8. decembra 2017 • Týždenný komentár

Prielom v rokovaniach o Brexite

Britská premiérka Mayová a predseda Európskej komisie Juncker sa v piatok ráno, po dramatickom týždni plnom zvratov a posúvania deadlinov, dohodli na všetkých sporných bodoch, ktoré bránili posunu rokovaní o brexite do ďalšej fázy.

Ešte v pondelok, ktorý bol pôvodne označený za „deadline“ pre doriešenie všetkých sporných bodov, vyzerala situácia beznádejne. Premiérka Mayová oznámila po obede s Junckerom, že rokovania zlyhali na otázke írskej hranice. Obe strany však signalizovali ochotu dohodnúť sa a tak bol pôvodný deadline o niekoľko dní posunutý na posledný možný dátum pred decembrovým samitom európskych lídrov. Otázka írskej hranice, na ktorej viazli rokovania, je obzvlášť komplikovaná a vyžadovala zosúladenie troch protichodných záujmov. Írsko trvalo na tom, že medzi Severným Írskom, ktoré je súčasťou Británie a Írskou republikou nemôže byť po brexite pevná fyzická hranica s hraničnými kontrolami. To by však bolo možné, iba ak by Severné Írsko ostalo súčasťou jednotného trhu a colnej únie EÚ, napriek tomu, že ho chce Veľká Británia opustiť. Jediný možný spôsob ako zachovať bezhraničnú zónu medzi Severným Írskom a zvyškom ostrova by tak bolo udeliť Severnému Írsku výnimku a ponechať mu členstvo v jednotnom trhu EÚ a colnej únii, napriek tomu, že ich zvyšok Británie EÚ opúšťa. Proti takémuto riešeniu sa však stavala najväčšia severoírska strana DUP, ktorej hlasy potrebuje Mayová na udržanie väčšiny v parlamente. Zároveň by takéto riešenie znamenalo riziko, že podobnej výnimky sa budú dožadovať aj Škótsko a Londýn. Aj napriek všetkým komplikáciám a zložitosti problému však Mayová v piatok ráno oznámila, že na poslednú chvíľu došlo k dohode, ktorá je akceptovateľná pre všetky strany. Zaviazala sa, že medzi Severným Írskom a zvyškom ostrova nebude pevná hranica. Ďalšie detaily dohody však zatiaľ nie sú jasné. Obe strany sa popri írskej hranici dohodli aj na ďalších dvoch sporných bodoch, ktoré bránili posunu rokovaní do ďalšej fázy – práva občanov EÚ žijúcich v Británii a finančné záväzky Británie voči EÚ. Británia vo väčšine otázok ustúpila EÚ. Rokovania sa tak môžu po decembrovom samite EÚ konečne posunúť k budúcej podobe obchodných vzťahov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom. Mimo starého kontinentu pritom tento týždeň taktiež nebola núdza o dramatický politický vývoj. Napätie medzi Severnou Kóreou a USA opäť eskalovalo až na „pokraj jadrovej vojny“ po tom, ako Spojené štáty tento týždeň začali spoločné vojenské cvičenie s Južnou Kóreou len niekoľko dní po úspešnom severokórejskom teste dosiaľ najpokročilejšej medzikontinentálnej balistickej rakety schopnej niesť jadrovú nálož. Trump zároveň popudil arabské krajiny, vrátane regionálnych spojencov ako Saudská Arábia, vyhlásením, že USA bude považovať za hlavné mesto Izraelu sporný Jeruzalem a presídli tam aj svoju ambasádu. Politické benefity tohto kroku sú nejasné, riziko je obrovské.

