Vývoj cien nehnuteľností a nájomného v EÚ

Kde rástli ceny nehnuteľností v období 2010 až 2021 najrýchlejšie?

Majitelia nehnuteľností v Rakúsku, Česku, Maďarsku, Estónsku, Litve, Lotyšsku a Luxemburgu sa môžu tešiť, keďže sa cena ich domov a bytov pravdepodobne zdvojnásobila. Estónsko dokonca nedrží prvenstvo iba v raste hodnoty nehnuteľností, ale aj v raste nájomného. Výnos z prenájmu rástol tak rýchlo, že percentuálne predbehol rast cien realít. Nájom v Estónsku vzrástol medzi rokmi 2010 a 2021 o 171 %, pričom nehnuteľnosti zdraželi o 156 %. Medzi krajiny, kde nájom rástol rýchlejšie ako cena nehnuteľností, patria aj Litva, Írsko, Fínsko, Rumunsko, Španielsko a Taliansko. Špecifické sú krajiny ako Grécko a Cyprus, ktoré nebojujú iba s poklesom cien nehnuteľností, ale aj s poklesom nájomného. V Grécku klesli viac ceny nájomného ako hodnota nehnuteľností. Naopak, v Taliansku ceny nehnuteľností klesali, ale ceny nájomného rástli. Naskytá sa otázka, prečo v niektorých krajinách hodnota realít nerástla, respektíve klesala, a naopak, v niektorých sa tešila dvojciferným rastom. Pravdepodobne je hlavným dôvodom to, že spomínané štáty najvýraznejšie prispeli k dlhovej kríze v EÚ. Tá mala za následok stagnáciu hospodárstva a výraznú nezamestnanosť. Ekonomické problémy v týchto štátoch čiastočne pretrvávajú až dodnes. Najvýraznejším problémom krajín je prioritne vysoká nezamestnanosť mladých ľudí, ktorá sa pohybuje v rozmedzí 20 – 30 %. Okrem toho majú tieto krajiny stále slabý hospodársky rast a vysokú zadlženosť. Nehovoriac o stagnácii až poklese životnej úrovne, keďže v týchto štátoch sa výrazne zastavil rast miezd.

Ako sa darilo nehnuteľnostiam na Slovensku?

Podľa Eurostatu vzrástli ceny v rovnakom období o 68,71 %, čo pri pohľade na našich susedov nie je závratný rast, ktorým neustále strašia niektoré subjekty a hovoria o realitnej bubline. Následne potenciálni kupujúci väčšinou čakajú roky na pokles cien nehnuteľností a nakoniec im môže konkrétny byt alebo dom zdražieť aj o 100 %. Špekulovať o poklese cien bývania sa priveľmi nevypláca, pretože z dlhodobého hľadiska ceny realít v prosperujúcej ekonomike rastú.

Ďalším argumentom pre rast sú stále nízke úrokové sadzby; tie by pravdepodobne nemali rásť na úrovne Česka, Maďarska alebo Poľska. Tieto krajiny zatiaľ zvýšením úrokových sadzieb dosiahli len spomalenie hospodárstva a s infláciou si nijako neporadili. Cenová hladina je pritom na vyššej úrovni než v eurozóne alebo na Slovensku. Neprimeraný zásah týchto centrálnych bánk, ktoré držia úrokové sadzby v pásme 5 %, sa bude pravdepodobne hodnotiť ako chyba. Poukázal na to aj viceguvernér NBS Ľudovít Ódor.

ECB aktuálne drží hlavnú úrokovú sadzbu na úrovni 0 % a v tomto roku sa predikuje jedno navýšenie na úroveň 0,25 %. Treba si uvedomiť, že nehnuteľnosti sa radia medzi protiinflačné aktíva, a teda do veľkej miery chránia ich majiteľov pred znehodnotením finančných prostriedkov. Preto mnoho Slovákov investovalo do rezidenčných projektov a do komerčných realít. Tento krok sa z odstupom času ukazuje ako správny a rast cien nehnuteľností plne pokrýva aj dnešnú vysokú infláciu.