EÚ navýši investície do obrany

Posilniť by sa mali aj spoločné nákupy obranných zariadení a investovanie do európskeho priemyslu, aby sa zaistila diverzifikácia dodávateľov. Zbrojársky sektor na tieto správy reagoval rastom na akciových trhoch v Európe a v USA. Francúzsko, ktoré dnes predsedá Rade EÚ, je dlhodobým podporovateľom spoločnej európskej armády. Tá je v terajšej dobe reálnejšia a vyriešila by aj otázku neutrálnych krajín v Únii. Tie nie sú členmi NATO, a preto ich obrana je do veľkej miery na ich vlastných pleciach. Doriešenie tohto rébusu im poskytne vyššiu bezpečnosť a stabilitu. Ústretové môže byť v tejto problematike aj Nemecko, ktoré má veľké slovo v EÚ. Po posledných udalostiach by mohlo podporiť takúto iniciatívu, a tým posilniť bezpečnosť občanov.

Krajiny EÚ zvýšia výdavky na zbrojenie

Únia v posledných rokoch nevnímala geopolitické hrozby. Väčšina štátov sa spoliehala na členstvo v NATO a výdavky na svoju obranu znižovali. V dnešnej situácii už vidíme, že to bola veľká chyba a EÚ sa musí vedieť reálne brániť, ak to bude potrebné. Takmer všetci členovia avizovali navýšenie rozpočtov na minimálnu úroveň 2 % HDP, ktorú si vyžaduje členstvo v NATO. Mnoho štátov, respektíve drvivá väčšina, tento cieľ vôbec nespĺňalo, i keď zo strany USA bolo mnoho výziev na rešpektovanie minimálnej úrovne výdavkov. Štáty EÚ spĺňali požadované dve percentá na zbrojenie naposledy v roku 1993. Následne táto úroveň postupne klesala až do roku 2015, kedy dosiahla svoje historické minimum 1,32 % HDP. Situácia sa v tomto období začala meniť, keďže Ruská federácia anektovala Krym a aj Únia si uvedomila možné riziká. Výdavky začali opätovne rásť, avšak nedosiahli požadovanú úroveň. V roku 2020 dosiahli investície do obrany v EÚ 232,8 miliárd USD, čo je 1,56 % hrubého domáceho produktu. Ak by si členské štáty plnili záväzok aspoň na úrovni 2 %, výdavky by dosahovali približne 300 miliárd USD. USA je takmer jediný člen NATO, ktorý investuje 2 % HDP na obranu a túto hranicu vždy presiahne. Len pre predstavu Ruská federácia minula v roku 2020 na zbrojenie 61,7 miliárd USD (4,26 % HDP) a USA 778,2 miliárd USD (3,74 % HDP). Samozrejme, Rusko vynakladá percentuálne vyšší objem výdavkov na obranu, avšak z omnoho menšieho hospodárstva. USA naopak, percentuálne investuje do armády menej, ale v absolútnej výške to sú dva štátne rozpočty Ruskej federácie. Jednoducho, pokiaľ budú krajiny EÚ členmi Severoatlantickej aliancie, v USA majú veľmi silného spojenca.

Ako sú na tom krajiny V4?

Poľsko investuje do svojej obrany spomedzi krajín V4 najviac a dlhodobo si drží pásmo 1,8 – 2,0 % HDP. Výdavky na obranu Slovenska, Česka a Maďarska sústavne klesali, a to od vstupu do EÚ. Svoje minimum dosiahli v roku 2004, kedy boli pod úrovňou jedného percenta. Následne po vzniknutí napätia na východe Európy v roku 2014, začali aj v týchto krajinách výdavky na obranu stúpať. Nedosiahli však ani požadovanú úroveň 2 % a na svoju obranu minulo v roku 2020 Česko 1,3 %, Slovensko 1,8 % a Maďarsko 1,6 %. V aktuálnej hektickej situácii už takmer všetky štáty oznamujú navýšenie výdavkov na úroveň 2 % a v prípade Poľska až 3 %. Okrem toho sa hovorí aj o možnej finančnej podpore východných krajín EÚ, aby si dokázali zabezpečiť potrebné obranné zariadenia.