Japonsko: Čo sa stalo s krajinou vychádzajúceho slnka?
Ako to začalo?
Po druhej svetovej vojne bolo Japonsko doslova zničené a ekonomika krajiny sa ocitla v troskách. Prvé roky po vojne boli pre Japonsko ťažké, ale nakoniec sa dostali k moci lídri s odvážnymi plánmi. Po ich nástupe prišlo k liberalizácii ekonomiky a zaviedli sa významné politické a ekonomické reformy. Výrazne sa znižovali dane, podporovali sa investície a samotný národ sa chcel postaviť na nohy. Áno, veľkú úlohu v ekonomickom raste krajiny zohrala práve pracovitosť Japoncov. Z Japonska sa po vojne dokonca stala parlamentná demokracia a ekonomika začala na všetky prijaté zmeny reagovať pozitívne. Postupne sa menila aj štruktúra hospodárstva, ktorá sa presúvala z poľnohospodárstva do priemyselného a ťažobného sektora, neskôr do nových technológií. **Krajina vychádzajúceho slnka bola v týchto časoch preslávená rýchlym rastom ekonomiky a zavádzaním inovácií, ktoré neustále zvyšovali produktivitu práce a prispievali k rastu exportu.**A práve export Japonska začal znepokojovať svetovú jednotku USA. Na jednej strane bol takmer slobodný export z Japonska a na druhej strane regulovaný import do Japonska. Američania sa začali obávať o svoju obchodnú bilanciu dosahujúcu neustále väčší deficit. Spojené štáty si však do istej miery mohli za negatívnu obchodnú bilanciu sami, pretože mali v danom čase vysoké úrokové sadzby, čo dodávalo americkému doláru veľkú silu. Import do krajiny sa vďaka silnému doláru neustále zvyšoval a export naopak trpel. Americký obchodný deficit sa časom zväčšoval, a to nie len s Japonskom, ale aj s Nemeckom. Nakoniec sa tlak na amerických predstaviteľov natoľko vystupňoval, že iniciovali dohodu medzi krajinami G5 (USA, Japonsko, Nemecko, Francúzsko a Anglicko) pod názvom Plaza Accord.
Plaza Accord
Vznikla v roku 1985 a zaviazala krajiny ku zmenám v ekonomikách. Išlo hlavne o znižovanie verejných deficitov, liberalizáciu kapitálových trhov a odstraňovanie obchodných prekážok. Nové politiky mali pomôcť znížiť silu amerického dolára a v prípade potreby ho oslabiť aj pomocou menových intervencií. USA malo krotiť silu dolára aj tým, že obmedzia jeho predaj a ostatné krajiny mali dolár predávať. Okrem toho sa mali prispôsobovať úrokové sadzby v krajinách G5 podľa potreby. Spoločné kroky nakoniec zaúčinkovali až príliš a americký dolár oslabol o takmer 50 %, čo naozaj znížilo obchodný deficit USA, nakoľko japonským a nemeckým spotrebiteľom vzrástla kúpna sila na americkom trhu. Na druhú stranu to spôsobilo výrazné šoky pre domácich podnikateľov v Japonsku, keďže táto skutočnosť znížila ich konkurencieschopnosť na americkom trhu. Japonské domácnosti a podnikatelia situáciu využili a za výrazne posilnený jen nakúpili firmy, nehnuteľnosti a tovary v zahraničí.
