Dôchodkový systém: Vieme, čo nás čaká?
Naďalej nevhodne nastavený dôchodkový systém na Slovensku nereflektuje realitu nasledujúcich rokov až dekád, a to ani po jeho aktuálnej reforme. Veľká časť zodpovednosti za životný štandard na dôchodku je na každom z nás. Konečný výsledok závisí od finančnej gramotnosti jednotlivcov, a tá je u nás podľa prieskumov pomerne nízka. Situácia je pritom naozaj vážna a očakávaný dôchodok od štátu pravdepodobne nepokryje nevyhnutné výdavky dôchodcov a bude tvoriť len malú časť nákladov, ktoré bude potrebné vynaložiť na dôstojný život v 21. storočí.
Prečo budú dôchodky nízke?
Slovákov čakajú nízke dôchodky z viacerých dôvodov. Počnúc nevhodným prerozdelením peňazí získaných od daňových poplatníkov a absencie nevyhnutných reforiem až po nepriaznivý vývoj demografie na Slovensku. Výsledkom tohto koktailu je a bude veľký úbytok prispievateľov do dôchodkového systému. Demografickú krivku ovplyvnili hlavne porevolučné roky, kedy sa razantne znížila pôrodnosť. Aktuálne je v produktívnom veku 3,6 osoby na jedného starobného dôchodcu, no v roku 2060 to môže byť už len 1,3 osôb. Momentálne sa situácia v pôrodníctve začína stabilizovať, ale nerodí sa toľko detí, aby nám populácia rástla. Naopak, v nasledujúcich desaťročiach je triezve očakávať pokles pôrodnosti. Na odvrátenie nepriaznivého scenára nám nepomôže ani okamžitá a bezhlavá podpora rodín, pretože vytvorená medzera sa už nedá zaplátať silnejšími ročníkmi narodenými dnes.
Samozrejme, podpora pôrodnosti má zmysel, pretože inak bude Slovensko v budúcnosti čeliť ďalším demografickým krízam. Forma pomoci by však nemala byť prioritne v podobe nesystémových sociálnych balíčkov, ale v zlepšení podmienok pre pracujúce matky (najmä pre ich návrat do práce) a v celkovom zlepšení životnej úrovne v krajine. Občania by stratili strach z finančnej neistoty, ktorá ovplyvňuje plánovanie detí. Ďalšou možnosťou by mohla byť uvoľnená prisťahovalecká politika, no bráni tomu postoj slovenských občanov k migrácii.
Kedy prídu ťažké roky?
Bolestivé, no nevyhnutné reformy na Slovensko neprichádzajú, a preto môžeme očakávať veľkú chudobu medzi dôchodcami a pravdepodobný kolaps dôchodkového systému už v roku 2060. Slovenský dôchodkový systém bude bez potrebných zmien v tomto období zdecimovaný. Keby chceli kompetentní vyplácať starobným dôchodcom porovnateľné kúpyschopné dôchodky ako dnes, museli by odvody pracujúcich vzrásť až o 200 %. Netreba pritom zabúdať, že Slovensko už teraz patrí medzi krajiny s najvyšším daňovo-odvodovým zaťažením v EÚ.
Robí sa niečo pozitívne?
Aktuálne sa síce jedna reforma dôchodkového systému do nášho právneho poriadku implementuje, avšak táto bola nevyhnutnou podmienkou čerpania peňazí z plánu obnovy. V reforme sa rieši viacero zásahov či z pozitívnych, alebo negatívnych. Z „negatívnych“ vyčnieva rodičovský bonus vo výške 1,5 % z odvodov (maximálne z 1,2-násobku priemerného príjmu v SR) pre každého rodiča. Toto opatrenie určite nepatrí medzi stabilizačné, keďže prispievateľovi to neovplyvní výšku dôchodku. Tým pádom sa všetci pracujúci skladajú na toto opatrenie, a to bez rozdielu. Medzi najpozitívnejšie určite patrí úprava druhého piliera, v ktorom sa do určitej miery napraví chyba spôsobená ešte počas finančnej a dlhovej krízy, kedy sa z politického rozhodnutia veľké množstvo sporiteľov presunulo do neefektívnych garantovaných fondov. Avšak extrémne zníženie odvodu do druhého piliera z 9 % na 4 % ostane nenapravené, pričom dnes tvorí odvod iba 5,5 % z hrubej mzdy. Tieto neodborné zásahy do dôchodkového systému v minulosti výrazne ovplyvnili výšku dnešných a budúcich dôchodkov. Našťastie, podľa reformy prejdú mladšie ročníky, konkrétne občania do 54 rokov, automaticky do predvolenej stratégie s väčším podielom akcií. Stratégia bude presne preddefinovaná a s narastajúcim vekom sa bude váha akcií znižovať v prospech dlhopisov.
