Napätie na Ukrajine prilieva olej do ohňa na finančných trhoch

Svet trápi aj vysoká inflácia a spomaľujúca globálna ekonomika, ktoré sú zapríčinené pandémiou, obrovským množstvom likvidity od centrálnych bánk v ekonomike a energetickou krízou. IMF, Medzinárodný menový fond, aktuálne zmenil svoj výhľad na rast globálnej ekonomiky na rok 2022 a predpokladá s rastom 4,4 %, čo je zníženie o 0,5 percentuálneho bodu. Takisto, IMF zmenil svoj výhľad na rast globálnej ekonomiky aj na nasledujúci rok z 3,6 % na 3,8 %, čo signalizuje predpokladané zlepšenie situácie v roku 2023. Za zhoršený výhľad na aktuálny rok môže stále pretrvávajúca inflácia a pandémia. IMF teda ráta, že problémy v ekonomike odznejú výrazne neskôr ako pôvodne očakával v minulom roku. Do už tak vypätej situácie prichádza geopolitické napätie, ktoré by mohlo prerásť do ozbrojeného konfliktu. Ten by spôsobil výrazné ekonomické a politické dôsledky na Európu. Takýto scenár si nikto nechce ani predstaviť, keďže vyspelý svet už predpokladal, že v Európe k žiadnemu konfliktu takéhoto rozsahu a typu nedôjde. Dúfajme, že celý svet si stále pamätá históriu a chyby z nej nebude opakovať.

Ukrajina v nedávnej histórii už menší ozbrojený konflikt zažila, aké mal dôsledky na ekonomiku?

Naši východní susedia už v roku 2014 zažili krízu na Kryme, kedy Rusko anektovalo tento polostrov. Následne na Ukrajine zavládol chaos a ekonomika si to odniesla do miery, ktorú si u nás nevieme dnes ani predstaviť. Inflácia v krajine dosiahla viac ako 60 %, čo je pre úspory občanov totálne devastačné a znamená to výrazne znehodnotenie ich úspor. V tomto období rástol vlastne celý spotrebný kôš, keďže v krajine nastal chaos a panika. Aj USA a EÚ aktuálne bojujú s mierne zvýšenou infláciou na úrovni 5 až 7 % a už túto úroveň vnímajú ako veľkú hrozbu.

Prirodzenou reakciou centrálnych bánk na vysokú infláciu je okamžité navyšovanie hlavnej úrokovej sadzby. Ani Ukrajina nebola výnimkou a centrálna banka Ukrajiny sa zachovala racionálne. Začala okamžite reagovať na rastúcu infláciu zvyšovaním úrokovej sadzby, ktorá pri svojom vrchole dosiahla až 30 %. Takáto úroveň je opäť ťažko predstaviteľná pre vyspelý svet, keďže by to okamžite uvrhlo väčšinu zadlženej populácie do finančných problémov. Dôvodom je premietnutie týchto sadzieb do úverov, čo by okamžite spôsobilo hospodársku recesiu.

Vyššie spomínaná inflácia výrazne znižuje kúpyschopnosť obyvateľstva a dôveru v samotnú domácu menu a jej stabilitu. Domáca mena tak už nie je vhodná na držbu úspor ani na medzinárodný obchod. Krajina tým stratí silu dovážať zahraničné produkty, čo môžeme pozorovať aj na silnom výkyve na menovom páre EUR/UAH, kedy počas konfliktu ukrajinská mena oslabla voči euru o viac ako 200 %. Takéto kurzové riziká nie sú pre investorov ani podnikateľov akceptovateľné, čo okamžite obmedzí dovoz zo zahraničia. V krajine zmietanej v takejto situácii recesia na seba nenechala dlho čakať. Pokles rastu ukrajinskej ekonomiky v tomto ťažkom období dosiahol 16 %. Na porovnanie, pandémia zasiahla ukrajinskú ekonomiku poklesom 11,2 %. Pre hospodárstvo Ukrajiny bolo teda toto obdobie výrazne náročnejšie ako dnešná ekonomická situácia spojená s pandémiou.