Louvre Accord
Samozrejme, Japonsku sa výrazné posilnenie jeho meny nepáčilo a chceli s tým niečo urobiť. Predstavitelia Japonska počítali s posilnením jenu o približne 20 %, no rozbehnutý vlak pod názvom Plaza Accord sa nedal zastaviť. Nepomohla ani ďalšia dohoda Louvre Accord (1987), ktorá mala zastaviť rast jenu a oslabovanie dolára. Dohody Louvre Accord sa zúčastnili pôvodní členovia G5 a Kanada. Opäť sa mali uskutočniť podobné zásahy do ekonomiky ako pri Plaza Accord. Snaha nepriniesla požadovaný výsledok a japonský jen našiel svoje dno o približne 70 % nižšie. Môžeme sa len domnievať, ako veľmi tento nezvládnutý experiment dvoch dohôd prispel ku vzniku recesie v Japonsku. Hroziace protekcionistické opatrenia zo strán vyspelých štátov mohli však dopadnúť ešte horšie. Každopádne, menové experimenty ku vzniku ekonomickej krízy v Japonsku jednoznačne prispeli. V prípade, že by Japonsko a Nemecko nepristúpilo na Plazza Accord, mohlo dôjsť k ešte väčšej nestabilite v globálnej ekonomike a zo strany USA ku vyššie spomínaným protekcionistickým opatreniam na ochranu hospodárstva. To znamená zavádzanie obchodných prekážok až embárg na tovar z Nemecka a Japonska. **Ochranné opatrenia by následne začali používať ďalšie a ďalšie krajiny, v dôsledku čoho by došlo k poškodeniu medzinárodného obchodu. V krajnom prípade by sa nielen že zastavil ekonomický rast krajín, ale mohla by nastať globálna kríza, ktorá by zvýšila nezamestnanosť a znížila produktivitu práce.**Nikto si pravdepodobne neprial neriadený scenár, a preto najbohatšie a najvyspelejšie krajiny pristúpili na dohodu, ktorá mala vyriešiť svetové nerovnováhy riadene. Japonsko v tejto dobe vyvážalo až 40 % exportu do USA, preto obchodná vojna s Američanmi nebola vítaná. Experiment teda nedopadol podľa predstáv Japoncov a japonský jen sa už nikdy nevrátil na zamýšľanú úroveň.
Bolo Japonsko naozaj ekonomickým zázrakom?
Tesne pred začiatkom krízy v 90. rokoch bolo japonské hospodárstvo druhé najväčšie na svete. Od roku 1960 až do roku 1995 vzrástla ekonomika Japonska zo 44,31 mld. USD na 5,55 bil. USD (+12 425 %). V rokoch 1987 až 1997 malo Japonsko dokonca vyššie HDP na obyvateľa než USA. Všetko sa však postupne menilo s príchodom ekonomickej recesie, ktorá je známa pod názvom stratená dekáda.
Táto finančná kríza sa dnes často prirovnáva k poslednej finančnej kríze z roku 2008, pretože mala viacero spoločných čŕt ako extrémny nárast cien nehnuteľností a „šialené“ zadlžovanie podnikov a domácností. Bežne sa stávalo, že banky poskytli na financovanie nadobudnutia nehnuteľnosti sumu prevyšujúcu jej hodnotu. **Vychádzali z toho, že onedlho bude založené aktívum drahšie ako poskytnutý úver.**Tesne pred krízou bolo na Japonskom trhu viacero bublín, ktoré nakoniec doslova praskli a uvrhli Japonsko do niekoľkoročnej krízy. Krajina vychádzajúceho slnka sa v podstate doteraz nespamätala z tohto šoku a z veľkej časti žije zo zašlej slávy. Japonským elitám nepomohol ani menový experiment, z ktorého si krajina dodnes nenašla cestu von.
Stratená dekáda
Po úspešnom oslabení amerického dolára v roku 1985 sa v Japonsku začali ozývať hlasy, ktoré sa kriticky vyjadrovali k neustálemu rastu japonského jenu. Dôvod bol jednoduchý. Japonsko po posilnení svojej meny začalo byť čoraz menej atraktívne pre zahraničný odbyt. Dohoda oslabenia dolára a posilnenia jenu sa totižto vymkla spod kontroly a jen sa dostal na nežiadúcu úroveň. Predstavitelia menovej politiky v Japonsku, ako aj vláda, reagovali panicky.