AKCIOVÝ TRH

Americké akcie zaznamenali tento týždeň mierny pokles aj napriek schváleniu daňovej reformy americkým Senátom. Index S&P 500 stratil 0,2%, Dow Jones si odpísal 0,08% a tradične najvolatilnejší Nasdaq prišiel o 0,51%. Zaujímavé bolo pritom, že väčšina akcií poklesla už v pondelok, tesne po toľko očakávanom schválení daňovej reformy Senátom. Hovorilo sa o obavách z príliš prudkého rastu akcií v predchádzajúcich dňoch ako aj tradičnom vyberaní ziskov pred koncom roka. V priebehu týždňa tiež vyšlo najavo, že v daňovom zákone bude ešte možno nutné urobiť niektoré zmeny a tak konečný zoznam jeho dopadov na podniky stále nie je jasný. Zaujímavé je, že eskalácia napätia medzi Severnou Kóreou a USA sprevádzaná aj ostrými vyhláseniami oboch krajín, nemala na americké akciové trhy už prakticky žiadny vplyv. Ešte pred niekoľkými mesiacmi pritom podobné eskalácie spôsobovali aspoň krátkodobý prepady akcií a presun peňazí do tzv, bezpečných prístavov. Teraz sa však nič také nestalo. Trhy si rýchlo zvykajú na nové riziká. Európskym akciovým trhom, povzbudenými silnými makroekonomickými dátami, sa tento týždeň darilo výrazne lepšie. Euro Stoxx 50 si od začiatku týždňa pripísal 1,29%, francúzsky CAC40 posilnil o 1,26% a nemecký DAX 30 až o 1,43%. O 0,28% si polepšil aj britský FTSE 100 i napriek dráme s brexit rokovaniami. Ázijským trhom sa naopak nedarilo. Najviac strácali japonský Nikkei 225 (-1,41%) a čínsky Shaghai (-1,37%). V súvislosti s čínskymi akciami začína investorov znepokojovať skutočnosť, že hoci Shanghai index celkovo narástol za posledné dva roky o 24%, väčšina firiem v indexe oslabila. Celý rast bol tak ťahaný iba niekoľkými firmami, ktoré výrazné prekonávali trh.

FOREXOVÝ TRH

Dráma s brexit rokovaniami mala pochopiteľne vplyv na britskú libru, ktorá sa tento týždeň vyznačovala zvýšenou volatilitou. Klesala a stúpala podľa toho, ako sa menili šance na posunutie rokovaní do ďalšej fázy. V piatok ráno po oznámení dohody začala libra prudko posilňovať. V priebehu doobedia poskočila voči euru až o 0,9%. Voči euru posilnil tento týždeň aj americký dolár, posilnený daňovou reformou, a to o 1,03% na úroveň 1,1779 EUR/USD. Euro naopak posilnilo voči kanadskému (+0,37%) a austrálskemu (+0,31%) doláru . Centrálne banky oboch krajín tento týždeň na svojich zasadnutiach ponechali úrokové sadzby nezmenené a celkovo zvolili vo svojich vyhláseniach veľmi opatrný tón. Obe meny reagovali oslabením. Šialený týždeň má za sebou Bitcoin, ktorý v priebehu týždňa posilnil o neuveriteľných 30%, čím prelomil hranicu 15 000 USD.

DLHOPISOVÝ TRH

Na dlhopisovom trhu bolo tento týždeň pomerne pokojne. Výrazný pohyb sme videli iba na gréckych dlhopisoch. Výnosy na 10-ročných gréckych vládnych dlhopisoch tento týždeň klesli o 67 bázických bodov, čím sa dostali na osemročné minimum pod hranicu piatich percent. Na 2-ročných dlhopisoch poklesli výnosy o 25 bázických bodov. Grécku pomohla séria pozitívnych makroekonomických dát a predbežná dohoda s medzinárodnými veriteľmi – EÚ a MMF – na predbežnej podobe reforiem, ktorá Grécku otvára dvere pre opustenie záchranného programu v auguste budúceho roku.

KOMODITNÝ TRH

Takmer všetky komodity skončili tento týždeň červených číslach. Jednou z hlavných príčin bolo pomerne značné posilnenie amerického doláru. V prípade priemyselných kovov však výrazne zavážili aj obavy o čínsky dopyt. Meď zažila v priebehu týždňa najväčší pokles za tri roky. Stratila až 4,08%. Výrazné straty zaznamenali aj platina (-4,9%) a hliník (-3,23%). Zlato (-2,27%) a striebro (-3,57%) takisto obnovili klesajúci trend i napriek eskalácii napätia so Severnou Kóreou. Ropa tento týždeň poklesla z niekoľkomesačných maxím. Stredajšie dáta ukázali prekvapivý nárast amerických zásob ropy a obnovili staré obavy, že akýkoľvek výraznejší nárast ceny ropy, podporí americkú produkciu z nekonvenčných zdrojov. Ropa WTI klesla o 2,86% na 56,69$/bbl a Brent stratila 2,4%, čím spadla na 62,2$/bbl. Spomedzi poľnohospodárskych komodít zaznamenalo najväčší pokles kakao (-7,6%), káva (-5,25%), pšenica (-4,89%) a biely cukor (-4,47%).

Majte prehľad o stave svojich investícií

Prihláste sa do klientskej zóny, kde nájdete komplexný prehľad svojich investícií.

Prejsť do klientskej zóny