Aký dopad bude mať automatizácia a robotizácia na svet?

Ako je na tom Slovensko?

Slovensko sa opäť zaradilo medzi najhorších a podľa odhadov analytikov je u nás v ohrození približne 44 % pracovných miest. Zaujímavosťou je, že zániku pracovných miest sú viac vystavení muži než ženy. Muži dosahujú riziko straty zamestnania na úrovni 48 %, naopak ženy „iba“ 39 %. Pravdepodobne to bude tým, že muži vo väčšej miere vykonávajú manuálne práce vo fabrikách. Pozoruhodné tiež je, že vysokoškolské vzdelanie žien vo vekovej skupine 25 – 34 rokov unás presahuje 49 %, pričom u mužov v rovnakej vekovej skupine je to približne 29 %. Práve tejto generačnej skupiny sa blížiace zmeny na pracovnom trhu dotknú najviac. Pozitívnou skutočnosťou ostáva, že len 18 % pracovných pozícií, ktoré sú obsadzované vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi, budú vystavené hrozbe zániku. Naopak pozície vhodné pre stredne vzdelaných ľudí sú v ohrození vo výške 53 % a so základným vzdelaním až 54 %. Ak sa pozrieme na priemer vo vekovej skupine 25 – 34 rokov, máme viac vysokoškolsky vzdelanú populáciu ako Nemci, Česi, Maďari, alebo Taliani. Napriek tomu sa Slovensko musí výraznejšie sústrediť na školstvo, ak chceme dobehnúť tých najlepších. Veľkým problémom Slovenska je aj dlhotrvajúci únik mozgov. Tejto otázke sa venoval Inštitút pre verejné otázky v spolupráci s nadáciou ESET. Výsledok je alarmujúci, keďže až 50 % vysokoškolákov a absolventov univerzít plánuje opustiť Slovensko. Našťastie, nie všetci plánujú ostať za hranicami navždy. Nad trvalým odchodom uvažuje 14 % a nad dočasným pôsobením v zahraničí 36 %. Podľa prieskumu je najväčšou motiváciou odchodu do zahraničia sociálno-politický rozmer. Na Slovensku je voči prichádzajúcim technologickým zmenám najviac odolný segment vzdelávania. Toto odvetvie ukazuje vysokú odolnosť a odhaduje sa, že počet ohrozených pozícii v edukácii je vo výške 14 %. Najviac ohrozený je u nás výrobný sektor, a to vo výške 58 %. Problémom ostáva, že Slovensko má pomerne veľkú alokáciu ako pracovnej, tak ekonomickej sily v tomto sektore. Ale aj tu platí, že výrazne viac sú ohrozené pozície vyžadujúce nižšiu kvalifikáciu ako tie, ktoré si vyžadujú vysokoškolské vzdelanie. Dôležité je tiež podotknúť, že pandémia SARS-CoV-2 výrazne urýchlila technologické procesy v digitálnom a reálnom živote. Následkom toho sú inovácie už dnes schopné nahradiť až 25 % pracovných miest na Slovensku.

Aké budú celosvetové dopady?

Pre Severnú Ameriku bol minulý rok rekordným, keďže sa spoločnostiam podarilo zaviesť viac ako 40 000 nových robotov. Avšak, takéto číslo sa nedosiahlo na úkor vyššej nezamestnanosti, ale naopak Spojeným štátom sa darilo počas celého roka znižovať nezamestnanosť. Podobný trend nasadzovania robotov vo firmách je vidieť vo svete plošne a treba rátať s jeho pokračovaním. Napredovať bude hlavne tam, kde výrobný sektor tvorí výraznú časť hospodárstva štátu. Svetová ekonomika aktuálne dosahuje HDP vo výške približne 85 biliónov USD. Len vďaka automatizácii a robotizácii by sa malo toto číslo zvýšiť o 15 biliónov USD do roku 2030. Vďačiť za to budeme výrazne zvýšenej produktivite práce, ktorá nebude trpieť tak vysokou chybovosťou, ako je tomu u ľudí. Aby ľudia dokázali konkurovať technológiám, musia si zvyknúť na častejšiu rekvalifikáciu. Nepretržité zvyšovanie vedomostnej úrovne a častejšia zmena zamestnania bude v budúcnosti bežnou praxou. Na tieto zmeny sa musia všetci aktívne pracujúci ľudia pripraviť a v svojom vlastnom záujme sa im prispôsobiť. Už dnes je pritom každý jeden zamestnanec podľa ustanovení Zákonníka práce povinný sústavne si prehlbovať kvalifikáciu na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve. Historicky si svet prešiel veľakrát priemyselnými revolúciami. Rozdiel je len v tom, že dnes prídu zmeny omnoho rýchlejšie ako v minulosti. V ohrození môže byť až miliarda pracovných miest, ktoré dnes poznáme, a preto sa treba pripraviť na prichádzajúcu transformáciu.

Čaká nás vlna nezamestnanosti?

Určite nie. Svet už veľakrát prešiel mnohými inovačnými prerodmi a práce zatiaľ nikdy neubudlo. Práve naopak. Pravdou však ostáva, že pri každej zmene pribúda hlavne kvalifikovanejšia práca s vyššou pridanou hodnotou. Všetky obmeny mali spoločnú črtu, ktorou bolo znižovanie monotónnej a nudnej práce. Ľudia mnohokrát tieto zmeny odmietali, ale nakoniec sa ukázalo, že to svetu vždy prinieslo vyššiu životnú úroveň.