**Japonská centrálna banka sa snažila oslabiť jen uvoľnenou menovou politikou a vláda navyšovala investície. Tento kokteil sa ukázal ako smrteľný a doviedol Japonsko k extrémnej cenovej bubline, ktorá po spľasnutí vyvolala ekonomickú krízu. V tom čase sa hlavný japonský akciový index pohyboval o 200 % vyššie ako pred dohodou Plazza (1985 - 1990) a japonský jen posilnil o viac ako 60 % voči americkému doláru. Pre ilustráciu závažnosti situácie: trhová hodnota japonských akcií bola dvojnásobná oproti americkým, pričom japonské HDP bolo približne o polovicu menšie. Po spľasnutí bubliny dosiahli straty na aktívach viac ako 10 bil. USD, čo predstavovalo približne trojnásobok HDP Japonska. Nehovoriac o nehnuteľnostiach, ktoré dosahovali dvojnásobnú trhovú hodnotu oproti americkým, pričom rozloha Japonska predstavuje necelé 4 % z rozlohy USA. Japonsko vďaka bubline stratilo jednu dekádu a už nikdy sa nevrátilo na rovnakú trajektóriu rastu ako predtým.
Abenomika
Tento dovtedy nezvyčajný štýl riadenia ekonomiky vznikol na základe už zosnulého japonského premiéra Šinzóa Abeho, ktorý bol násilne zabitý atentátnikom (08.07.2022). Bývalý premiér viedol krajinu v obdobiach 2006 - 2007 a 2012 - 2020. Práve počas svojho druhého obdobia realizoval extrémne uvoľnenú menovú politiku, fiškálne stimuly (10,3 trilióna JPY) a štrukturálne reformy ako zvýšenie spotrebnej dane, zníženie deficitu, zmeny vo vzdelávaní alebo integrácia väčšieho počtu žien na trh práce a mnoho ďalších. Cieľom bolo dať japonskej ekonomike „facku“ a zobudiť ju zo spánku, respektíve oprášiť zašlú slávu.
Zmeny mali naozaj pozitívny vplyv na japonskú ekonomiku, keďže sa pretavili do nominálneho rastu HDP a rovnako sa podarilo stabilizovať rast dlhu krajiny, čo predstavovalo horúci problém niekoľkých desaťročí. **Taktiež sa dosiahlo oslabenie japonského jenu o viac ako 20 %. Avšak želaný efekt vo forme zlepšenia obchodnej bilancie to neprinieslo, pretože mnohé spoločnosti v Japonsku predávajú do zahraničia svoje produkty v cudzích menách.**Japonsko zaznamenalo aj pokles nezamestnanosti zo 4 % na 3,7 % a akciový trh reagoval na zmeny pozitívne, pričom okamžite vzrástol o takmer 60 %. Slabšia mena však neprospievala dovozu surovín, od ktorých je Japonsko do veľkej miery závislé, keďže nemá veľké nerastné náleziská. Neskôr však všetky spomínané zmeny prestali pomáhať rastu ekonomiky a stimulácia ekonomiky mala viac-menej len krátkodobý efekt.
Súčasnosť
Japonsko si napriek všetkým ekonomickým ranám v histórii dokázalo udržať silnú pozíciu vo svete. Je členom skupiny G7, čo samo o sebe hovorí, že patrí medzi najvplyvnejšie a najvyspelejšie krajiny vo svete. **Okrem toho je Japonsko treťou najväčšou ekonomikou na svete, a teda ani stratená dekáda razantne nezhoršila pozíciu jeho ekonomiky, ktorú predbehla Čína.**Japonský jen dokonca stále zastáva pozíciu rezervnej meny a v koši rezervných mien mu patrí 7,59 % podiel, pričom najsilnejšiu pozíciu má stále americky dolár (43,38 %). Je nutné dodať, že Japonsko má veľmi nízku nezamestnanosť na úrovni 2,5 %, aj keď zamestnanosť dosahuje 61,30 %, čo predstavuje približne zamestnanosť pred stratenou dekádou. Celý svet sa dnes trápi s vysokou infláciou, no Japonci sú výnimkou. Miera inflácie v krajine je aktuálne na úrovni 3 %. Veľkým tŕňom v oku však stále ostáva gigantický dlh vo výške 266,2 % z HDP. Dlh vzrástol na dnešnú úroveň po odchode expremiéra Abeho, ktorý ho dokázal dlhé roky držať pod „kontrolou“. Jeho ďalší nárast má však na svedomí hlavne pandémia.
