14. augusta 2020 • Správa z trhu

Turecko opäť v menovej kríze

Prudko oslabujúca líra ťahá Turecko do menovej krízy. Ďalšej. Dôvod je pritom rovnaký ako pri poslednej kríze spred dvoch rokov. Prezident Erdogan by povedal, že sú to zákerní zahraniční špekulanti, ktorí sa snažia poškodiť Turecku. Takmer všetci ekonómovia a analytici však považujú za dôvod práve Erdogana a jeho problematickú ekonomickú politiku.

jednom z predchádzajúcich článkov z polovice mája sme varovali, že Turecku hrozí menová kríza. Dnes sa, žiaľ, zdá, že z hrozby sa už stala realita. Vytrvalé oslabovanie líry v posledných týždňoch akcelerovalo a zrazilo tureckú menu na historicky najslabšiu úroveň. Voči euru oslabila od januára už o viac ako 22% a voči doláru stratila rovnú pätinu hodnoty. Líra je tak dnes slabšia ako na vrchole menovej krízy v lete 2018.

Bezprostredným spúšťačom tohto oslabovania bola pandémia koronavírusu, ktorá viedla všade vo svete k prehĺbeniu ekonomických problémov a k odlivu kapitálu z rizikovejších trhov. Hlbšie príčiny tejto krízy však spočívajú predovšetkým v ekonomických a politických problémoch, ktoré sú v Turecku dlhodobo prítomné a robia z tureckej líry jednu z najzraniteľnejších mien rozvíjajúcich sa trhov, mimoriadne citlivú voči externým šokom.

Ekonomické dopady pandémie, ktorá je najväčším externým šokom v modernej histórii, preto zasiahli líru omnoho silnejšie ako mnohé iné meny.

Nezlučiteľné ciele

Hlavným zdrojom nestability v tureckej ekonomike je kombinácia neustáleho stimulovania ekonomiky úverovou expanziou spojená s vysokou potrebou externého financovania.

Prezident Erdogan sa dlhodobo snaží dosiahnuť, aby turecká ekonomika rástla rýchlejšie, ako sú jej aktuálne reálne ekonomické kapacity a to prostredníctvom neustálej podpory zadlžovania súkromného sektora. Jedným z negatívnych dôsledkov tohto ekonomického modelu je, samozrejme, pretrvávajúca vysoká inflácia.

Vysoká inflácia následne prirodzene vytvára tlak na oslabovanie meny. To je však problém, pretože Turecko potrebuje s ohľadom na vytrvalý deficit bežného účtu platobnej bilancie a zadlženie súkromného sektora v zahraničných menách stabilný kurz a prílev zahraničného kapitálu.

Stabilný kurz sa však dlhodobo nedá dosahovať pri vysokej inflácii. Zníženie inflácie sa zas väčšinou nedá dosiahnuť bez zvýšenia úrokových sadzieb. A vysoký ekonomický rast stimulovaný úverovaním sa nedá dosahovať pri vysokých úrokových sadzbách a bez toho, aby spôsoboval infláciu. Mena oslabujúca v dôsledku vysokej inflácie v kombinácii s relatívne nízkymi úrokovými sadzbami však vyvoláva odliv zahraničných investícií z krajiny, namiesto prílevu, a tým ešte znásobuje jej oslabovanie. Pravidelné menové krízy sú tak pri tomto štýle ekonomickej politiky nevyhnutnosťou.

Posledná takáto kríza nastala v lete 2018, keď turecká líra oslabila v priebehu pár týždňov o takmer 40%. Centrálnej banke sa tento prepad nakoniec podarilo zastaviť a menu stabilizovať vďaka prudkému zvýšeniu úrokových sadzieb, ktoré zastavilo nárast inflácie a prinavrátilo dôveru investorov.

Cesta do problémov

Prezident Erdogan si však z tejto epizódy zjavne nezobral ponaučenie. Od guvernéra centrálnej banky začal ihneď po zažehnaní krízy požadovať výrazné zníženie úrokových sadzieb a keď nevyhovel, nahradil ho lojálnejším Muratom Uysalom. Ten hneď po nástupe do funkcie začal podľa prezidentovho priania rýchlo znižovať sadzby. Súčasne opäť pokračovala úverová expanzia. Guvernér Uysal za necelý rok znížil hlavnú úrokovú sadzbu o rekordných 15,75% – z 24% na dnešných 8,25%.

Toto znižovanie sadzieb spočiatku nebolo problémom, pretože postupne klesajúca inflácia vytvorila určitý priestor na ich zníženie, ktorý bol podporený aj uvoľnením menovej politiky hlavných svetových centrálnych bánk. Keď však inflácia (neprekvapivo) po chvíli prestala klesať, Uysal pokračoval v znižovaní sadzieb.

