Komoditný šok: Je najhoršie už za nami?
SV nedávnej minulosti sme zažili aj opačnú situáciu, keď ceny komodít výrazne klesali a napríklad ropa sa obchodovala za záporné ceny. Táto bizarná situácia nastala tesne po vypuknutí celosvetovej pandémie. Obchodníci s ropou boli ochotní počas jednej obchodnej seansy platiť odberateľom za to, že si zoberú ich ropu zadarmo. Odpoveď na otázku, z akého dôvodu niekto platí za odber a nie naopak, spočíva v dramatickom poklese dopytu po čiernom zlate, keďže takmer všetky kapacity na jeho vyloženie a spracovanie boli obsadené. Vráťme sa ale späť k doznievajúcej komoditnej kríze. EÚ nebola jediná, ktorá trpela na predražené ceny energetických komodít. Celý svet zápasil s ich vysokými cenami, aj keď niektorí to zvládali lepšie ako iní. Únia však trpela najvýraznejšie, pretože niektoré veľké krajiny z bloku urobili mnoho kritických chýb vo svojom energetickom mixe a následne na to doplatili všetci členovia. Spojené štáty americké dlhodobo varovali EÚ, aby nebudovala neprimerane veľkú závislosť na energetických komoditách z Ruska. Snáď sa EÚ do budúcna poučí a už nikdy nevybuduje priveľkú závislosť na strategických komoditách od jedného obchodného partnera.
Komoditný šok nebol bleskový
Ceny energetických komodít začali výrazne rásť už na jeseň 2021, kedy sa začali naplno rozbiehať ekonomiky po končiacej pandémii. Rusko však taktiež pridalo ruku k dielu a začalo meniť objemy plynu smerujúceho do Únie, čo znepokojovalo obchodníkov na trhoch. Posledným a najväčším spúšťačom komoditného šoku bol útok Ruska na Ukrajinu. Na trhoch s energetickými komoditami, ale aj akciami a dlhopismi nastala okamžitá panika, pretože sa naplnil nepredstaviteľný scenár. **V nasledujúcich dňoch sa uhlie, ropa, plyn a elektrina obchodovali na burzách o desiatky percent vyššie, než pred vypuknutím vojny na Ukrajine. A aby toho nebolo málo, kríza sa v priebehu leta ešte viac prehĺbila a ceny niektorých energetických komodít opäť vzrástli, a to až na historické maximá.**Výnimkou bola jedine cena ropy, ktorá už počas letných týždňov začala postupne klesať. Ceny uhlia sa naopak stabilizovali na historických maximách a ceny elektriny a plynu nezastaviteľne pokračovali v raste. V Európe sa nakoniec elektrina obchodovala na úrovni viac ako 1 000 eur za MWh (YTD ≈630 %) a plyn približne 340 euro za MWh (YTD ≈380 %). Avšak komoditné trhy sa v priebehu konca roka dokázali stabilizovať a ceny z extrémnych úrovní klesli, ale samozrejme ešte nie na predkrízové úrovne.
Prečo mala a má EÚ takmer najvyššie ceny?
Únia sa už dlhšie obdobie snaží postupne prechádzať z fosílnych palív na zelené riešenia. Tento prechod sa však nerealizuje úplne prirodzene, ale hlavne pomocou regulácií. Tie síce prechodu pomáhajú, no tlačia neprirodzene rýchlo konvenčné zdroje energie do ústrania, čo v konečnom dôsledku zaplatia spotrebitelia v podobe krátkodobo vyšších cien energií. Na druhej strane Únia aktuálne nemá dostatok obnoviteľných zdrojov na svoj plynulý chod, a preto neustále využíva fosílne palivá, ktoré si však do veľkej miery dováža zo zahraničia. Následne sa stáva omnoho zraniteľnejšia a citlivejšia na cenové výkyvy ako okolitý svet. Samozrejme, tento tlak na ceny bude ďalšími rokmi klesať spolu s nárastom vlastnej produkcie energie z obnoviteľných zdrojov a poklesom nákladov na ich výrobu.
Prečo bolo najviac paniky okolo plynu a elektriny?
