Balkán: Investičná príležitosť tejto dekády
Z analýz vyplynulo, že táto oblasť trpí výrazným nedostatkom kvalitných logistických centier, na ktoré sme sa následne zamerali. Skladové priestory sa teda javili ako ideálna investícia do nehnuteľností na Balkáne. Chorvátsko a Slovinsko považujeme za potenciálnych ekonomických tigrov Balkánu so strategickou polohou. Krajiny sa rýchlo rozvíjajú a v roku 2021 rástla slovinská ekonomika o 8,1% a chorvátska o 10,2%, pričom by mali patriť aj v nasledujúcich rokoch medzi krajiny EÚ s najvyšším rastom HDP. Obom štátom sa darilo bojovať aj s nezamestnanosťou a Chorvátsko ju znížilo v priebehu 8 rokov z úrovne 22% na 6,5% a Slovinsko zo 14% na 5,9%. V oboch krajinách žije veľa mladých, pracovitých a vzdelaných ľudí, ktorí budú a sú „hnacím motorom“ pre ekonomiku. Dnes preto nemáme žiadne pochybnosti o správnosti minulých rozhodnutí a naše aktivity plánujeme v najbližšom období na Balkáne ešte zintenzívniť. Samozrejme, nikdy neuspokojíme a neustále budeme vyhľadávať najlepšie príležitosti pre návratnosť investícií.
E-commerce a deglobalizácia, príležitosť pre Balkán?
Pandémia koronavírusu podporila rast E-commerce (elektronického obchodu) a vojna na Ukrajine vytvorila tlak na veľké podniky, ktoré sú nútené geograficky diverzifikovať výrobu a skladové priestory. Spoločnosti v reakcii na tieto geopolitické výzvy aj reálne konajú a vyhľadávajú potenciálne lokality na presun z rizikových krajín do členských štátov EÚ a NATO (Severoatlantickej aliancie). Podľa nás budú Chorvátska a Slovinská ekonomika z týchto zmien profitovať, čomu nasvedčujú aj ekonomické predikcie medzinárodne rešpektovaných inštitúcií. Firmy dlhšie obdobie pociťovali, že musia začať s rozdeľovaním rizika, ale doteraz nekonali. Tlak na reakciu sa neustále zvyšuje. Deglobalizácia však nenastane úplne doslovne, no predsa len dôjde k narušeniu určitých zabehnutých vzťahov vo svetovom obchode. Výraznejšie sa začne myslieť na možné problémy v geopolitických súvislostiach, ktoré nebude nikto podceňovať. Zvýšený dopyt po diverzifikácii zo strany spoločností v Chorvátsku a Slovinsku pociťujeme už aj my, a preto im chceme v tejto kríze pomôcť.
Ďalším „palivom“ logistických centier je spomínaný E-commerce, ktorý zažil výrazný skok hlavne v období pandémie. Ani po odznení pandémie sa neráta s ochladením tohto segmentu a rastový trend bude aj naďalej pokračovať, pričom aktuálne dosahuje 19,6% z celkového maloobchodného predajov vo svete. Potenciálny rast ostáva teda stále obrovský a tomu nasvedčujú aj odhady. Tie očakávajú nárast E-commerce na úroveň 24,5% zo všetkých maloobchodných predajov do roku 2025. V absolútnom vyjadrení sa počíta s rastom sektoru E-commerce o takmer 2,5 bilióna USD. Z toho usudzujeme, že táto dekáda je pre E-commerce kľúčová a je pravdepodobné, že elektronický predaj bude neustále narastať až sa nakoniec stane dominantným. K tomuto scenáru sa prikláňa aj veľa štúdií a jasne ukazujú, že mladšia generácia uprednostňuje online nákup pred klasickým osobným.
Geografické výhody
Chorvátsko aj Slovinsko majú veľmi dobre vybudovanú dopravnú infraštruktúru a prístup k moru, čo predstavuje pre logistické centrum veľký benefit. Okrem toho ide o krajiny s nižšími nákladmi na mzdy než v západnej Európe, čím získavajú ďalšiu konkurenčnú výhodu. Prístupom na Jadranské more sa ich pozícia vylepšuje, keďže lode využívajúce severské prístavy musia oboplávať celý sever Európy, aby sa dostali k Suezskému prieplavu. Naopak Slovinsko a Chorvátsko majú priamy prístup z Jadranského mora do Stredozemného mora a cez Suezský prieplav otvorenú cestu do Ázie.
Menové a bezpečnostné riziká
Slovinsko sa radí medzi krajiny Schengenského priestoru a eurozóny, čo zlepšuje jeho postavenie v doprave a odstraňuje kurzové riziko. Chorvátsko splnilo prísne podmienky vstupu do eurozóny a v nasledujúcich mesiacoch príjme euro. Zároveň sa zaradí k členom Schengenu. Týmito krokmi sa aj v Chorvátsku odstránia problémy s kurzovým rizikom a s preplnenými hranicami, keďže Schengenský priestor je vo väčšine prípadov bez kontrol. Čo sa týka bezpečnosti, v neistých časoch, kedy si svetové mocnosti ako Rusko dovoľujú na slabšie a menšie štáty, je kľúčové pôsobiť v krajinách s bezpečnostnými zárukami a politickou stabilitou. Sem jednoznačne patrí Chorvátsko a Slovinsko. NATO a EÚ sú garantom ich bezpečnosti a politického smerovania. Medzi silných členov NATO patrí väčšina členov EÚ a USA, Kanada a Turecko. Útokom na Chorvátsko alebo Slovinsko by sa aktivoval článok zaväzujúci všetkých členov NATO prísť týmto krajinám pomôcť. Vojenské ohrozenie týchto krajín je vysoko nepravdepodobné a „šialené“.
Naše projekty na Balkáne
Aktuálne máme množstvo rozbehnutých projektov (logistických parkov), ako je Záhreb 2, nadväzujúci na úspešne dokončený Záhreb 1. Zdenična 1 je ďalší projekt v Chorvátsku so strategickou polohou (diaľnica a letisko), Rijeka 1 vznikol ako reakcia na silný dopyt po logistických priestoroch v blízkosti colného terminálu a prístavu. Nakoniec Brnik 2 a 3 je expanzia zóny pri letisku, kde sa takmer vyčerpali vhodné nezastavané pozemky na priemyselnú výstavbu.
Všetky tieto projekty sa môžu pochváliť najmodernejšou výbavou v logistickom segmente a zároveň spĺňajú najprísnejšie environmentálne štandardy. Už dlhšie obdobie prenajímame naše skladové priestory nadnárodným spoločnostiam, ktoré majú najprísnejšie požiadavky na trhu a my dokážeme ich nároky bez problémov uspokojiť. Spomínané projekty disponujú prenajímateľnou plochou v rozmedzí 16 410 m2 až po 112 000 m2, takže ide o skladové priestory až vo veľkostiach šestnástich futbalových ihrísk v štandarde FIFA.
UpozornenieVšetky texty, obrázky, grafiky a ostatné objekty umiestnené v tomto dokumente sú chránené autorskými právami a bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti Sympatia Financie, o.c.p., a.s. sa obsah tohto dokumentu nesmie kopírovať, šíriť, meniť ani poskytovať tretím osobám. Tento dokument obsahuje iba všeobecné informácie. Spoločnosť Sympatia Financie, o.c.p., a.s. prostredníctvom tohto dokumentu neposkytuje žiadne odborné poradenstvo alebo služby a nenesie zodpovednosť za akúkoľvek škodu, ktorá vznikne priamo alebo nepriamo v súvislosti s akoukoľvek osobou, ktorá sa spolieha na tento dokument.