15. decembra 2017 • Týždenný komentár

Centrálne banky majú problém s infláciou

Tento týždeň sa pozornosť trhov upierala na zasadania centrálnych bánk. Sériu zasadaní odštartoval v stredu americký FED, vo štvrtok nasledovali ECB, Bank of England a centrálne banky Nórska, Švajčiarska a Turecka.

Americký FED podľa očakávania zvýšil úrokové sadzby o štvrť percenta do pásma 1,25-1,5% i napriek slabším inflačným dátam. Potrebu zvýšenia sadzieb zdôvodnili predstavitelia banky, podobne ako pri poslednom zvýšení, výbornými dátami z trhu práce a silným hospodárskym rastom. FED tiež zlepšil projekciu hospodárskeho rastu na aktuálny rok na 2,5% a potvrdil, že na budúci rok plánuje tri zvýšenia sadzieb. Inflácia by sa mala v strednodobom horizonte stabilizovať na cieľovej úrovni, hoci v blízkej budúcnosti ešte pravdepodobne ostane pod 2% cieľom. Nízka inflácia trápi aj Európsku centrálnu banku. Tá na svojom štvrtkovom zasadaní nechala sadzby nezmenené ako sa všeobecne očakávalo a potvrdila, že v januári zníži mesačný objem nákupov aktív na 30 miliárd euro – teda o polovicu. Mario Draghi ocenil silný trh práce a dobré tempo hospodárskeho rastu v eurozóne, avšak znepokojil vyhlásením, že inflácia v eurozóne nedosiahne ešte ani v roku 2020 2% inflačný cieľ. Podľa projekcie ECB by sa v roku 2020 mala dostať iba na úroveň 1,7%. Očakáva sa preto, že ECB bude v nasledujúcom období sprísňovať monetárnu politiku iba veľmi postupne, aby pri vytrvalo nízkej inflácii neohrozila hospodársky rast v eurozóne. Britská a turecká centrálna banka majú s infláciou presne opačný problém ako FED a ECB. Bank of England (BoE) čelila na svojom štvrtkovom zasadaní ťažkej situácii –britská infláciu dosahujúce podľa posledných novembrových dát až 3,1%, zatiaľ čo projekcie hospodárskeho rastu pre britskú ekonomiku sa zhoršujú. Tieto stagflačné tendencie postavili BoE pred dilemu – zvýšiť úrokové sadzby a ohroziť už aj tak slabé vyhliadky hospodárskeho rastu alebo nezvýšiť sadzby a riskovať ďalší rast inflácie? BoE zvolila druhú možnosť a po novembrovom zvýšení sadzieb si dala tento krát pauzu. Tureckú centrálnu banku taktiež trápi vysoká inflácia a to násobne vyššia ako tá britská. Inflácia v krajine momentálne dosahuje 14-ročné maximá na úrovni 13%. Od tureckej centrálnej banky sa preto očakávalo zvýšenie sadzieb o jedno percento. Banka však zaostala za očakávaniami trhu a najvyššiu z kľúčových úrokových sadzieb (late liquidity window) zvýšila iba o 0,5% na 12,75%. Benchmarková repo sadzba ostala na 8%. Takéto veľmi mierne zvýšenie sadzieb za rekordne vysokej inflácie možno interpretovať aj ako znamenie oslabenia nezávislosti tureckej centrálnej banky. Prezident Erdogan je totiž známy svojim odporom voči zvyšovaniu úrokových sadzieb a niekoľkokrát verejne varoval guvernéra banky, že zvyšovanie sadzieb nie je v záujme krajiny. Švajčiarska centrálna banka predpokladá, že inflácia v krajine prekročí cieľovú úroveň v roku 2020, avšak zdôraznila, že sa so zvyšovaním sadzieb nebude ponáhľať. Nórska centrálna banka na svojom štvrtkovom zasadaní taktiež nechala sadzby nezmenené, avšak naopak signalizovala, že by mohla sadzby zvýšiť skôr ako sa pôvodne očakávalo.