Počas paniky na energetických trhoch sa riešili hlavne ceny plynu a elektriny, naopak výrazne menej ceny ropy a uhlia. Dôvod bol jednoduchý. Plyn sa do EÚ dostával prioritne cez potrubia smerujúce z Ruska. Dnes sú už tieto toky na minimách a dodávky plynu z Ruska sú viac-menej zanedbateľné. Panike dopomohol aj fakt, že pred vojnou bol dopyt po lodiach schopných prevážať plyn a po termináloch schopných ho spracovať výrazne menší. Preto ani neexistoval dôvod mať veľké distribučné kapacity v tejto oblasti. Pri rope je to úplne opačne, väčšina ropy sa do EÚ dostane na tankeroch a cez potrubia prúdi menšia časť. Potrubia do veľkej miery slúžia ako prostriedok na dopravu ropy do rafinérií. **Ďalším veľkým problémom plynu, ale aj uhlia je veľká miera využitia na výrobu elektrickej energie v časoch, kedy treba uspokojiť veľký dopyt po elektrickej energii, čím plyn a uhlie vstupujú do veľkej miery do cenotvorby elektriny. Totižto elektrická energia sa predáva podľa aktuálne najdrahšieho výrobného zdroja. Spotrebovaná elektrina môže reálne pochádzať z lacného zdroja, no cenu aj tak určí najdrahší zdroj produkcie elektrickej energie v danom momente.**A práve tento vzorec a panika na energetických burzách pomohli lacným zdrojom elektrickej energie generovať extrémne zisky. Na prvý pohľad nezmyselný výpočet však má logiku, keďže inak by sa trh s elektrinou zrútil. Nikto by predsa nechcel kupovať elektrinu od najdrahších zdrojov. Následne by došlo k zrúteniu systému, keďže by neexistoval zdroj elektrickej energie, ktorý by pokryl vysoký dopyt v čase najväčšej špičky. Na druhej strane by sa mohol tento vzorec upraviť na výpočet váženého priemeru cien vstupných zdrojov.
A čo iné komodity?
Významné výkyvy cien sa netýkali iba energetických komodít, ale aj kovov, poľnohospodárskych komodít či dreva. Napríklad veľmi žiadaný kov Lítium vzrástol po vypuknutí pandémie o približne 1 100 %, no od konca minulého roka konštantne klesal. Od vrcholu si tento kov odpísal približne 70 %, pričom sa aktuálne obchoduje o takmer 495 % vyššie ako pred pandémiou. Z potravinárskych komodít bolo zaujímavé obilie, ktoré v rovnakom období zdraželo o 128 % a po prvotnom šoku z vojny sa postupne vracia na úroveň pred pandémiou. Pri pohľade na spomínané drevo vyzerá situácia ešte dramatickejšie. Cena dreva reagovala na každú krízu zvlášť a po každom prudkom raste cena korigovala na bežné úrovne. Na komoditných trhoch reagovala cena dreva na vypuknutie pandémie poklesom o takmer 45 % a následným rastom o 400 %. Pri kríze dodávateľských reťazcov to bol nárast o približne 300 % a rovnaký skok spôsobilo aj napätie na Ukrajine a následná vojna, pričom sa aktuálne obchoduje na bežnej úrovni pred pandémiou.
Pripravila sa EÚ na zimu dobre?
Po vypuknutí vojny na Ukrajine Únia neváhala a ihneď začala napĺňať svoje plynové zásobníky. Mnoho skeptikov vtedy predpovedalo, že EÚ bude mať nedostatok plynu. Takéto vyhlásenia určite neupokojovali komoditné trhy a naopak hnali ceny plynu a elektriny do „nebies“. Čierne scenáre sa však nenaplnili, a to aj navzdory vysokým cenám sa napokon podarilo naplniť zásobníky pomocou nových LNG dodávok. Plné zásobníky v kombinácii s pomerne teplou zimou pomohli EÚ prežiť zimu bez najmenších problémov a dokonca vstúpila do novej plniacej sezóny s viac ako 55 % naplnenosťou zásobníkov, pričom aktuálne sú zásobníky naplnené na úrovni 70 %, čo predstavuje dvojmesačný náskok oproti roku 2022.