Pre zvládnutie tejto ťažkej situácie musela Ukrajina výrazne navýšiť svoj štátny dlh, ktorý kvôli tomuto konfliktu vzrástol o viac ako 40 %. Týmto krokom by sa samozrejme zhoršila východisková pozícia Ukrajiny na ďalšie krízy. Vďaka medzinárodnej pomoci však dokázala Ukrajina svoj dlh znížiť až o 30 percentuálnych bodov.

Ani krivka nezamestnanosti neostala bez povšimnutia. Vzrástla približne o 4 percentuálne body, čo je však na krajinu s počtom obyvateľov viac ako 45 miliónov slušné číslo. Následne sa krajine začalo dariť v znižovaní nezamestnanosti. Príchod pandémie bol však pre ňu ďalšou ranou.

Ako vyzerá aktuálna situácia?

Napätie na Ukrajine sa zatiaľ každým dňom stupňuje a názory, či príde k ozbrojenému konfliktu sa líšia. Mnohí vojenskí analytici sa zhodujú, že prípadný útok na Ukrajinu by stál Rusko privysokú cenu. Pokiaľ by k útoku prišlo, pravdepodobne by sa tak stalo formou ochromenia fungovania strategických bodov v Ukrajine, nie o ovládnutie celého územia. Rusko by tak držalo Ukrajinu ako rukojemníka na vyjednávanie so západom. Západ vylučuje svoju vojenskú prítomnosť na Ukrajine aj v prípade ozbrojeného konfliktu. Súčasne ale varuje Rusko, že odpoveďou na prípadný ozbrojený konflikt budú výrazné ekonomické sankcie voči Rusku. Americký prezident dokonca hovorí aj o samotných sankciách voči ruskému prezidentovi. Takéto sankcie by k rastu globálnej ekonomiky neprispeli, skôr naopak, situáciu by výrazne zhoršili.

Aký dopad na ekonomiku a finančné trhy očakávať?

Trhy už do určitej miery predpokladaný konflikt na Ukrajine zohľadnili, avšak konflikt presahujúci hranice Ukrajiny nie, keďže s týmto scenárom takmer nikto nepočíta. Dôvodom sú jasné vyhlásenia západu, že do konfliktu sa vojensky nemá v pláne zapojiť. To je naozaj pozitívny signál, ktorý nezvyšuje už tak vysoké napätie. Dodáva, že ekonomické sankcie Rusko neminú, čo by mohlo Rusko od potenciálneho útoku odradiť. Sankcie môžu byť v prípade plošného napadnutia Ukrajiny naozaj výrazné, čo by Rusko po ekonomickej stránke výrazne bolelo. Viacero hlasov zo západu ďalej dodáva, že ekonomické sankcie by sa nemali týkať energetiky, keďže Rusko je strategicky dodávateľ ropy a plynu pre Európu. Nutné je však dodať, že na takúto možnosť sa aktuálne energetické spoločnosti pripravujú a rokujú o alternatívnych dodávkach energií do EÚ. Aj samotné Rusko ubezpečuje, že je stabilným partnerom pre EÚ v energetickej otázke. Ukrajina by si po ekonomickej a politickej stránke zopakovala minimálne podobný scenár ako počas krízy na Kryme. To by po pandémiou skúšanej ekonomike malo drvivý dopad na Ukrajinu a pravdepodobne by nastala výrazne negatívnejšia situácia ako v prípade Krymu. Dôvodom je teoretické ochromenie všetkých strategických bodov Ukrajiny, čo by spôsobilo paralyzovanie nielen celej ekonomiky, ale aj spoločnosti. V takom prípade môžeme očakávať utečeneckú krízu smerom na Poľsko, Rumunsko a Slovensko. Na to sa musí EÚ preventívne pripraviť, a preto aj NATO posilňuje svoje pozície vo východných krajinách Aliancie. Okrem toho by sa vzťahy medzi západom a východom dostali na úroveň mrazu, a takéto vyvrcholenie situácie si nikto neželá. Dúfajme preto v čo najrýchlejšie vyriešenie situácie diplomatickými cestami.