21. apríla 2022 • Správa z trhu

Vývoj cien nehnuteľností a nájomného v EÚ

Ceny nehnuteľností na bývanie rástli v EÚ tempom 10 % medziročne v poslednom kvartáli minulého roka a Slovensko nie je výnimkou. V eurozóne bol rast cien nehnuteľností porovnateľný a v rovnakom období si pripísali 9,4 %. Od roku 2010 vzrástli ceny realít na bývanie v EÚ priemerne o 42 %, pričom ceny nájomného zdraželi o 16 %. Zaujímavosťou sú ceny nájomného, ktoré rástli celé pozorované obdobie stabilne, ale ceny nehnuteľností mali volatilnejšie obdobie. Celkovo však vlastníci rezidenčných nehnuteľností zarobili viac na raste hodnoty, než na nájomnom. Avšak sú aj anomálie ako Grécko, kde ceny realít klesali spoločne s cenami nájomného.

Kde rástli ceny nehnuteľností v období 2010 až 2021 najrýchlejšie?

Majitelia nehnuteľností v Rakúsku, Česku, Maďarsku, Estónsku, Litve, Lotyšsku a Luxemburgu sa môžu tešiť, keďže sa pravdepodobne cena ich domov a bytov zdvojnásobila. Estónsko dokonca nedrží prvenstvo iba v raste hodnoty nehnuteľností, ale aj v raste nájomného. Výnos z prenájmu rástol tak rýchlo, že percentuálne predbehol rast cien realít. Nájom v Estónsku vzrástol medzi rokom 2010 a 2021 o 171 %, pričom nehnuteľnosti zdraželi o 156 %. Medzi krajiny, kde nájom rástol rýchlejšie ako cena nehnuteľností patrí aj Litva, Írsko, Fínsko, Rumunsko, Španielsko a Taliansko.

Špecifické sú krajiny ako Grécko a Cyprus, ktoré nebojujú iba s poklesom cien nehnuteľností, ale aj s poklesom nájomného. V Grécku klesli viac ceny nájomného ako hodnota nehnuteľností. Naopak v Taliansku ceny nehnuteľností klesali, ale ceny nájomného rástli. Naskytá sa otázka, prečo v niektorých krajinách hodnota realít nerástla, respektíve klesala a naopak, v niektorých sa tešila dvojciferným rastom.

Pravdepodobne je hlavným dôvodom to, že spomínané štáty najvýraznejšie prispeli k dlhovej kríze v EÚ. Tá mala za následok stagnáciu hospodárstva a výraznú nezamestnanosť. Ekonomické problémy v týchto štátoch čiastočne pretrvávajú až dodnes. Najvýraznejším problémom krajín je prioritne vysoká nezamestnanosť mladých ľudí, ktorá sa pohybuje v rozmedzí 20 – 30 %. Okrem toho majú tieto krajiny stále slabý hospodársky rast a vysokú zadlženosť. Nehovoriac o stagnácii až poklese životnej úrovne, keďže v týchto štátoch sa výrazne zastavil rast miezd.

Ako sa darilo nehnuteľnostiam na Slovensku?

Podľa Eurostatu vzrástli ceny v rovnakom období o 68,71 %, čo pri pohľade na našich susedov nie je závratný rast, ktorým neustále strašia niektoré subjekty a hovoria o realitnej bubline. Následne potenciálni kupujúci väčšinou čakajú roky na pokles cien nehnuteľností a nakoniec im môže konkrétny byt alebo dom zdražieť aj o 100 %. Špekulovať o poklese cien bývania sa priveľmi nevypláca, pretože z dlhodobého hľadiska ceny realít v prosperujúcej ekonomike rastú.

Ďalším argumentom pre rast sú stále nízke úrokové sadzby, tie by pravdepodobne nemali rásť na úrovne Česka, Maďarska alebo Poľska. Tieto krajiny zatiaľ zvýšením úrokových sadzieb dosiahli len spomalenie hospodárstva a s infláciou si nijako neporadili. Cenová hladina je pritom na vyššej úrovni než v eurozóne alebo na Slovensku. Neprimeraný zásah týchto centrálnych bánk, ktoré držia úrokové sadzby v pásme 5 % sa bude pravdepodobne hodnotiť ako chyba. Poukázal na to aj viceguvernér NBS Ľudovít Odor. ECB drží aktuálne hlavnú úrokovú sadzbu na úrovni 0 % a v tomto roku sa predikuje jedno navýšenie na úroveň 0,25 %.

Treba si uvedomiť, že nehnuteľnosti sa radia medzi protiinflačné aktíva, a teda do veľkej miery chránia ich majiteľov pred znehodnotením finančných prostriedkov. Preto mnoho Slovákov investovalo do rezidenčných projektov a do komerčných realít. Tento krok sa z odstupom času ukazuje ako správny a rast cien nehnuteľností plne pokrýva aj dnešnú vysokú infláciu.

Majte prehľad o stave svojich investícií

Prihláste sa do klientskej zóny, kde nájdete komplexný prehľad svojich investícií.

Prejsť do klientskej zóny