Aktuálny rok vyzerá pozitívne
Už teraz je jasné, že ani ďalšia zima EÚ neprekvapí, keďže sa kapacity na LNG neustále rozširujú. Nemecko bolo jednou z krajín s najväčšou závislosťou na ruskom plyne, no aktuálne buduje nové LNG stanice na skvapalnený zemný plyn a niektoré už aj spustilo. Zemný plyn nebude chýbať ani Slovensku, pretože vstúpilo do sezóny s rekordnou úrovňou naplnenosti plynových zásobníkov (60 %). Pozitívom je aj neustále klesajúca cena plynu, čo tlačí aj cenu elektriny smerom nadol. Za poklesom stoja noví dodávatelia plynu, úspory domácností a podnikov, regulácie EÚ, výstavba obnoviteľných zdrojov, pokles paniky a minulá zima, ktorá ukázala prispôsobivosť a odolnosť Únie.
Odkiaľ pochádzajú energetické komodity?
Pred vojnou na Ukrajine bola celková energetická závislosť EÚ na Rusku vo výške 24,4 %. Aktuálne klesol dovoz ruských energetických komodít na zanedbateľnú úroveň. Nord Stream 1 a 2 do Nemecka sú nefunkčné a cez ostatné plynovody sú dodávky škrtené. Oproti bežným hodnotám prúdi z Ruska do EÚ o približne 90 % menej plynu. Podobne je na tom aj ropa, ktorej dovoz z Ruska do Únie klesol o viac ako 80 %.
EÚ sa však plánuje úplne odrezať od ruskej ropy a plynu, a preto nahrádza dodávky z iných zdrojov. **Pravdepodobne bude najviac zdrojov prúdiť aj naďalej z USA a Nórska, pričom bude nevyhnutné zapojiť ďalšie zdroje z Blízkeho východu, prípadne Latinskej Ameriky a Kazachstanu. Dostať však plyn do EÚ ešte nie je také jednoduché, ale aj na tejto prekážke sa už pracuje. Budujú sa nové LNG terminály a niektoré sa už aj odovzdali do prevádzky.**S loďami by bol omnoho väčší problém, avšak lode, ktoré doteraz dovážali plyn do Ázie sa vo veľkom počte presmerovali do Európy, pretože plyn z Ruska sa do veľkej miery presmeroval do krajín Ázie. Z veľkej časti sa teda EÚ podarilo nahradiť stratené dodávky z Ruska, ale nie na 100 %. S ropou bude oveľa menší problém, keďže Únia disponuje potrebnou infraštruktúrou a vo svete je dostatok ropných tankerov a zdrojov. Vďaka všetkým priaznivým faktorom sa predpokladá, že v roku 2024 bude energetická kríza úplne prekonaná, a tým Rusko definitívne stratí nástroj na vytváranie tlaku voči EÚ. Ako bolo už spomenuté odklonu dopomôžu nové kontrakty na LNG a dobudovanie terminálov na jeho spracovanie. Okrem toho, Únia výrazne tlačí na šetrenie s energiami a na výstavbu obnoviteľných zdrojov, ktoré by sa mohli stať hlavným zdrojom energie, a to už v ďalšej dekáde.
Z čoho sa skladá energetický mix EÚ?
EÚ si 56 % energie dovezie a až 44 % si sama vyprodukuje, pričom najväčší zdroj energie predstavujú ropné produkty v objeme 34 %. Zemný plyn sa umiestnil na druhom mieste s 23 % a prvú trojicu uzatvárajú obnoviteľné zdroje so 17 %. Ale ako bolo už spomenuté, Únia sa nechce dlhodobo spoliehať na konvenčné zdroje energie a upiera svoj pohľaď na zelené energie. Lídrom európskych štátov v obnoviteľných zdrojoch je aktuálne Švédsko, ktoré až 48,2 % energie produkuje z obnoviteľných zdrojov, naopak Malta je na chvoste s 2,1 %.
Čo tvorí vlastných 40 %?