Ako možno vidieť na nasledujúcom grafe, už pred vypuknutím pandémie sa hlavná úroková sadzba dostala pod hodnotu inflácie. To znamená, že reálna úroková sadzba klesla pod nulu. Keď následne udrela koronavírusová pandémia a centrálne banky po celom svete začali pri záchrane ekonomiky prudko znižovať sadzby a liať do ekonomiky miliardy, turecká centrálna banka sa ocitla v ťažkej situácii, keďže sadzby znížila pod akúkoľvek rozumnú úroveň už pred mesiacmi a dvojciferná inflácia poháňaná lacným úverovaním jej nedávala veľa priestoru bezpečne pumpovať do ekonomiky ďalšie miliardy.

Centrálna banka však napriek tomu pridala po vypuknutí pandémie ďalšie zníženia sadzieb a na sile nabrala aj úverová expanzia. Objem nových úverov narástol za posledné tri mesiace až o 40%. Inflácia tak neklesá ani zoči-voči obrovskému deflačnému šoku, akým je pandémia, a hlavná úroková sadzba sa dnes drží až 3,5% pod jej úrovňou.

Takto hlboko záporná reálna úroková sadzba, jedna z najnižších na svete, spôsobuje odlev zahraničného kapitálu z lírových investícií, keďže aj nepomerne bezpečnejšie investície do eurových alebo dolárových štátnych dlhopisov dnes prinášajú vyšší reálny výnos. Pripočítajme k týmto problémom ešte prudký pokles devízových príjmov v dôsledku stagnujúceho cestovného ruchu a pokračujúce Erdoganove geopolitické „dobrodružstvá“ (najnovšie námorný konflikt s Gréckom) a súčasné prudké oslabovanie líry rozhodne neprekvapí.

Ako zastaviť prepad líry a súčasne nenahnevať Erdogana

Centrálna banka sa, samozrejme, snaží prepad líry zastaviť. Má však obmedzené možnosti, keďže ten najjednoduchší a najefektívnejší nástroj na stabilizáciu meny – zvýšenie sadzieb – nemôže použiť. Uprostred ekonomickej krízy by to jednak nebolo bez rizík, avšak hlavne by sa to stretlo s nevôľou Erdogana, ktorý aj dnes stále hovorí o znižovaní sadzieb, úroky považuje za „matku a otca všetkého zla“ a podľa jeho, diplomaticky povedané, neortodoxných ekonomických teórií, znižovanie úrokov vedie k znižovaniu inflácie, a nie naopak.

Turecká centrálna banka (TCMB) sa tak snaží podoprieť líru hlavne prostredníctvom devízových intervencií. Ako však vidieť na nasledujúcom grafe, devízové rezervy sa jej rýchlo míňajú a už jej veľa „munície“ neostáva. Ak upravíme hodnotu aktuálnych devízových rezerv TCMB o záväzky z menových swapov, dostaneme záporné číslo.

Vystrieľaná munícia centrálnej banky, samozrejme, neuchádza pozornosti investorov a ďalej zvyšuje tlak na líru.

Turecko sa snažilo získať dodatočné devízové prostriedky aj prostredníctvom menových swapov, avšak najdôležitejšie svetové centrálne banky mu žiadosť o swapové linky zamietli. Dôvodom bola pravdepodobne už spomenutá Erdoganova záľuba v geopolitických dobrodružstvách. Vyhovel mu iba Katar a to strojnásobením objemu existujúcej swapovej linky, avšak tento objem (15 mld. USD) nie je postačujúci.

Erdoganova administratíva popritom experimentuje aj s kapitálovými reštrikciami. So zmiešanými výsledkami. Tieto opatrenia síce totiž na jednej strane pomáhajú znižovať špekulatívne tlaky na líru, ale odrádzajú aj potenciálne prospešné investície.

Líra, medzitým, ďalej nebezpečne rýchlo klesá.

Centrálna banka tak musí na podporu líry vymyslieť niečo ďalšie a to niečo musí odobriť Erdogan. To nie je ľahká úloha, keďže veľa iných možností ako zvýšenie úrokových sadzieb už neostáva.

V posledných dňoch tak banka skúša efektívne zvýšiť sadzby, avšak bez toho, aby formálne zvýšila hlavnú úrokovú sadzbu. Hlavná úroková sadzba je stále na úrovni 8,25%, avšak objem likvidity, ktorú za ňu poskytuje, dosahuje hodnotu 0. Úroková sadzba na mesačnej repo aukcii, ktorá teraz v praxi nahrádza hlavné týždňové repo aukcie, sa vo štvrtok vyšplhala až na 10,96%. Toto šalamúnske riešenie asi krátkodobo pomôže zmierniť tlak na líru, avšak v dlhodobom poklese ju zrejme nezastaví.

Erdoganovi tak možno nakoniec neostane iná možnosť ako pristúpiť k nenávidenému zvyšovaniu sadzieb alebo čeliť voľnému pádu líry.

Majte prehľad o stave svojich investícií

Prihláste sa do klientskej zóny, kde nájdete komplexný prehľad svojich investícií.

Prejsť do klientskej zóny