8. októbra 2021 • Správa z trhu

Senát USA oddialil hrozbu štátneho bankrotu

Americkí politici sa v hodine dvanástej dohodli na zvýšení dlhového stropu, čím odvrátili hrozbu technického bankrotu Spojených štátov. Trhy si vydýchli. Nie však na dlho. Dohodnuté navýšenie dlhového stropu o 480 mld. USD vydrží, podľa odhadov, iba do začiatku decembra. Už o niekoľko týždňov bude táto absurdná politická dráma s potenciálne katastrofickými následkami pre finančné trhy aj ekonomiku pokračovať. O čo v nej vlastne ide? A čo všetko hrozí, ak by sa politici v decembri nedohodli?

Keď americkí politici v priebehu stredy a štvrtku dospeli k dohode o navýšení dlhového stropu, investori si vydýchli. Akciové trhy zastavili prepady z posledných dní a zamierili nahor.

V čase rodiacej sa energetickej krízy, vysokej inflácie, rýchlo rastúcich výnosov či pokračujúcich problémov v čínskej ekonomike bola absurdná politická dráma s potenciálne katastrofickými následkami tým posledným, čo ešte chýbalo.

Dohoda o dlhovom strope, ktorú vo štvrtok schválil Senát, je však iba provizórna. Jeho navýšenie o 480 mld. USD umožní americkej vláde pokračovať v splácaní svojich záväzkov iba do 3. decembra 2021. Ak sa politici dovtedy nedohodnú na dlhodobejšom riešení tejto nezmyselnej situácie, hrozba platobnej neschopnosti Spojených štátov bude opäť na stole.

Dlhový strop – užitočný nástroj rozpočtovej disciplíny alebo zbytočnosť?

Téma dlhového stropu je v súčasnosti beznádejne spolitizovaná a zámerne skresľovaná. Je preto užitočné pripomenúť si, o čo v tomto politickom spore vlastne ide.

Dlhový strop určuje maximálnu výšku celkového dlhu federálnej vlády. Intuitívne teda môže znieť ako rozpočtovo zodpovedné opatrenie, ktoré má za cieľ zabrániť vláde, aby príliš míňala a zadlžovala sa.

Skutočnosť je však iná. Dlhový strop nemá priamy súvis budúcimi výdavkami vlády ani s úrovňou jej budúcich rozpočtových deficitov. Jeho prípadné zvýšenie automaticky neznamená, že americká vláda bude v budúcnosti viac míňať a viac sa zadlžovať. Všetky plánované vládne výdavky schvaľuje Kongres v súlade s rozpočtom.

Dlhový strop iba limituje množstvo dlhopisov, ktoré môže ministerstvo financií vydať na zabezpečenie financovania už schválených vládnych výdavkov. Viac ako 90% bežných výdavkov pritom ide na programy, ktoré boli schválené predchádzajúcimi vládami.

Toto pravidlo je tak do veľkej miery zbytočnou komplikáciou, keďže iba technicky limituje možnosti financovania výdavkov, ktoré už boli schválené Kongresom. Ten má kedykoľvek možnosť limit zvýšiť a od jeho zavedenia v roku 1917 to urobil už viac ako 80 krát.

Počas takmer celej existencie dlhového stropu bolo jeho zvyšovanie logicky považované za nepodstatnú technikáliu, na ktorej sa vedeli dohodnúť republikáni aj demokrati. Politický boj sa prirodzene orientoval na samotný rozpočet a schvaľovanie výdavkov, nie technické zabezpečenie ich financovania.

Dlh môže narásť o ďalších 480 mld. USD

Celkový federálny vládny dlh Spojených štátov narazil na povolený limit na úrovni 28,4 bil. USD už 1. augusta tohto roku, keď dlhový strop opäť vstúpil do platnosti po dvojročnom pozastavení schválenom v roku 2019. Ministerstvo financií, teda už viac ako dva mesiace, využíva tzv. mimoriadne opatrenia (existujúce rezervy a účtovné operácie) na zabezpečovanie financovania vlády.

Ministerka financií J. Yellen 28. septembra varovala kongresmanov, že existujúce rezervy a účtovné manévre ministerstva financií vedia zabezpečiť financovanie vládnych výdavkov maximálne do 18. októbra.

Ak sa kongresmani dovtedy nedohodnú na zvýšení alebo opätovnom pozastavení dlhového stropu, Spojené štáty nebudú mať dostatok finančných prostriedkov na úhradu všetkých záväzkov. Ministerka pritom zdôraznila, že takýto scenár by mal katastrofické následky.

