Environmentálna kríza: Ekonomický pohlaď v kocke
Prírodné katastrofy vo svete
V poslednom období sa začínajú prírodné pohromy prejavovať viac než kedykoľvek predtým. Do určitej miery za to môže bezohľadné správanie ľudí k životnému prostrediu, ale na druhej strane sa deje mnoho prírodných katastrof aj bez nášho pričinenia. Ide hlavne o určité zemepisné pásma, v ktorých sa vyskytovali a vyskytujú záplavy, tajfúny, tornáda alebo zemetrasenia a ďalšie prírodné katastrofy. Prírodné katastrofy pritom zďaleka nie sú ojedinelé. Spomeňme si napríklad na nedávne zemetrasenie v Turecku a Sýrii o sile 7,8 magnitúdy, kde prišlo o život viac ako 50 000 ľudí a škody presiahli 100 mld. USD. Alebo hurikán Fiona, ktorý v priebehu septembra 2022 doslova odrezal státisíce ľudí od elektrickej energie a vody, pričom spôsobil veľké škody na majetku v Portoriku, Dominikánskej republike a v Kanade už ako tropická búrka. Pre predstavu, aká môže byť tropická búrka ničivá, tak v Kanade vytvorila vlny, ktoré zasiahli časť kanadského pobrežia a dosahovali výšku až 15,9 metra, čo je približne výška štvorpodlažnej budovy. Škody tejto katastrofy dosiahli takmer 4 mld. USD.
Ďalšia významná prírodná pohroma sa odohrala na prelome augusta a septembra 2022 v Pakistane, kde monzúnové dažde doslova vytvorili 100 km široké jazero. Vzniknuté záplavy vymazali niekoľko dedín z mapy a vyžiadali si viac ako 1000 obetí. Celkovo sa podľa odhadov záplavy dotkli až 33 miliónov obyvateľov. V Pakistane dosiahli škody historické maximá a prekročili 40 mld. USD. Pakistan je síce veľká krajina, čo sa týka rozlohy a počtu obyvateľov (225 miliónov), patrí však medzi rozvojové krajiny. Jeho HDP dosahuje približne 350 mld. USD, čo je na tak obrovskú krajinu žalostne nízke číslo. Z toho dôvodu krajine s financovaním škôd pomáhali OSN, ako aj MMF.
V akej výške sú celkové škody?
V alarmujúcej. Podľa zaisťovne Swiss Re dosiahla odhadovaná výška všetkých škôd spôsobených prírodnými katastrofami za rok 2022 až 275 mld. USD. Priemerné tempo rastu nákladov na obnovu a odstraňovanie škôd spôsobených prírodnými katastrofami je za posledné roky vo výške 5 až 7 % ročne a nepredpokladá sa jeho spomaľovanie. Okrem toho tu máme aj extrémne horúčavy, vďaka ktorým zaznamenali európske krajiny viac ako 20 000 nadmerných úmrtí. Podľa Národného centra pre informácie o životnom prostredí bol rok 2022 dokonca druhým najhorúcejším v histórii Európy a šiestym v histórii sveta. Európsky rekord drží rok 2020. Globálne otepľovanie je očividné a jeho popieranie tento problém nevyrieši.
Aký je dopad na ekonomiku?
Podľa výskumu spoločnosti Swiss Re môže globálna ekonomika v najhoršom scenári stratiť do roku 2050 až 23 biliónov USD, čo predstavuje pokles hospodárstva o približne 18 %. Najhoršie by na tom boli rozvíjajúce sa regióny ako ASEAN a Afrika, kde môže prísť k takmer 30 % poklesu ekonomík. Najmenej by mali byť zasiahnuté vyspelé krajiny, v ktorých môže ekonomika klesnúť o približne 10 %. Tento scenár je podľa výskumu reálny pri náraste priemernej teploty na planéte o 3,2 stupňa Celzia. Ak by však bola svetom dodržiavaná parížska dohoda, priemerná teplota by mala vzrásť „iba“ o 2 stupne, čo by predstavovalo pokles svetovej ekonomiky o 4,2 %. V tomto prípade by netrpeli výrazne viac ani rozvíjajúce sa regióny, kde by mal byť maximálny pokles o 5,5 %. Najpravdepodobnejší scenár však ráta, že teplota vzrastie o 2 až 2,6 stupňa, a to by mohlo pripraviť globálnu ekonomiku o 11 až 13,9 %.
Dá sa niečo urobiť?
Mnoho vedcov a odborníkov si kladie otázku, ako zastaviť globálne otepľovanie, a tým zvrátiť nežiadúcu zmenu klímy, ktorá zhoršuje prírodné katastrofy. Riešení existuje mnoho, no nedajú sa realizovať ihneď a na 100 %, keďže si vyžadujú značné finančné zdroje, doslova bilióny USD. Medzi najpodstatnejšie riešenia patria obnoviteľné zdroje a vyraďovanie fosílnych palív z nášho života. No sú aj také, ktoré nevyvolajú žiadne náklady, a to napríklad znižovanie spotreby a obmedzovanie plytvania, kde sa len dá.
Okrem toho sa dá predchádzať prírodným katastrofám aj tým, že sa budú stavať priehrady proti záplavám a prestanú sa budovať nehnuteľnosti v rizikových oblastiach. Najpodstatnejšie je striktne dodržiavať Parížsku dohodu, ktorá pojednáva o tom, ako sa svet musí vysporiadať s environmentálnymi zmenami. Avšak, niektoré rozvíjajúce sa krajiny zatiaľ zaostávajú a výrazne ničia životné prostredie. Podieľa sa na tom aj vyspelý svet, ktorý prenáša environmentálnu záťaž mimo svoje územie a tým navodzuje dojem, že ju neprodukuje. Nakoniec si výrobky, ktoré boli vyrobené s veľkou environmentálnou stopou v zahraničí dovezie.
Je Európa bezpečná?
Vo všeobecnosti patrí Európa medzi najbezpečnejšie regióny na svete z pohľadu prírodných pohrôm, ktoré sa tu vyskytujú naozaj iba výnimočne. Tento aspekt je veľmi dôležitý pre podnikateľské prostredie, ako aj pre investície do nehnuteľností. Kto by predsa chcel mať nehnuteľnosť v záplavových oblastiach alebo v regiónoch, kde takmer každoročne dochádza k prírodným katastrofám.
Ako sa vyhnúť riziku?
Už z vyššie uvedeného jasne vyplýva, že najlepšie investície do nehnuteľností sú v geografických lokalitách, kde nedochádza ku klimatickým katastrofám. Preto si pri výbere investície do nehnuteľností okrem iného treba dať pozor aj na ich polohu, rentabilitu, environmentálne a geopolitické riziká. Nie každý však dokáže tieto faktory správne a kvalifikovane vyhodnotiť. Aj z toho dôvodu je pre väčšinu investorov vhodné zvážiť investíciu do realít cez fondy alebo dlhopisy.
UpozornenieVšetky texty, obrázky, grafiky a ostatné objekty umiestnené v tomto dokumente sú chránené autorskými právami a bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti Sympatia Financie, o.c.p., a.s. sa obsah tohto dokumentu nesmie kopírovať, šíriť, meniť ani poskytovať tretím osobám. Tento dokument obsahuje iba všeobecné informácie. Spoločnosť Sympatia Financie, o.c.p., a.s. prostredníctvom tohto dokumentu neposkytuje žiadne odborné poradenstvo alebo služby a nenesie zodpovednosť za akúkoľvek škodu, ktorá vznikne priamo alebo nepriamo v súvislosti s akoukoľvek osobou, ktorá sa spolieha na tento dokument.