**Ceny nehnuteľností v Japonsku sa ani po približne troch dekádach a extrémne uvoľnenej menovej politike nedokázali vrátiť na svoj vrchol z roku 1991, kedy spľasla jedna z najväčších finančných bublín v histórii ľudstva. To isté platí pre japonské akcie, ktorým do vrcholu z roku 1990 chýba viac ako 40 %. A ako by toho nebolo dosť, krajina sa už dlhšie trápi so stagnujúcou krivkou populácie a s najprestarnutejším obyvateľstvom na svete, čo bez pochýb bude ovplyvňovať ďalší ekonomický rast Japonska.**Vďaka neutíchajúcej uvoľnenej monetárnej politike oslabuje aj menový kurz jenu, keďže centrálne banky po celom svete neúnavne zdvíhajú úrokové sadzby. Japonský jen len počas aktuálneho roka oslabol voči americkému doláru o 30 % a ocitol sa na 32-ročnom minime. Japonská centrálna banka namiesto zdvíhania úrokových sadzieb zvolila cestu menových intervencií na trhu. Posledný zásah sa uskutočnil na úrovni okolo 152 jenov za dolár.
Čo čaká krajinu vychádzajúceho slnka?
Japonsko potrebuje opäť silného lídra a asi silnejšieho než kedykoľvek pred tým. Zmeny sú potrebné nie len v monetárnej a fiškálnej politike, ale aj v ďalších oblastiach. Na naštartovanie ekonomiky by bolo vhodné znížiť vysoké dane, avšak krajina je priveľmi zadlžená a len ťažko sa bude hľadať spôsob, ako túto úlohu zvládnuť. Kľúčové je prilákať priame zahraničné investície a otvoriť krajinu zahraničnej pracovnej sile, keďže s populačnou krivkou Japonska to naozaj nevyzerá dobre. Problémom Japonska je aj silná konkurencia v Ázii, ktorá v podstate počas ekonomického zázraku krajiny neexistovala. Japonsko dnes musí súťažiť s Čínou a celou juhovýchodnou Áziou (ASEAN), pričom tieto krajiny zažívajú silný rast hospodárstva a Japonsko im vie prioritne konkurovať „len“ kvalitou výrobkov, ale nie ich cenou. Ekonomika je postavená na vysokej pridanej hodnote. Vo výrobnom sektore sa zameriava na elektrotechniku, automobilový priemysel alebo vyspelé technológie. Prirodzene väčšina populácie pracuje v službách, tak ako v každej vyspelej krajine. Krajina vychádzajúceho slnka má preto dostatok predpokladov na svoj reštart.
Upozornenie Všetky texty, obrázky, grafiky a ostatné objekty umiestnené v tomto dokumente sú chránené autorskými právami a bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti Sympatia Financie, o.c.p., a.s. sa obsah tohto dokumentu nesmie kopírovať, šíriť, meniť ani poskytovať tretím osobám. Tento dokument obsahuje iba všeobecné informácie. Spoločnosť Sympatia Financie, o.c.p., a.s. prostredníctvom tohto dokumentu neposkytuje žiadne odborné poradenstvo alebo služby a nenesie zodpovednosť za akúkoľvek škodu, ktorá vznikne priamo alebo nepriamo v súvislosti s akoukoľvek osobou, ktorá sa spolieha na tento dokument.