V tomto riešení však ostala diera, keďže sporiteľ sa nakoniec môže rozhodnúť prejsť z dynamickej stratégie do konzervatívnej. Na druhej strane sa dá pozitívne hodnotiť ukončenie možnosti jednorazového výberu všetkých nasporených financií z druhého piliera, keďže väčšina ľudí nemá dostatočné finančné vzdelanie na narábanie s celoživotnými dôchodkovými úsporami. Predíde sa tak nie len rýchlemu minutiu dôchodku, ale aj jeho dlhodobému znehodnoteniu, napríklad na bežnom účte. Po novom sa bude dať vybrať iba polovica nasporených prostriedkov, a to až po splnení všetkých stanovených podmienok. Ďalšou nepríjemnou novinkou je aj zdanenie vyplatenej polovice dôchodku. Do veľkej miery však túto novú daň kompenzujú zmeny v poplatkovej štruktúre druhého piliera. Zruší sa poplatok za vedenie účtu (1 % z vkladu) a poplatok za zhodnotenie (10 % z výnosu). Poplatok za správu sa naopak zvýši z 0,30 % na 0,45 %, bude však počas 2 rokov klesať na cieľových 0,40 %. Reforma sa zameriava aj na predčasných dôchodcov. Tí budú musieť odpracovať minimálne 40 rokov, pričom za každý mesiac skoršieho odchodu do dôchodku sa im zníži výška dôchodku o 0,3 %. Zníži sa aj aktuálna dôchodková hodnota (ADH), ktorá slúži na výpočet dôchodku, a to zo 100 % na 95 % priemernej mzdy v SR, čo opäť zlepší stabilitu systému.
Aké ďalšie opatrenia by mohli pomôcť?
Najpodstatnejšie opatrenie na dlhodobú stabilizáciu dôchodkového systému je ústavný zákon, ktorý by garantoval naviazanosť odchodu do dôchodku na strednú dĺžku dožitia obyvateľov. V reforme je aj takáto zmena. Okrem toho by bolo vhodné sústrediť sa aj na školstvo a zaradiť do výučby finančnú gramotnosť a kritické myslenie. Ľudia majú byť vedení k zodpovednému narábaniu s financiami a dlhodobému investovaniu, ktoré zvýši ich dôchodok a zlepší celkovú finančnú situáciu.
V neposlednom rade by Slovensku pomohli už mnohokrát spomínané ekonomické reformy, ktoré by naštartovali ekonomiku. Bolo by potrebné prehodnotiť aj efektivitu daňovo-odvodového zaťaženia (po poľavení inflačných tlakov), ktoré patrí medzi najvyššie v Európe. Jeho zníženie by nespochybniteľne pomohlo naštartovať ekonomický rast. Príkladom by mohlo byť aj také Švajčiarsko, ktoré patrí medzi krajiny s nízkym daňovo-odvodovým zaťažením. Zrejme nikto nemá pocit, že si Švajčiarsko nevie plniť svoje funkcie a jeho dôchodcovia nemajú zabezpečené životne dôležité potreby. Prečítajte si predošlé články zo série o dôchodkoch: 1.diel, 2.diel, 3.diel, 4.diel.
Upozornenie: Všetky texty, obrázky, grafiky a ostatné objekty umiestnené v tomto dokumente sú chránené autorskými právami a bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti Sympatia Financie, o.c.p., a.s. sa obsah tohto dokumentu nesmie kopírovať, šíriť, meniť ani poskytovať tretím osobám. Tento dokument obsahuje iba všeobecné informácie. Spoločnosť Sympatia Financie, o.c.p., a.s. prostredníctvom tohto dokumentu neposkytuje žiadne odborné poradenstvo alebo služby a nenesie zodpovednosť za akúkoľvek škodu, ktorá vznikne priamo alebo nepriamo v súvislosti s akoukoľvek osobou, ktorá sa spolieha na tento dokument.