako aj financovanie importu.

Ako odstrašiť zahraničných investorov

Za súčasnej situácie, prirodzene, zvyšovanie sadzieb neprichádza do úvahy, keďže krízou zasiahnutá ekonomika potrebuje, naopak, nízke sadzby na stimuláciu dopytu. Potreba devízových rezerv však kvôli aktuálnemu poklesu exportu ešte vzrástla a prípadná menová kríza by už i tak komplikovanú ekonomickú situáciu ešte zhoršila. Turecko tak musí hľadať iné, zložitejšie spôsoby ako stabilizovať líru a zahraničnú menu.

Jedným z nich je čiastočná kapitálová kontrola. Turecký bankový regulátor robí všetko pre to, aby zahraničným investorom znemožnil „stávkovať“ proti líre. Shortovanie líry sa stalo mimoriadne nákladné a technicky ťažko realizovateľné. 7.mája dokonca Turecko zakázalo trom zahraničným bankám – BNP Paribas, Citibank a UBS transakcie v tureckej líre na menovom trhu. Štyri dni nato bol síce tento zákaz zrušený, keďže mal presne opačný efekt – vyvolal strach zahraničných investorov z kapitálovej kontroly a viedol k odlivu zahraničných investícií a predaju aktív denominovaných v TRY.

BNP Paribas však ani po zrušení zákazu neobnovila obchodovanie s lírou, zahraničné banky sú stále vyšetrované pre „zosnovanie manipulatívneho útoku na líru“, domáce banky majú obmedzené menové obchody so zahraničnými subjektmi, Erdogan hovorí o boji so zákernými útokmi Západu na líru s cieľom zruinovať tureckú ekonomiku a ďalšie opatrenia zamerané na obmedzenie prístupu zahraničných investorov k obchodom s lírou ostávajú v platnosti.

Táto čiastočná kapitálová kontrola je účinná. Podiel zahraničných investorov na celkovom objeme obchodov s lírou klesol za posledný mesiac na menej ako tretinu, teda na najnižšiu úroveň za 10 rokov. V lete 2018 to pritom bolo až 65%. Obmedzenie prístupu zahraničných investorov k obchodovaniu s lírou však nebráni iba špekulatívnym útokom na líru ale na druhej strane aj odrádza zahraničných investorov od nákupu tureckých aktív a investovania do krajiny. Z časti tak síce zmierňuje tlak na líru ale nijako nepomáha Turecku získať tak potrebné devízy, ba práve naopak.

Spálené mosty

Turecko sa tak v snahe získať devízy obracia na zahraničné centrálne banky so žiadosťou o swapové linky. Keďže však Erdogan robil v posledných rokoch všetko pre to, aby si znepriatelil EÚ a Spojené štáty, ktorých meny najviac potrebuje, zatiaľ nie je moc úspešný. Fed zamietol dolárovú swapovú linku s TCMB s komentárom, že takýto nástroj je vyhradený iba pre krajiny, s ktorými má “vzťah založený na vzájomnej dôvere“. Vzájomnej dôvere medzi oboma krajinami rozhodne nepomohlo, keď Turecko ako člen NATO nakúpilo napriek americkým vyhrážkam sankciami systém protivzdušnej obrany S-400 od Ruska, pomáhalo Iránu obchádzať americké sankcie, uväznilo amerického pastora a podobne.

ECB takisto údajne odmietla žiadosť Turecka o otvorenie eurovej swapovej linky. Toto odmietnutie, samozrejme, nie je nijako prekvapivé. EÚ dlhodobo kritizuje porušovanie ľudských práv v krajine ako aj turecké vojenské operácie nezriedka viac ako zaváňajúce vojnovými zločinmi. Pravidelné vyhrážky Erdogana, že do EÚ pustí imigrantov takisto nepomáhajú vzájomným vzťahom.

Dvere k prípadnej pomoci od MMF Erdogan preventívne zabuchol. Rád vyhlasuje, že sa „nikdy neskloní pred MMF“, ktorý považuje za „nástroj západného imperializmu“. Turecko sa tak so žiadosťou o swapové linky muselo obrátiť aj na ďalšie krajiny, hoci najviac potrebuje práve doláre a eurá. Najviac si sľubuje od rokovaní s japonskou a britskou centrálnou bankou. Na začiatku tohto týždňa sa objavili správy, že dohoda s oboma bankami je už na spadnutie a mala by zahŕňať swapovú linku v objeme 10 mld. USD s každou z nich. Obe banky však tieto správy popreli. Rokovania pokračujú.

Turecku sa však tento týždeň podarilo dohodnúť strojnásobenie objemu existujúcej swapovej linky s Katarom – z 5 mld. na 15 mld. USD. Katarský riyal síce nie je dolár ani euro, avšak ide o „tvrdšiu“ menu ako turecká líra. Krajine by tento swap mal pomôcť.

Politickým manévrovaním sa dá odvrátiť aj menová kríza

Je tak dosť možné, že sa Erdoganovi podarí z tejto komplikovanej ekonomickej situácie vykorčuľovať a odvrátiť menovú krízu. Ekonomika je totiž oddelená od politiky iba v učebnicových teoretických modeloch, v realite je však neodlučiteľne spätá s politickou pozíciou krajiny. Silné politické páky môžu kompenzovať aj ekonomický diletantizmus. A práve Erdogan vie mimoriadne zručne využívať strategicky výhodnú geografickú i geopolitickú polohu Turecka. Vďaka tomu mu prešli už aj horšie veci ako ekonomický dilentantizmus a provokácie krajín, ktorých menu potrebuje.

Pripomeňme, že Turecko je krajina s druhou najväčšou armádou v NATO so strategickou polohou medzi Európou a Blízkym východom, ktorá pri sledovaní vlastných záujmov šikovne pendluje medzi USA, EÚ, Ruskom a najnovšie aj Čínou. Erdogan je dnes navyše najvýznamnejším hráčom na Blízkom východe, zručne ťažiacim z aktívnej účasti v proxy vojnách v Sýrii a Líbyi.

Otázku, či Turecko upadne do menovej krízy tak nejde oddeliť od otázky, či by EÚ riskovala destabilizáciu krajiny s miliónmi utečencov na svojich hraniciach, či sa USA  nakoniec predsa nepokúsi dohodnúť s Tureckom, aby ho udržala v NATO, či sa Rusko alebo Čína naopak nepokúsi definitívne vytiahnuť Turecko z NATO výmenou za ekonomickú pomoc a či ktorákoľvek zo strán v proxy vojnách v Sýrii a Líbyi nebude potrebovať od Turecka nejaký vojensko-strategický ústupok.

Nakoniec, ani Katar nenavýšil objem swapovej linky s Tureckom, lebo by to bolo ekonomicky výhodné. Dôvody sú politické. Turecko totiž pomáha Kataru, svojmu spojencovi zo sýrskej vojny, politicky aj logisticky prekonať regionálnu izoláciu, do ktorej ho uvrhli ostatné štáty Zálivu, keď sa pokúsil vyvažovať vplyv Saudskej Arábie priblížením k Iránu.

 

Majte prehľad o stave svojich investícií

Prihláste sa do klientskej zóny, kde nájdete komplexný prehľad svojich investícií.

Prejsť do klientskej zóny