EÚ si sama vyprodukuje 44 % spotrebovanej energie. Pri podrobnom pohľade na štruktúru produkcie zistíme, že až 40,9 % vlastnej vyrobenej produkcie tvoria obnoviteľné zdroje. Nasleduje atómová energia s podielom 31,3 %, tretie miesto obsadili tuhé palivá 18,1 %, štvrté miesto zemný plyn 6,4 % a ropa 3,1 %. Nedá sa nevšimnúť si veľký dôraz na obnoviteľné zdroje, ktoré sú pravdepodobne budúcnosťou celého energetického mix EÚ a pravé doznievajúca kríza tomuto scenáru nahráva. Okrem toho, už nie len energetické firmy, ale aj firmy z iných sektorov a domácnosti budujú alebo zvažujú kúpu infraštruktúry na produkciu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov.
Zdroje elektrickej energie v EÚ
Vyššie uvedené dáta sa týkajú akejkoľvek energie, či už na jazdu autom, kúrenie, osvetlenie alebo výrobu. Zdroje elektrickej energie sa ale líšia od zdrojov celkového energetického mixu. Z obnoviteľných zdrojov pochádza najviac elektrickej energie 37,6 %, nasledujú fosílne palivá s podielom 36,2 % a z atómovej energie pochádza 25,2 %. Premiantom produkcie elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov je Luxembursko (89 %) a z fosílnych palív vyrába iba 7,8 % elektrickej energie. Malta je opäť na chvoste, pričom 88,1 % elektrickej energie pochádza z fosílnych palív, z obnoviteľných zdrojov iba 11,9 %.
Únia nemôže zatvárať oči
EÚ musí postaviť energetickú nezávislosť medzi najpodstatnejšie témy a investície do energetickej nezávislosti by mali ešte výraznejšie rásť. V Európskej únii sa ročne spotrebuje približne 10 300 TWh energie, pričom z obnoviteľných zdrojov pochádza približne 2300 TWh. Ak by sme ju teda chceli nahradiť, museli by sme postaviť minimálne päťnásobne väčšie kapacity, ako máme. Nevyhnutné je pritom vybudovať súčasne aj rezervu, ktorá musí prevyšovať spotrebu o 20 až 30 %. Približné náklady by sa vyšplhali na úroveň okolo 5 biliónov EUR a treba rátať aj s neustálou údržbou týchto zdrojov.
Samozrejme náklady na výstavbu obnoviteľných zdrojov neustále klesajú, keďže technológie napredujú. Pre predstavu rýchlosti pokroku, len za poslednú dekádu klesli náklady na fotovoltické panely o takmer 90 %, pri veterných elektrárňach na pevnine o približne 70 % a na mori o 60 %. Dnes produkujú najlacnejšiu elektrickú energiu práve obnoviteľné zdroje, čo len zvyšuje záujem o investície do tejto oblasti. Na základe zrýchľujúceho sa technologického pokroku ľudstva je vysoko pravdepodobné, že EÚ bude schopná produkovať v roku 2050 elektrickú energiu výlučne z obnoviteľných zdrojov. Možno bude pokrok tak rýchly, že v roku 2050 budú nahradené všetky konvenčné zdroje energie. Takáto revolúcia pravdepodobne výrazne zasiahne krajiny, ktoré majú vybudované svoje bohatstvo na fosílnych palivách a na tento zlom sa nijako nepripravujú. Svet sa možno v priebehu niekoľkých dekád dožije úpadku aktuálne veľmi bohatých štátov, ktoré prespia svoje šance.
UpozornenieVšetky texty, obrázky, grafiky a ostatné objekty umiestnené v tomto dokumente sú chránené autorskými právami a bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti Sympatia Financie, o.c.p., a.s. sa obsah tohto dokumentu nesmie kopírovať, šíriť, meniť ani poskytovať tretím osobám. Tento dokument obsahuje iba všeobecné informácie. Spoločnosť Sympatia Financie, o.c.p., a.s. prostredníctvom tohto dokumentu neposkytuje žiadne odborné poradenstvo alebo služby a nenesie zodpovednosť za akúkoľvek škodu, ktorá vznikne priamo alebo nepriamo v súvislosti s akoukoľvek osobou, ktorá sa spolieha na tento dokument.