Je Rusko v platobnej neschopnosti?

Moskva svojou vojnou na Ukrajine prekročila mnoho hraníc a následky jej konania dopadli aj na finančný sektor. Presne 27. mája mala Ruská federácia uhradiť úroky vo výške 100 mil. USD, avšak nestalo sa tak. Následne začala plynúť 30-dňová ochranná lehota, počas ktorej sa dá dlh dodatočne zaplatiť. Samozrejme, ani 27. júna k vyplateniu sumy nedošlo, pričom Rusko veľakrát prizvukovalo, že peniaze poslali, ale k veriteľom neprišli. Bezproblémový presun financií zabezpečuje Euroclear v Belgicku a k vzniknutej situácii sa vyjadril v takom zmysle, že dodržuje sankcie uvalené na Ruskú federáciu. Moskva teda pravdepodobne peniaze chcela poslať, no vďaka reštrikciám ich nie je možné distribuovať. Výsledok je však to jediné, čo sa vo finančnom svete naozaj počíta. Rusko platobnú neschopnosť poprelo a odkázalo všetkých veriteľov na Euroclear.

Oficiálne sa teda Ruská federácia naozaj ocitla v platobnej neschopnosti. Vyhlásila to ratingová agentúra Moody’s, aj keď podľa sankcií by sa k tomu nemala vyjadrovať. Prehlásiť platobnú neschopnosť nemôže ktokoľvek a väčšinou sa k tomu vyjadrujú tri najrešpektovanejšie ratingové agentúry. Rusko už s touto situáciou skúsenosti má a neocitá sa v platobnej neschopnosti prvýkrát. Naposledy bola Moskva v podobnej situácii v roku 1998, keď prišlo k finančnému kolapsu krajiny a devalvácii domácej meny. Rozdiel bol však v tom, že išlo o dlh v rubľoch. **Situácia podobná tej dnešnej sa udiala pred 100 rokmi, keď Leninova vláda odmietla uznať cársky dlh po boľševickej revolúcii, ktorý bol v cudzej mene.**Rusko má teda bohaté skúsenosti s neplatením záväzkov. Dnes je však situácia predsa len odlišná, a to v tom, že sa svojich dlhov nechcú zriecť ako v minulosti, ale nevedia ich reálne uhradiť. Tvrdé sankcie západu totižto doľahli aj na finančný sektor a politici všemožne usilovali o platobnú neschopnosť Ruskej federácie. Otázkou ostáva, či takáto platobná neschopnosť má reálnu váhu a dá sa to prezentovať ako určité zadosťučinenie.

Zavedené reštrikcie majú v mnohých ohľadoch opodstatnenie a veľký zmysel. Avšak zabrániť plateniu dlhov a následne vyhlásiť platobnú neschopnosť je naozaj malicherné. V klasických platobných zlyhaniach dochádza väčšinou pri bankrote a krajina sa následne na dlhé roky odreže od finančných trhov, keďže stratí dôveru investorov. V prípade Ruska už tento signál nebol potrebný, pretože Moskva sa svojím správaním už od sveta na mnoho rokov odrezala sama. Sankcie v tomto prípade teda netrestajú Rusko, ale skôr veriteľov, ktorí sa k svojim peniazom buď nedostanú, alebo si pár rokov počkajú. Okrem toho, Rusko sa zatiaľ na bankrot nechystá, pretože nerastné suroviny, ktoré v hojnom množstve predáva, sú zatiaľ na rekordných cenách. Od začiatku vojny na Ukrajine do 3. júna Rusko zinkasovalo cez 90 mld. EUR na fosílnych palivách a až 60 % týchto peňazí pochádza od EÚ, pričom najväčším odberateľom z Únie bolo Nemecko. Prakticky odmietame vlastné peniaze, ak bránime Rusom splácať dlhy a zároveň im posielame peniaze za ropu, plyn a uhlie.

Do istej miery sa dá hovoriť o rozdvojenej osobnosti západu. Každý by si mal uvedomiť, že sankcie uvalené západom by mali čo najviac dopadať na Rusko a čo najmenej na západ. Existujúce dlhy by sme mali Rusku umožniť splácať a nové peniaze by sme im nemali požičiavať. Všetky iné bezvýznamné finančné transakcie s Ruskom musia určite ostať zakázané, pokým sa nezmení ich postoj k Ukrajine.

UpozornenieVšetky texty, obrázky, grafiky a ostatné objekty umiestnené v tomto dokumente sú chránené autorskými právami a bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti Sympatia Financie, o.c.p., a.s. sa obsah tohto dokumentu nesmie kopírovať, šíriť, meniť ani poskytovať tretím osobám. Tento dokument obsahuje iba všeobecné informácie. Spoločnosť Sympatia Financie, o.c.p., a.s. prostredníctvom tohto dokumentu neposkytuje žiadne odborné poradenstvo alebo služby a nenesie zodpovednosť za akúkoľvek škodu, ktorá vznikne priamo alebo nepriamo v súvislosti s akoukoľvek osobou, ktorá sa spolieha na tento dokument.