Kongresmani, bojujúci o výšku nového balíka fiškálnych stimulov, sa však s riešením situácie neponáhľali. Naopak, snažili sa z nej vytĺcť politické body. Demokrati s tesnou väčšinou v Senáte síce majú dostatok hlasov na to, aby zvýšili dlhový strop bez pomoci republikánov, ale trvali na tom, aby za zvýšenie hlasovali aj republikáni.

To malo zabezpečiť, aby republikáni túto tému následne nevyužili v kampani v klamlivom zaobalení do idey rozpočtovej zodpovednosti. Republikáni zas nevideli dôvod akokoľvek pomáhať demokratom. Obe strany sa pritom teatrálne obviňovali zo zodpovednosti za blížiacu sa katastrofu.

Takmer každý  veril, že politici nakoniec „dostanú rozum“ a nebudú pre politické spory riskovať bankrot Spojených štátov, no riziko krajného scenára už nebolo nulové. Napokon, aj prezident Biden ho odmietol vylúčiť.

Finančné trhy, v posledných dňoch znepokojené celou sériou rizikových faktorov, mali ďalší dôvod na obavy. Ako už bolo spomenuté v úvode, demokrati sa s republikánmi nakoniec dohodli na provizórnom návrhu, ktorý zvyšuje dlhový limit iba o 480 mld. USD. Problém sa tým nerieši, ale iba odsúva na začiatok decembra. Spojené štáty podľa aktuálnych odhadov ministerstva  financií opäť narazia na horný limit zvýšeného dlhového stropu 3. decembra 2021.

Hrozí ekonomike a finančným trhom katastrofa?

Už o necelé dva mesiace sa tak s najväčšou pravdepodobnosťou zopakuje politická dráma z predchádzajúcich dní. Jej priebeh bude zrejme ešte dramatickejší a dosiahnutie dohody ešte zložitejšie. V rovnakom čase bude tiež vrcholiť snaha demokratov presadiť nový balík vládnych výdavkov a ako sa už stáva decembrovým zvykom, môže nastať aj vládny „shutdown“.

Z pohľadu trhov bude v decembri situáciu ďalej komplikovať očakávaný začiatok znižovania nákupov dlhopisov zo strany Fedu a v prípade chladnej zimy, aj možná energetická kríza. Hrozí tak, že na trhoch tento rok nebude predvianočný pokoj ani „Santa Claus rally“.

Predpokladáme, že kongresmani nakoniec po dlhej dráme dospejú k nejakej provizórnej, niekoľkomesačnej dohode aj v decembri. Čo by sa však stalo, ak by sa nedohodli a vláda Spojených štátov by skutočne nemala dosť prostriedkov na úhradu svojich záväzkov? Nastala by na finančných trhoch apokalypsa?

Všetko by záležalo od toho, ako dlho by tento stav trval. Ak by to bolo iba niekoľko hodín či dní, nijaká katastrofa by sa nekonala . Ani v ekonomike, ani na finančných trhoch. Niektoré platby vlády by síce meškali, ale ani prípadné omeškanie so splácaním dlhopisov by nespôsobilo pohromu.

Fed má dostatok možností a nástrojov na to, aby mohol minimalizovať negatívne dopady takéhoto omeškania na finančný systém. Je pritom pravdepodobné, že dopyt po amerických dlhopisov a mene by v prípade podobného scenára, paradoxne, dokonca vzrástol. Podobne, ako tomu bolo pri dráme s dlhovým stropom v roku 2011, ktorá dokonca viedla k zníženiu ratingu Spojených štátov zo strany agentúry S&P.

Ak by však platobná neschopnosť Spojených štátov trvala mesiace, či ak by krajina dokonca vyhlásila bankrot, následky by boli absolútne katastrofálne. Celý finančný systém ako aj svetová ekonomika sa totiž stále vo veľkej miere opierajú o dolár a americké štátne dlhopisy.

Riziko takéhoto scenára  je však veľmi nízke a bolo by absurdné, keby k nemu došlo. Spojené štáty sú totiž monetárne suverénnou krajinou, ich záväzky sú denominované v dolároch, ktoré sami vydávajú.

Schopnosť americkej vlády splácať svoje záväzky je limitovaná iba pravidlami ako dlhový strop, ktoré si politici sami vytvorili a môžu ich kedykoľvek meniť, upraviť či dokonca zrušiť. V prípade reálnej hrozby kolapsu ekonomiky a finančných trhov by na takýto krok snáď našli dostatok politickej vôle.

 

 

Majte prehľad o stave svojich investícií

Prihláste sa do klientskej zóny, kde nájdete komplexný prehľad svojich investícií.

Prejsť do klientskej zóny