AKCIOVÝ TRH

Americké akciám sa začiatkom týždňa darilo a opäť dosahovali nové maximá. V druhej polovici týždňa sa však tento trend obrátil a akcie tak stratili časť ziskov zo začiatku týždňa. S&P 500 je tak oproti minulému týždňu vyššie iba o 0,02%. Nasdaq získal 0,24% a Dow Jones 0,74%. Za obratom trendu v druhej polovici týždňa stojí rétorika FEDu a neočakávane problémy s daňovou reformou, ktorá sa už zdala byť na najlepšej ceste za schválením. Republikánsky senátor Marco Rubio vo štvrtok vyhlásil, že daňovú reformu nepodporí pokiaľ nebudú zvýšené daňové benefity na deti. Situáciu môže skomplikovať aj tohtotýždňové víťazstvo demokrata Douga Jonesa nad republikánskym kandidátom Royom Moorom. Ak sa hlasovanie o daňovom zákone nestihne uskutočniť pred Jonesovým nástupom do Senátu, republikáni sa budú musieť spoľahnúť iba na najtesnejšiu väčšinu 51-49. Opatrná rétorika ECB a obavy o pretrvávajúcu nízku infláciu nevyvolali na európskych trhoch pozitívnu náladu. Euro Stoxx 50 stratil od začiatku týždňa až 0,98%. DAX 30 si odpísal 0,65% a CAC 40 stratil 0,78%. Nedarilo sa ani japonskému indexu Nikkei 225. Stratil 0,51%. Čínsky Shanghai (+0,07%) a juhokórejský KOSPI (+0,22%) mierne posilnili.

FOREXOVÝ TRH

Najobchodovanejší menový pár EUR/USD sa tento týždeň vyznačoval vysokou volatilitou. Začiatkom týždňa euro posilňovalo na úkor dolára a tento rast akceleroval v stredu po zasadaní FEDu a slabších inflačných dátach z USA. Euro vystrelilo nad 1,18 EUR/USD. Po zasadaní ECB a Draghiho obavách o pretrvávajúco nízku infláciu sa však tento trend obrátil a euro začalo naopak oslabovať, čím sa menový pár EUR/USD dostal prakticky na úroveň z konca minulého týždňa – 1,1784 EUR/USD. Zaujímavý vývoj sme videli tento týždeň aj na menovom páre EUR/GBP. Britskí poslanci v stredu prijali pozmeňovací návrh k tzv. zákonu o brexite, ktorí im dáva právomoc schváliť alebo zamietnuť konečnú podobu dohody medzi Spojeným kráľovstvom a Európskou úniou o vystúpení z Únie. Trhy nejakú dobu nevedeli ako na túto správu reagovať – na jednej strane možno toto hlasovanie interpretovať ako oslabenie a politickú prehru Mayovej, na druhej strane však zvyšuje šance, že konečná dohoda bude mäkšia, keďže rebélia prišla zo strany proeurópskych poslancov. Libra nakoniec posilnila voči euru o 0,3%. Turecká líra zažila po menšom ako očakávanom zvýšení sadzieb centrálnou bankou najväčší pokles za posledných šesť týždňov. Bitcoinové futures mali tento týždeň svoj debut na Wall street. Počas prvého dňa obchodovania na CBOE vyleteli hore až o 26%, čím vyvolali dve dočasné zastavenia obchodovania na upokojenie trhu.

DLHOPISOVÝ TRH

Výnosy na gréckych dlhopisoch pokračovali aj tento týždeň v poklese. Na 10-ročných vládnych dlhopisoch klesli o 39 bázických bodov na 4,13% a na 2-ročných o 43 bázických bodov. Európske ani americké dlhopisy nezaznamenali výrazné pohyby ani napriek zasadaniam centrálnych bánk.. Na 10-ročných amerických vládnych dlhopisoch poklesli výnosy o 2 bázické body. Na obdobných nemeckých dlhopisoch narástli o jeden bázický bod.

KOMODITNÝ TRH

Utorková explózia plynového terminálu v Rakúsku, ktorá dočasne prerušila dodávky plynu do niekoľkých krajín, viedla k prudkému nárastu veľkoobchodných cien plynu v dotknutých krajinách. Na talianskom veľkoobchodnom trhu s dodávkami plynu v deň výbuchu stúpli ceny až o 97 percent na rekordných 47 eura za megawatthodinu. Komoditné kontrakty na zemný plyn poskočili v priebehu dňa o 4%. Ropa tento týždeň naopak mierne oslabila, WTI klesla o pol percenta na 57,04$/bbl a Brent stratila 0,14%. Darilo sa však kovom – drahým aj priemyselným. Zlato a striebro poskočili takmer zhodne o 0,7%, platina získala až 3,2%, meď 3,16% a hliník posilnil o 2,03%. Z poľnohospodárskych komodít sa darilo iba bavlne (+2,18%) a pšenici (+0,77%). Ryža (-2,9%), sója (-2,22%), biely cukor (-1,99%), káva (-1,22%) a kukurica (-1,1%) pokračovali v minulotýždňovom oslabovaní.

Majte prehľad o stave svojich investícií

Prihláste sa do klientskej zóny, kde nájdete komplexný prehľad svojich investícií.

Prejsť do klientskej zóny